4 centy

ŠekToto sme si minule našli v pošte. Nebolo to ani pre mňa, ani pre Miša, ale pre niekoho, kto sa volá Michael Jancigova. A bol to šek na 4 centy. Asi nám to zle spočítali pri odhlasovaní internetu v starom byte a teraz neváhali dať 41 centov na známku, aby nás o tie 4 centy neukrátili. Do banky s ním nepôjdeme.

San Jose, California

Niektorí z nás sa majú lepšie ako iní. Zatiaľčo ja skúškujem, tak Mišo si robí výlet do Californie. Tváril sa síce, že to je služobná cesta, ale to bol podľa mňa len krycí názov pre vianočnú party.

Pôvodne mal letieť do San Francisca, ale hneď v New Yorku na letisku mu povedali, že ten let sa ruší a poslali ho do Los Angeles. Odtiaľ potom doputoval až do San Jose, kde sa party konala. Chvíľu síce musel počúvať nejaké prezentácie a vyhodnocovanie grafových koláčikov za uplynulý rok, ale potom si spolu s kolegami vychutnal preteky na motokárach a parádnu večeru.


Na prehliadku San Francisca mu čas nezvýšil (čo je dobre, lebo aspoň tam pôjde so mnou), dokonca aj pohľadnicu mi neposlal, ale kúpil na letisku cestou späť a rovno pripol na chladničku (tvrdil, že nebolo kedy a kde). Aj tak sa mi však zdá, že výlet si užil. Komu by sa nechcelo ísť okukovať vianočne ozdobené palmy a mať príjemných 15 stupňnov, namieto fujavice a dažďa so snehom, ktorý tu s prestávkami máme už týždeň. Ešte 4 dni a meníme počasie (a svetadiel) obidvaja. Ja len dúfam, že poletím iba na Slovensko a nie aj zo skúšky.

Ako to dopadlo s bankou

MoneyDobre aj zle. Dobre v tom zmysle, že peniaze sú naspäť, čo nás veľmi teší. Zle v tom, že prišli bez ospravedlnenia alebo vysvetlenia, čo sa stalo. Vrátili ich 12. decembra, skoro mesiac po prevode, ktorý bol hotový 15. novembra. Som naozaj zvedavá, či sa niekedy dozvieme, v čom bol problém. Zaujímalo by ma aj to, akým podielom k ich návratu prispel kontakt s pobočkou a akým podielom môj článok.

PS Update: 18. decembra prišiel aj ospravedlňujúci list.

Vedecké obrázky roku

National Geographic vyberal vedecké obrázky roku 2007. Mňa z nich najviac zaujal tento. Pokiaľ vám nie je jasné, na čo sa pozeráte, skúste nasledujúce video:

Ako kradne jedna slovenská banka

Drzo. Lebo aj keď jej poviete, že si niečo zobrala neoprávnene, nielenže neprizná chybu, ale tvári sa akože nič. Čo sa vlastne stalo?

Môj drahý si zmyslel, že treba podniknúť kroky proti klesaniu svojich dolárových úspor a rozhodol sa investovať. Potreboval previesť určitú sumu do UniCredit Banky, tak navštívil tunajšiu pobočku CitiBank, vyplnil papiere, zaplatil poplatok za prevod a len dúfal, že sa nepomýlil v čísle účtu. Podľa cenníka UniCreditu, za prijatie platby zo zahraničia sa poplatok neplatí. Preto bol prekvapený, že peniaze síce prišli, ale vyše $100 chýbalo (len pre porovnanie, tunajší poplatok za celý prevod bol $40).

Nasledovala, samozrejme, otázka na pracovníčku UniCredit, že čo sa stalo. Odpoveď bola, že asi si nejaká banka, cez ktorú transfer išiel, strhla poplatok. Neskôr vysvitlo, že to je síce pravda, ale poplatok, ktorý si prostrednícka banka strhla, bol $6. Kde je teda (ešte stále!) tých zvyšných 100?

Po niekoľkých rozhovoroch (počas ktorých neboli ochotní/schopní predložiť výpis, z ktorého by bolo jasné, kto si za čo strhol) vysvitlo, že tie má UniCredit. Samozrejme otázka, prečo si ich strhli, keď majú vo svojom cenníku príjem zahraničného prevodu bez poplatkov? Odpoveď stála za to. Oni si “neboli istí, či Mišo zaplatil za prevod v USA”. Vie mi niekto povedať, čo to má spoločné s otázkou?

Človek by si myslel, peniaze sa našli, problém vyriešený. Ale kdeže. Oni ich nemôžu vrátiť, kým neuvidia doklad o zaplatení za prevod z USA. Uniká mi logika tohto argumentu. Buď je príjem prevodu zo zahraničia zadarmo, alebo nie je. UniCredit hovorí, že u nich je. Ako to potom závisi na niečom, čo Mišo zaplatí v Amerike? Logika tohto argumentu zase uniká niekoľkým pracovníčkam UniCreditu.

Mišov ocino má na to svoju teóriu. Vraj vedia, že spravili chybu, ale nemôžu si to len tak priznať, takže vymyslia okľuku, ukáž doklad, my peniaze pripíšeme, budeme sa tváriť, že je to len byrokracia a všetko bude ok. Preto im vraj treba dať, čo si pýtajú, vec sa vyrieši, oni nestratia tvár a peniaze prídu.

Asi som už rozmaznaná Amerikou, ale s týmto naozaj nemôžem súhlasiť. To, čo sa stalo, bola krádež. Neoprávnene zobrali peniaze, ktoré im nepatrili. Keby sa po upozornení jednoducho ospravedlnili a peniaze vrátili, tak by sa to dalo prepáčiť. Všetci občas robíme chyby. UniCredit sa nielenže neospravedlnila a peniaze doteraz nevrátila (je 2 týždne po prevode a tvrdia, že to bude trvať ďalší týždeň – zaujímavé, že vnútrobankový prevod trvá dlhšie, ako prevod z Ameriky, nie?), oni si ani len nepriznali chybu a snažili sa ju zakryť nezmyselnými požiadavkami na potvrdenia z Ameriky, do ktorých ich naozaj nič nie je.

Po príchode na Slovensko sa chystáme tieto milé panie navštíviť osobne a uzavreli sme stávku, či sa dovtedy peniaze vrátia alebo nie. Pokiaľ nie, tak je naozaj najvyšší čas, aby si zákazníci začali svoje banky-upírky, čo cicajú, len čo zacítia peniaze, vychovávať.

Ako to dopadlo s bankou

60-Second Science

Scientific American už dávnejšie spustil pravidelné podcasty s názvom 60-Second Science. Poslucháči si tak môžu každý deň vypočuť zaujímavú informáciu, pričom témy sú rôznorodé – od robotov, cez nepriestrelné vesty alebo supernovy po psychológiu alebo pavúkov. Keď budete potrebovať na minútku oddýchnuť od práce, tak tu. Nedávno spustili aj sériu video podcastov s podobným zameraním, takže, ak potrebujete oddýchnuť ešte jednu minútku, tak tu.

Thanksgiving

Američania včera oslávili Thanksgiving. A my tak trochu s nimi. Škoda bola, že Mišo musel pracovať, ale moriak nepočká, takže sa piekol aj bez neho. Podobne ako minulý rok, aj tento sme dostali moriaka v obchode za odmenu za nazbierane body a Mišo si vybral skoro desaťkiloveho tučniaka. Povedal, že preto, že som si pozvala spolužiakov, tak aby mu niečo ešte ostalo. Ostalo dosť.

Spolužiakom som povedala, aby prišli niekedy okolo štvrtej-piatej, z čoho mi tak nejako vyšlo, že moriak musí do trúby pred dvanástou (celú noc sa rozmrazoval, aby vôbec bol použiteľný). Ukázalo sa, že to bol dobrý odhad (aj keď nie môj – mal to napísané na obale) a pred šiestou som ho hotového vytiahla.

Spolužiaci prišli, dokonca aj v pohode trafili. Tak vám ich v krátkosti predstavím: Te-Sheng Lin, ktorý chce aby sme ho volali Nelson. Je z Taiwanu a ide sa cez zimné prázdniny ženiť. Keď ale prichádzal do Ameriky ešte nič, tu si to nejako rozmyslel, priateľky sa opýtal mailom a teraz diaľkovo organizuje svadbu. Shengbin Wang (hnedé tričko, stránku síce má, ale zatiaľ prázdnu), Peixin Zhang, ktorý sa pre zmenu poponáhľal a priateľku si našiel tu (to je tá kočka na obrázkoch) a Zhi Liang, ktorý sa vždy usmieva ako slniečko od ucha k uchu (modrá vesta).

Ak sa vám zdá, že je to nejaká presilovka číňanov, je to tým, že američanov som ani nepozývala, lebo tí oslavujú so svojimi rodinami, Andryi z Ukrajiny dostal pozvanie od ukrajinského profesora a dával vďaku tam a Rudrani z Indie sa asi nechcelo prísť. Koniec koncov, bolo nás tak akurát vzhľadom na počet stoličiek, ktoré máme.

Ostala som čumieť, keď prišli, lebo na mňa všetci vybalili darčeky. Dostala som dve krabičky zeleného čaju, maskotov budúcoročných olympijských hier, dračie tienidlo na sviečku a potom dve veci, ktoré ma dorazili. Jedno bol nakreslený obrázok ako servírujem moriaka. Ak sa vám podoba ani farba vlasov nezdá, môžem vás ubezpečiť, že na tom obrázku som naozaj ja. Pozná sa to podľa toho slona. Toho som dostala ešte na narodeniny a mám ho pripnutého na batohu, ktorý nosím do školy. Zhimu sa na mne asi zdajú žlté vlasy a slon ako poznávacie znamenie.

A tá druhá vec bol čaj pu-erh, ale nie v čajovej krabičke, ale zlisovaný do disku a zabalený v papieri. Takého disky sa kedysi v Číne dokonca používali ako platidlo. Tento poslal Xing Zhong (ďalší spolužiak), že ďakuje za pozvanie, ale že nemohol prísť. Sa mu chystám poďakovať v pondelok, ale som sa im snažila vysvetliť, že pozvanie neznamená, že musia doniesť darčeky (či prídu, či neprídu), ale neviem, či úspešne.

Párty sa vydarila, z moriaka výdatne odbudlo, cookies im zachutili tak, že si kopu nabalili aj so sebou a zakončili sme to chladnou prechádzkou k Hudson River, kde si všetci fotili panorámu Manhattanu – také predsa len v Harrisone nemajú.

A čo nasleduje po Thanksgivingu? No predsa Black Friday. To znamená brutálene akcie v obchodoch… a ešte brutálnejší nátresk. Aj som sa vybrala pozrieť jedného nákupného centra, ale minula som necelých $20 – a aj to nie na oblečenie alebo elektroniku ako väčšina ľudí, ale na vešiak do kúpeľne. Ale aj keď bol Thanksgiving viac čínsky ako americký a dnešok na americké pomery málo nákupný, mne sa páčilo. Som len zvedavá, do kedy budeme teraz jesť toho moriaka.

FSP index

Čo je to FSP index? V USA si dávajú školy záležať na tom, ako sú hodnotené v rôznych rebríčkoch. Sú dokonca známe prípady, keď sa školy snažili ovplyvniť štatistiky za účelom získania lepšieho rankingu. Prečo im na tom tak záleží? Prestíž, lákadlo pre kvalitných študentov a profesorov, peniaze… Rebríčky sa pritom robia podľa rôznych kritérií – od počtu laureátov Nobelových cien po študentskú spokojnosť s výzorom campusu.

Jeden z rebríčkov (Faculty Scholarly Productivity Index) zostavuje organizácia Academic Analytics. Hodnotia síce aj univerzity aj ako celky (broad categories), ale delia ich aj podľa odborov, a preto sa dá pozrieť, kde sa dnes robí matematika. Aké sú kritériá? Zahŕňajú publikácie (knihy a články), citácie, federal research funding a ocenenia. A ako dopadol rebríček 2006/07?

1. Princeton University

2. University of California – San Diego

3. New York University

4. University of California – Davis

5. University of California – Irvine

6. Cornell University

7. Boston University

8. University of California – Berkeley

9. University of Wisconsin – Madison

10. New Jersey Institute of Technology

ALE… aj keď ma samozrejme teší, že na NJIT máme takých produktívnych profesorov, má to háčik. Ak si pozriete celkové hodnotenie, najlepšie dopali prestížne školy, ktoré dominujú vo viacerých kategóriách. Keď si potom pozriete, na aké kategórie rozdelili matematiku a prírodné vedy, zistíte, že sa medzi nimi nachádzajú aj kategórie: Aplikovaná matematika, Štatistika, Matematika. NJIT sa umiestnilo v kategórii Matematika, aj keď to, čo sa na NJIT robí je práve aplikovaná matematika a štatistika. Vo všetkých rebríčkoch je za školou uvedený odbor, ktorý porovnávali. V aplikovanej matematike majú školy uvedenú aplikovanú matematiku, v štatistike štatistiku, ale v odbore matematika má prvých 9 miest uvedenú matematiku a NJIT na desiatom mieste “Mathematical Sciences”. Myslím si, že komisia, ktorá zostavovala rebríček, nemala odkial vedieť, že NJIT takto do jedného mena schováva aplikovanú matematiku a štatistiku.

Opravte ma, ak sa mýlim, ale predsa len aplikovaná matematika a štatistika sa dnes rozvíjajú viac ako čistá matematika, a preto, keď spravíme takéto porvnanie hruštičiek s jabĺčkami, výsledok môže dopadnúť všeliako. NJIT by mala začať stúpať sláva do hlavy, až keď sa umiestni v rebríčku Applied Math.

Nový byt

Sťahovanie prebehlo hladko – vzhľadom na to, že vecí nemáme veľa, tak ani balenie netrvalo dlho a 4 chlapi nás naložili za pol hodinu. Zhruba toľko im trvalo aj vyloženie v novom byte (aj keď zaplatiť si nechali za tri hodiny), takže samotný presun nám trval len niečo vyše hodiny. Viac roboty už bolo s vybaľovaním a menením adresy na všetkých možných miestach.

Ale musím povedať, že som rada, že sme sa presťahovali. Nielen kvôli problémom s myšami v starom byte a nižšiemu nájmu v tomto novom – výhod je viac. Sťahováci sa síce vyjadrili v tom zmysle, že im sa viac pozdával ten “cute brownstone”, ako tento panelák, ale nemalo zmysel im vysvetľovať, že sme tam mali neželaných spolubývajúcich a málo svetla.

Zoznámte sa s naším novým bytom. Tu sme na jedenástom poschodí s výhľadom na park (druhá strana paneláku má výhľad na Manhattan). Vyzeráme síce trochu ako vykradnutí, lebo miesta je viac a nábytku stále rovnako, ale už plánujeme nejaké prírastky (zatiaľ len čo sa nábytku týka – aby nevznikla nejaká panika). Konečne môžem mať aj nejaké rastliny, ktoré mi nezahynú na nedostatok svetla a dve som zdedila po susedoch, ktorí sa odsťahovali do Californie a chceli ich vyhodiť – papraď a money tree.

Kúpeľňu máme parádnu a kuchyňu síce modernú (vrátane cool uv lampy pod barovým pultíkom), ale tak americky nie veľmi vkusnú. Používame aj umývačku riadu (hlavne asi preto, že sa mi nepodarilo vymyslieť vhodné miesto na odkvapkávanie ručne umytého riadu). A v lete sa už nebudeme variť, lebo máme aj klímu. Budova má vlastný bazén, malé fitko a práčovňu.

Máme to bližšie do potravín, aj na zastávku električky a moje obavy sa nepotvrdili, lebo cesta do školy mi trvá kratšie ako z Hobokenu. Rozmýšľam, či sa mi tu aj niečo napáči, ale nič ma nenapadá – jedine možno to, že by už niekto mohol konečne vymyslieť nehlučnú klímu. My sme spokojní a kolaudačné návštevy sú vítané.

Jáááj a ešte si musím pochváliť manžela a poďakovať Borke, lebo oni dvaja vlastne tento byt vybrali. Ja som ho videla až keď sme sa nasťahovali. Ak sa vám to zdá divné, tak nech sa nezdá. Popozerali sme totiž už predtým kopu bytov a keď sa vyskytol tento, tak som sa práve nemohla ísť pozrieť. Ale v New Yorku a okolí je to čo sa týka bytov “ber alebo už je neskoro”, takže som sa spoľahla. Ukázalo sa, že sa mi oplatilo.

Trochu slovenčiny

U MilanaMysleli sme si, že po Borke k nám už tohto roku žiadni slováci nezavítajú, ale prišli. Nie však z Európy. Marek a Palino z Minneapolis nám jeden pondelok napísali, že či môžu dôjsť na víkend. A my, že jasné. Boli sme síce dosť busy a veľa sme toho s nimi nepobehali, ale zase chlapci sú jazykovo a orientačne zdatní, takže New York zvládli aj bez nás.

BorkaIšli sme sa s nimi však pozrieť na vrch Rockefellerovho centra. Kým nedokončia Freedom Tower na mieste, kde stáli dvojičky, sú Rockefellerove centrum a Empire State Building dve najvyššie budovy, kam sa turisti môžu dostať. ESB je trochu vyššia, ale zase z Top of the Rock je lepšie vidieť Central Park.

JedláChceli sme mať odtiaľ spoločnú fotku (dôkazový materiál), ale asi sme príliš nároční, lebo sme poprosili niekoľkých ľudí a s ani jednou sme neboli spokojní (alebo sa tam jednoducho zišli samí takí turisti, čo nevedia fotiť). Chceli sme totiž, aby okrem nás bolo na obrázku vidno aspoň kúsok výhľadu na park, ale všetci, ktorí nás fotili boli so sebou náramne spokojní, lebo sa im podarilo trafiť nás presne do stredu obrázku, čím sme park úplne zakryli. Čo už…

Central ParkČo tam bolo zaujímavé, boli výťahy. Mali presklený strop, projektory, ktoré naň premietali, a nasvietenú šachtu (video nižšie). Vyzeralo to trochu ako z vedecko-fantastického filmu a všetci sme s vyvrátenými hlavami čumeli hore cestou na 67 poschodie. Ešte dobre, že nebola presklená aj podlaha.

S Palinom a MarekomNuž a odtiaľ sme sa vybrali so slovenskej reštaurácie U Milana v Brooklyne. Marek závistlivo zahlásil, že keby on býval v New Yorku, tak k Milanovi chodí každý týždeň na nedeľný obed. Slovenka čašníčka, bryndzová nátierka ako predjedlo (kúpili sme si potom aj do kelímku so sebou) a na výber halušky, rezne, zabíjačka, guláš, pirohy či sviečková. Jediné, čo chýbalo, bola kofola, ale aj tú vraj občas mávajú. Nie je to práve štvrť, v ktorej by som chcela bývať, ale na večeru (a bryndzovú nátierku) sa tam asi ešte vyberieme.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...