Ako nám spadol strop

To že Američania stavajú papierové domy sme vedeli. To, že sa nám začne rozpadávať ten náš – ktorý koniec koncov má aj tehlové steny – sme však nečakali.

Včera ráno sa vyhrabeme z postele, že ideme na plaváreň – tento týždeň robíme rovnako – a kým ja v kúpeľni balím uteráky a chémiu, Mišo sa vyberie postlať. A potom už len rachot. Utekám pozrieť, že čo sa deje a v spálni taká menšia polovica stropu na posteli a na zemi. Čumeli sme obidvaja.

K horným susedom ešte nevidíme, ale kým sme vypratali veci zo spálne, vrátane postele, a pobrali sa do práce (z plavárne už nič nebolo), spadli ďalšie dva kusy.

Potom prišli takí dvaja, čo na to pozreli odborným okom a povedali, že toto sa opraviť nedá, že mesia strhnúť aj tú druhú polovicu a urobiť to celé nanovo. A že im to bude trvať týždeň.

Tak kempujeme v obývačke a bolo by to aj celkom vtipné, keby nás zajtra nemali prísť pozrieť Kika s Feldom (tí to už vedia) a budúci týždeň malá Camille z Colorada (tá to ešte nevie). Dúfam, že si to ani jedni ani druhí nerozmyslia (nakoniec, Feldo tu má gitaru a Cami už má aj letenky aj lístky na muzikál), ale horšie sa to načasovať už asi nedalo.

Mišo zahlásil, že keď sa raz odtiaľto odsťahujeme, tak to už bude celkom bývateľný byt po tom, ako sme nechali opraviť zatekajúcu sprchu, vypratať neporiadok z dvora, očistili tehlovú stenu a teraz bude nový spálňový strop.

2 comments

Leave a Reply to O myšiach a ľuďoch « life in progress Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.