Trochu slovenčiny

U MilanaMysleli sme si, že po Borke k nám už tohto roku žiadni slováci nezavítajú, ale prišli. Nie však z Európy. Marek a Palino z Minneapolis nám jeden pondelok napísali, že či môžu dôjsť na víkend. A my, že jasné. Boli sme síce dosť busy a veľa sme toho s nimi nepobehali, ale zase chlapci sú jazykovo a orientačne zdatní, takže New York zvládli aj bez nás.

BorkaIšli sme sa s nimi však pozrieť na vrch Rockefellerovho centra. Kým nedokončia Freedom Tower na mieste, kde stáli dvojičky, sú Rockefellerove centrum a Empire State Building dve najvyššie budovy, kam sa turisti môžu dostať. ESB je trochu vyššia, ale zase z Top of the Rock je lepšie vidieť Central Park.

JedláChceli sme mať odtiaľ spoločnú fotku (dôkazový materiál), ale asi sme príliš nároční, lebo sme poprosili niekoľkých ľudí a s ani jednou sme neboli spokojní (alebo sa tam jednoducho zišli samí takí turisti, čo nevedia fotiť). Chceli sme totiž, aby okrem nás bolo na obrázku vidno aspoň kúsok výhľadu na park, ale všetci, ktorí nás fotili boli so sebou náramne spokojní, lebo sa im podarilo trafiť nás presne do stredu obrázku, čím sme park úplne zakryli. Čo už…

Central ParkČo tam bolo zaujímavé, boli výťahy. Mali presklený strop, projektory, ktoré naň premietali, a nasvietenú šachtu (video nižšie). Vyzeralo to trochu ako z vedecko-fantastického filmu a všetci sme s vyvrátenými hlavami čumeli hore cestou na 67 poschodie. Ešte dobre, že nebola presklená aj podlaha.

S Palinom a MarekomNuž a odtiaľ sme sa vybrali so slovenskej reštaurácie U Milana v Brooklyne. Marek závistlivo zahlásil, že keby on býval v New Yorku, tak k Milanovi chodí každý týždeň na nedeľný obed. Slovenka čašníčka, bryndzová nátierka ako predjedlo (kúpili sme si potom aj do kelímku so sebou) a na výber halušky, rezne, zabíjačka, guláš, pirohy či sviečková. Jediné, čo chýbalo, bola kofola, ale aj tú vraj občas mávajú. Nie je to práve štvrť, v ktorej by som chcela bývať, ale na večeru (a bryndzovú nátierku) sa tam asi ešte vyberieme.

Delenie nulou

Ako to dopadne, keď niekoho nenaučili, aby nedelil nulou…

Divided by zero

Dove

Hneď na úvod varovanie: Tento článok obsahuje reklamu, takže ak už máte reklamy plné zuby, radšej nečítajte.

Alebo lepšie povedané, nepozerajte, lebo čítania tu veľa nie je. Len som chcela povedať, že aj keď Dove používam len zriedka, ich reklamy sa mi veľmi páčia. Čo si myslíte vy?

http://www.youtube.com/watch?v=iYhCn0jf46U http://www.youtube.com/watch?v=JaH4y6ZjSfE

O myšiach a ľuďoch

Nie, o Steinbeckovi písať nejdem, len o tých myšiach. Kde sa vzali, tam sa vzali, jedného dňa tu boli. A po všetkých peripetiách, čo sme s bytom mali (za všetky len spadnutý strop), to bola tá posledná kvapka, ktorá nás vyhnala hľadať niečo iné. Ale po poriadku.

Jedného dňa robiac niečo na počítači, zachytila som kútikom oka na dlážke v kuchyni nejaký pohyb. Vstanem a čumím na myš. A ona chvíľu čumí na mňa a potom si pokojne zalezie do škáry. A tak sme nakúpili pasce a sťažovali sa v realitke. Nemiesto pomoci sa nám dostalo vysvetlenia, že ide jeseň a myši sa sťahujú dnu (že vtedy bolo ešte 30 stupňov a o jeseni ani chýru ani slychu akosi prehliadli, podobne ako fakt, že jeseň bola aj minulý rok a myši sme nemali) a že sa na okolí veľa stavia a to ich núti hľadať nové úkryty. Okrem toho nám poradili, že americké myši nie sú na syr ale na peanut butter.

To sa ukázalo ako pravdivé tvrdenie ale iba spolovice. Oni si naozaj pochutia na arašídovom masle, ale sú také šikovné, že návnadu vyžerú a do pasce sa nechytia. A to nám ich prišiel nainštalovať terminátor-odborník a máme tri rôzne druhy – také klasické ako z Thoma a Jerryho, potom také chodbičkové a také lepiace papiere. Terminátor ešte povedal, že nemáme nechávať jedlo vonku (ani dovtedy sme nenechávali) a že teta bordelárka bývajúca nad nami celej veci neprospieva.

Nuž ale jedného dňa sa myš – drzaňa – vybrala na prechádzku po kuchynskej linke. Film Ratatouille som síce ešte nevidela (čaká v našej blockbusterovej queue), ale som presvedčená, že to nebol on. Mišo, lovec, chytil šelmu do krabice od jahodových cereálií a zobral ju za dvere. Tam si zmerali sily a vrátil sa už bez krabice. Ľudia z realitky nás chlácholili, že myši na prízemiach starých domov nie sú ničím nezvyčajným, ale my sme toho už mali plné zuby a ďalej nachádzali stopy a vyžraté pasce.

A tak sme si našli nový byt. Pôvodne sme mysleli, že to bude v Jersey City (susedí s Hobokenom na juhu), ale nakoniec zakotvíme v Union City (susedí s Hobokenom na západe). Budeme na 11tom poschodí, budova je na kopci a novšia ako tento dom, tak snáď už ďalší spolubývajúci nebudú. Sťahovať sa budeme (ak všetko pôjde dobre) 1. novembra.

Na Hoboken sme nezanevreli  – veď budeme bývať prakticky na jeho okraji – a aj vám radšej ako obrázky myší alebo pascí, ponúkam pár obrázkov z Hobokenu: vode tečúca zo vzduchu (výklad jedného obchodu), parkovisko plné kočíkov (pred jaslami) či multikočík (ten fotil Mišov ocino).

Ako sa nakupuje o polnoci v Apple

MacbookŤažko. A nie je to tým, že by mali zavreté. Štýlový obchod na piatej avenue je otvorený 24/7 a práve tam sme sa na začiatku septembra vybrali. Že prečo o polnoci? Lebo s mojím drahým je niekedy veľmi ťažko sa zosynchronizovať vzhľadom na jeho besné ordinačné hodiny. Ani zďaleka sme tam však neboli sami. (Nátresk aj o polnoci je ten dôvod, prečo sa v Apple ťažko nakupuje.)

Obchod je známy aj tým, že si každý môže všetko vyskúšať, a tak prakticky (okrem iného) funguje ako bezplatná internetová kaviareň. Takže aj keď sme prišli o polnoci, všetky počítače boli obsadené a shop assistanti zaneprázdnení. Nám však veľa rozhodovania nebolo treba, lebo sme vedeli, pre čo sme prišli. Do polovice septembra platila študentská akcia na macbooky, ku ktorým dávali “zadarmo” aj ipod a tlačiareň (s kopírkou a skenerom v jednom). No, nekúp to.

MacbookA že načo ďalší počítač? Lebo som chcela niečo, na čom pobeží Matlab a čo budem môcť v prípade potreby nosiť do školy (lebo stôl v kanclíku som síce dostala ale prázdny). A že prečo MacBook? V jednej diskusii na Sme ktosi vymyslel krásne slovo. Povedal, že niektorí ľudia sú frikulíni – chcú mať to, čo je free, cool a in. S Mišom sme sa zhodli, že asi sme tak trochu kulíni (lebo free to rozhodne nebolo).

Ale musím povedať, že som so svojím mackom veľmi spokojná a ľahko sa naňho zvyká. Je tenučký (tenší ako tri klasické obaly na cdčka), má podsvietenú klávesnicu, vydrží pomerne dlho bez šťavy, má zabudovanú kameru, takže na skypovanie už nepotrebujem žiadne prádavné zariadenia.

SkenerDal sa používať hneď po vytiahnutí z krabice a takmer všetky dodatočne potrebné inštalácie prebehli bez problémov (to takmer je tam preto, že som mala chvíľu problémy s nainštalovaním c-čkového kompilátora a nakoniec – na radu môjho osobného admina – som nainštalovala takmer celý Xcode, čo je v mojom prípade ako bazuka namiesto vreckového nožíka.)

Dashboard, iTunes alebo Finder sa ukázali veľmi intuitívne, aj keď sa musím priznať, že som si trochu pomohla jedným popoludním stráveným s knižkou určenou ľuďom konvertujúcim na Mac. Ale celkový dojem je taký, že Apple sa naozaj snaží, aby ich produkty boli, čo najľahšie používateľné. A tak keď mi prišiel e-mail, že phd študenti majú mať do troch dní funkčnú webstránku, vyskúšala som iweb. Výsledok (zatiaľ pomerne skromný) je tu.

No, čo vám budem rozprávať. Treba vyskúšať.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...