4 centy

ŠekToto sme si minule našli v pošte. Nebolo to ani pre mňa, ani pre Miša, ale pre niekoho, kto sa volá Michael Jancigova. A bol to šek na 4 centy. Asi nám to zle spočítali pri odhlasovaní internetu v starom byte a teraz neváhali dať 41 centov na známku, aby nás o tie 4 centy neukrátili. Do banky s ním nepôjdeme.

San Jose, California

Niektorí z nás sa majú lepšie ako iní. Zatiaľčo ja skúškujem, tak Mišo si robí výlet do Californie. Tváril sa síce, že to je služobná cesta, ale to bol podľa mňa len krycí názov pre vianočnú party.

Pôvodne mal letieť do San Francisca, ale hneď v New Yorku na letisku mu povedali, že ten let sa ruší a poslali ho do Los Angeles. Odtiaľ potom doputoval až do San Jose, kde sa party konala. Chvíľu síce musel počúvať nejaké prezentácie a vyhodnocovanie grafových koláčikov za uplynulý rok, ale potom si spolu s kolegami vychutnal preteky na motokárach a parádnu večeru.


Na prehliadku San Francisca mu čas nezvýšil (čo je dobre, lebo aspoň tam pôjde so mnou), dokonca aj pohľadnicu mi neposlal, ale kúpil na letisku cestou späť a rovno pripol na chladničku (tvrdil, že nebolo kedy a kde). Aj tak sa mi však zdá, že výlet si užil. Komu by sa nechcelo ísť okukovať vianočne ozdobené palmy a mať príjemných 15 stupňnov, namieto fujavice a dažďa so snehom, ktorý tu s prestávkami máme už týždeň. Ešte 4 dni a meníme počasie (a svetadiel) obidvaja. Ja len dúfam, že poletím iba na Slovensko a nie aj zo skúšky.

Ako to dopadlo s bankou

MoneyDobre aj zle. Dobre v tom zmysle, že peniaze sú naspäť, čo nás veľmi teší. Zle v tom, že prišli bez ospravedlnenia alebo vysvetlenia, čo sa stalo. Vrátili ich 12. decembra, skoro mesiac po prevode, ktorý bol hotový 15. novembra. Som naozaj zvedavá, či sa niekedy dozvieme, v čom bol problém. Zaujímalo by ma aj to, akým podielom k ich návratu prispel kontakt s pobočkou a akým podielom môj článok.

PS Update: 18. decembra prišiel aj ospravedlňujúci list.

Vedecké obrázky roku

National Geographic vyberal vedecké obrázky roku 2007. Mňa z nich najviac zaujal tento. Pokiaľ vám nie je jasné, na čo sa pozeráte, skúste nasledujúce video:

Ako kradne jedna slovenská banka

Drzo. Lebo aj keď jej poviete, že si niečo zobrala neoprávnene, nielenže neprizná chybu, ale tvári sa akože nič. Čo sa vlastne stalo?

Môj drahý si zmyslel, že treba podniknúť kroky proti klesaniu svojich dolárových úspor a rozhodol sa investovať. Potreboval previesť určitú sumu do UniCredit Banky, tak navštívil tunajšiu pobočku CitiBank, vyplnil papiere, zaplatil poplatok za prevod a len dúfal, že sa nepomýlil v čísle účtu. Podľa cenníka UniCreditu, za prijatie platby zo zahraničia sa poplatok neplatí. Preto bol prekvapený, že peniaze síce prišli, ale vyše $100 chýbalo (len pre porovnanie, tunajší poplatok za celý prevod bol $40).

Nasledovala, samozrejme, otázka na pracovníčku UniCredit, že čo sa stalo. Odpoveď bola, že asi si nejaká banka, cez ktorú transfer išiel, strhla poplatok. Neskôr vysvitlo, že to je síce pravda, ale poplatok, ktorý si prostrednícka banka strhla, bol $6. Kde je teda (ešte stále!) tých zvyšných 100?

Po niekoľkých rozhovoroch (počas ktorých neboli ochotní/schopní predložiť výpis, z ktorého by bolo jasné, kto si za čo strhol) vysvitlo, že tie má UniCredit. Samozrejme otázka, prečo si ich strhli, keď majú vo svojom cenníku príjem zahraničného prevodu bez poplatkov? Odpoveď stála za to. Oni si “neboli istí, či Mišo zaplatil za prevod v USA”. Vie mi niekto povedať, čo to má spoločné s otázkou?

Človek by si myslel, peniaze sa našli, problém vyriešený. Ale kdeže. Oni ich nemôžu vrátiť, kým neuvidia doklad o zaplatení za prevod z USA. Uniká mi logika tohto argumentu. Buď je príjem prevodu zo zahraničia zadarmo, alebo nie je. UniCredit hovorí, že u nich je. Ako to potom závisi na niečom, čo Mišo zaplatí v Amerike? Logika tohto argumentu zase uniká niekoľkým pracovníčkam UniCreditu.

Mišov ocino má na to svoju teóriu. Vraj vedia, že spravili chybu, ale nemôžu si to len tak priznať, takže vymyslia okľuku, ukáž doklad, my peniaze pripíšeme, budeme sa tváriť, že je to len byrokracia a všetko bude ok. Preto im vraj treba dať, čo si pýtajú, vec sa vyrieši, oni nestratia tvár a peniaze prídu.

Asi som už rozmaznaná Amerikou, ale s týmto naozaj nemôžem súhlasiť. To, čo sa stalo, bola krádež. Neoprávnene zobrali peniaze, ktoré im nepatrili. Keby sa po upozornení jednoducho ospravedlnili a peniaze vrátili, tak by sa to dalo prepáčiť. Všetci občas robíme chyby. UniCredit sa nielenže neospravedlnila a peniaze doteraz nevrátila (je 2 týždne po prevode a tvrdia, že to bude trvať ďalší týždeň – zaujímavé, že vnútrobankový prevod trvá dlhšie, ako prevod z Ameriky, nie?), oni si ani len nepriznali chybu a snažili sa ju zakryť nezmyselnými požiadavkami na potvrdenia z Ameriky, do ktorých ich naozaj nič nie je.

Po príchode na Slovensko sa chystáme tieto milé panie navštíviť osobne a uzavreli sme stávku, či sa dovtedy peniaze vrátia alebo nie. Pokiaľ nie, tak je naozaj najvyšší čas, aby si zákazníci začali svoje banky-upírky, čo cicajú, len čo zacítia peniaze, vychovávať.

Ako to dopadlo s bankou

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...