Ľahkovážne daňové priznania

Čoskoro príde zase ten čas, keď treba podať daňové priznanie. A tak sa nám ozval chlapík, ktorý nám ho pripravoval minulý rok (na rozdiel od slovenského, to americké sme si netrúfli podať sami). Medzi materiálmi, ktoré poslal, som sa dočítala aj veľmi vtipné informácie o pokute ($5000, minulý rok bola $500) za ľahkovážne daňové priznanie – frivolous tax return.

Ľudia totiž posielali do IRS (ekvivalent slovenského daňového úradu) “priznania”, v ktorých sa písalo napríklad (voľný preklad):

  • Nikde v daňovom zákone sa nepíše, že som povinný podať daňové priznanie a platiť dane.
  • Rešpektovanie daňových zákonov je dobrovoľné a nie povinné.
  • Keďže podanie daňového priznania nie je podľa zákona povinné, IRS musí daňové priznanie za človeka, ktorý ho nepodá, pripraviť, pokiaľ chce vymerať tomuto človeku daň a vybrať ju od neho.
  • Zamestnávateľ nie je povinný strhávať zamestnancovi z platu daň.
  • Daňový poplatník môže odmietnuť platenie daní, pokiaľ nesúhlasí s účelom, na ktorý budú použité.

Aj keď daňový zákon asi nepatrí k najlepšie napísaným a americké precedentné právo jeho interpretáciu nijako neuľahčuje, na IRS takého argumenty nezaberajú. A ich autorom odpovedá.

Celkom zaujímavé, nie?

Čo nám na numerike nepovedali

Zase raz mám predmet, ktorý sa volá numerická analýza. Zase raz sa začal tým, ako je číslo reprezentované v počítači, aká sa pri tom robí chyba, ako sa takáto chyba môže pri výpočtoch šíriť… Tak mi pri tom zišlo na um, že možno presne táto prvá prednáška je dôvod, prečo numerika nie je medzi študentami príliš obľúbená. A pritom, ako neraz povedal oxfordský profesor Trefethen (jeho článok na túto tému tu), aj keby sa všetky zaokrúhľovacie chyby stratili, 95% toho, čo dnes spadá pod hlavičku numerickej analýzy, by ostalo.

Nepovedali nám, že numerika už dávno nie je disciplína, ktorá sa zaoberá aproximáciami riešení matematických problémov a chýb s nimi spojených, ale skôr disciplína, ktorá sa zaoberá algoritmami na riešenie spojitých problémov. Možno si poviete, že veď to je predsa skoro to isté a ak tam aj je nejaký malý rozdiel, tak na ňom predsa nezáleží, ak sme sa z tej numeriky aspoň niečo naučili.

Lenže ten rozdiel nie je až taký malý. Kľúčové sú práve tie algoritmy, pretože hlavná úloha numeriky je sa ku riešeniam dopracovať, a to aj v prípade, že algoritmus by mal teoreticky mať nekonečne veľa krokov (čo je v spojitom prípade takmer vždy). Samozrejme otázka presnosti a chyby je dôležitá, ale je to len jedno z kritérií, ktoré kladieme na dobrý algoritmus (okrem efektivity, spoľahlivosti, robustnosti a podobne).

Šikovný študent na to asi má prísť sám a algoritmov nám ukázali požehnane. Ale čo človek, ktorý neštuduje čisto numeriku, len by ju potreboval pri riešení nejakého problému zo svojej oblasti? Kým sa jeho prednášky numeriky prepracujú cez analýzu chýb a Gaussovu elimináciu, jej problémy a spôsoby ako sa s nimi vysporiadať, semester už pokročil a na to “pravé orechové” (pre zasvätených napríklad singulárny rozklad alebo metóda združených gradientov) veľa času neostane. A pritom to sú práve tie metódy, ktoré sa používajú.

Nie som síce zástancom “kuchárskych knižiek” v matematike, ale zdá sa mi, že možno by úvodný semester numeriky (áno, aj na matfyze) lepšie splnil svoj účel, keby namiesto nestability eliminácie a jej odnoží kládol dôraz na používanie metód a riešenie konkrétnych problémov. Tento návrh síce zaváňa kacírskou myšlienkou – vyhodiť analýzu chýb z prvej kapitoly skoro všetkých učebníc numeriky (alebo aspoň ju presunúť niekam do neskorších kapitol), ale možno by zvýšil záujem študentov o numeriku ako o predmet, ktorý je naozaj na niečo dobrý.

PS Inú definíciu numeriky raz žartom ponúkol docent Ševčovič. Podľa neho je numerika disciplína, ktorá vie ako-tak riešiť dva problémy – nájsť riešenie systému lineárnych rovníc a nájsť minimum funkcie jednej premennej. Ostatné problémy sa potom snaží nejakým rozumným spôsobom previesť na niektorý z týchto dvoch.

Metropolitné múzeum umenia

Po roku a pol v New Yorku sme sa konečne boli pozrieť v Metropolitnom múzeu. Je na kraji Central Parku oproti prírodovednému múzeu a je tiež veľmi veľké. Videli sme veľa, ale ani zďaleka nie všetko.

Pozreli sme si egyptské galérie, kde mali múmie, sarkofágy a chrám, ktorý dostali Američania od Egypta do daru za pomoc pri záchrane pamiatok, keď miesto na ktorom stál, malo byť zatopené kvôli priehrade. Videli sme polynézsku a oceánsku sekciu, kde mali  ceremoniálne masky, vyrezávané lode a totemy. V stredoamerickom oddelení mali zlato Inkov a Aztékov, v európskom historický nábytok
a zariadenie. Aj keď pri každom exponáte bol popis, ktorý hovoril, ako múzeum danú vec získalo, nemohla som sa ubrániť otázke, že aké múmie vystavujú v Egypte, keď niektoré sú tu, niektoré v Londýne a inde po svete. Je fajn, že sa na ne ľudia môžu prísť pozrieť aj bez toho, aby museli ísť do Egypta, ale zdá sa mi to trochu ako okrádanie krajiny, z ktorej tie umelecké predmety pochádzajú.

Nemohli sme obísť obrazáreň, jedny z Van Goghových slnečníc, Vermeerove dievča s krčahom a zopár dočasných expozícií: módu, kde ma zaujali hlavne šaty, ktoré mali namiesto chrbtového dielu iba šnurovačku; africké sochy – väčšina mala vytŕčajúci pupok – vraj symbol plodnosti – a zaujímavú inštaláciu z lesklej pásky (detail tu).

Cestou domov sme prechádzali cez Grand Central a videli sme tam 24-hodinový cyklistický maratón. Jedna sieť fitness centier dodala stacionárne bicykle, organizácia Saint Spinners zorganizovala akciu – vyberali finančné príspevky a prideľovali časové okná cyklistom. Vyzbierané peniaze použijú na programy zamerané proti detskej obezite. Mišo zahlásil, že mali rovno posadiť tie obézne deti na bicykle, ale ako spôsob vyberania peňazí a upozornenia na problém to nebolo zlé, lebo cez Grand Central sa za tých 24 hodín premelie dosť ľudí.

Rezonancia v praxi … alebo ako spadol jeden most

Nie je to tak dávno, ako sme v správach videli pád mosta v Minneapolis. Ale to nie je ten, ktorý vám chcem ukázať. V roku 1940, len pár mesiacov po otvorení, spadol most Tacoma Narrows v štáte Washington. Nie je to teda žiadna novinka a predpokladám, že nasledujúce video asi premietajú všetkým budúcim inžinierom, ktorí študujú stavbu mostov, ale ja som o ňom doteraz nevedela.

YouTube Preview Image

Čo spôsobilo pád? Silný vietor (okolo 70 km/h) zapríčinil “točivé kmitanie” a keď vibrácie dosiahli prirodzenú rezonančnú frekvenciu mosta, výchylka začala narastať. To, že most vibruje viac, než je obvyklé, vraj šoféri zistili hneď po jeho otvorení a jednou z príčin boli aj nosníky, ktoré navrhol Leon Moisseiff, inžinier z New Yorku, ktorý sa podieľal na konštrukcii slávneho mosta Golden Gate v San Franciscu. V Tacoma Narrows sa snažil ušetriť, a tak po dvoch rokoch stavby a 4 mesacoch prevádzky, mohli jeho nástupcovia (jeho vlastná kariéra sa pádom mosta skončila) začať rozmýšľať o novom moste.

Dnes na tom mieste stoja dva paralelné.

Niečo bolo vo vzduchu

… ale nebolo to to najlepšie, čo podľa mňa Jobs ukázal. O čom to splietam?

Macworld je každoročná akcia, ktorú organizuje Apple v San Franciscu, pochváli sa svojimi úspechmi, povysmieva sa Microsoftu a predstaví svoje novinky. Hlavnú prezentáciu (keynote address) má Steve Jobs (CEO), už tradične oblečený v rifliach a čiernom roláku.

Minulý rok, keď predstavil iPhone, bola obzvlášť vydarená. Tento rok reklamné bilboardy už dopredu podporovali všeliaké dohady so sloganom “There’s something in the air”. A potom prišiel Jobs, porozprával o Time Capsule (pomocou ktorej sa dajú jenoducho a bezdrôtovo robiť zálohy), nových updatoch pre iPhone a iPod Touch, požičiavaní filmov cez iTunes a ako čerešničku na torte si na záver nechal nový laptop MacBook Air.

Napriek tomu, že tento nový MacBook je naozaj chic a popritom aj šikovný (a popritom nie práve lacný), mne sa zdá, že prevrat spôsobí požičiavanie filmov. Nie som ani veštica ani business analytik, ale nech sa na to pozerám akokoľvek, vychádza mi stále ten istý výsledok.

Apple doteraz predalo cez iTunes 4 miliardy pesničiek (jedna stojí 99 centov). iPod je v USA (s veľkým náskokom) najobľúbenejším mp3 prehrávačom (predaných vyše 110 miliónov kusov). Je pravda, že z nich veľa je takých, ktoré ešte nevedia prehrávať video, ale rozhodne sa nezdá, že by predaj klesal a všetky nové video prehrávať vedia. Kamenné požičovne filmov už dávnejšie uvoľnili miesto a trh “mail-in” požičovniam. Jednotkou je Netflix a za ním pokrivkáva Blockbuster, od ktorého máme mesačný program aj my. Jednoducho nám príde poštou film, ktorý sme si vybrali cez internet a keď ho pozrieme, hodíme ho do schránky, alebo vymeníme v kamennom obchode za iný. Počet filmov, ktoré takto za mesiac pozrieme závisí len od rýchlosti nášho pozerania a rýchlosti pošty.

Netflix sa síce snažil (aj keď nie veľmi úspešne) rozbehnúť aj streamovanie cez internet, ale myslím, že Apple ho (a aj ostatné požičovne) prevalcuje. Je pravda, že zatiaľ sú relatívne drahí (aj keď stále lacnejší ako jednorázové požičiavanie v kamennom obchode), ale ak časom ponúknu aj mesačný program, tak majú vyhraté. Užívatelia nepotrebujú nič navyše, lebo software – iTunes – už majú a vedia používať s iPodom, video bude možné počas požičania presúvať medzi televízorom, počítačmi, iPodmi a iPhonom, čo je vlastnosť, ktorú zatiaľ neponúka žiadna iná spoločnosť.

Ak im to pôjde aspoň z časti tak dobre ako s pesničkami, tak poslali šelmu aj na ďalší trh.

PS Jedna vec sa Jobsovi nedá uprieť. Jeho prezentácie sú dobré. Tohtoročný keynote address si môžete pozrieť tu. Alebo vtipný 60 sekundový zostrih tu:

YouTube Preview Image

Zaujímavé doučovanie z fyziky

Fyzika nikdy nebola moja silná stránka, učiteľka na gymnáziu pravdepodobne narobila viac škody, než sa na  prvý pohľad zdá a úplne mi vyhovovalo, že som sa jej (fyzike, nie učiteľke) na výške oblúkom vyhla. Ale prišiel na psa mráz! Dala som sa na štúdium aplikovanej matematiky a aj keď by som sa časom rada pustila smerom k biologickým alebo chemickým aplikáciám, zdá sa, že v tomto rannom štádiu sa fyzike nevyhnem.

Čo však robiť s niekým ako som ja, kto fyziku len videl a aj to málo a aj to dávno? Graduate Advisor mi odporučil nejaké “ľahké čítanie pred spaním”, len to je ťažké, keď sa snažím dobehnúť vlastné čítanie zanedbané počas semestra a vianočné knižné darčeky moju “queue” ešte predĺžili.

Ale riešenie sa našlo. Na MIT už dlhší čas ponúkajú (zadarmo) videá z prednášok. To samo o sebe neznie veľmi vábne. Ale keď sa povie prednášky Profesora Waltera Lewina, tak tí, ktorí o ňom už počuli, vedia, že to bude stáť za to. Malá reklama tu:

YouTube Preview Image

Niektoré prednášky (alebo ich časti) sú na youtube, ale pokiaľ by mal niekto záujem o kompletné semestre podľa predmetov, tak potom cez iTunes -> iTunes store -> iTunes U -> MIT -> Physics.

A tak sa doučujem fyziku.

Amato Opera

V sobotu sme sa vybrali na operu. Nič veľké (do metropolitnej sa chystáme až nabudúce), maličká opera pre 100 divákov, ktorá hrá predstavenia iba cez víkend.

Ešte pred operou sme zakotvili v neďalekej kubánskej reštaurácii na večeru. Tá bola tiež malinká, ale výber mojita bol veľký a jedlo dobré. Odtial sme po krátkej prechádzke cez Greenwich Village a okolo NYU došli k Amato Opere.

Volá sa Amato, lebo ju pred 60timi rokmi založil taliansky prisťahovalec Anthony Amato so svojou manželkou Sally. Od samého začiatku Anthony pôsobil ako riaditeľ, vyberal a učil spevákov, vyberal opery, viedol skúšky a dirigoval väčšinu predstavení. Jeho žena šila kostýmy, robila osvetľovačku, predávala lístky a spievala. Robili všetko, čo bolo treba. Zo začiatku kvôli nejakým odborovým pravidlám nemohli ani vyberať vstupné, vyberali preto cez prestávku “príspevky do klobúka”.

Dnes síce vstupné vyberajú, ale v porovnaní s inými divadlami nie veľké (ťažko sa porovnáva s inými operami, keď tých až toľko nie je a Metropolitná je naozaj iná liga, ale práve pre ňu vraj odchovali niekoľko dobrých spevákov), po niekoľkých sťahovaniach zakotvili na 319 Bowery Street, kde si jedno predstavenie pozrie 107 ľudí.

To naše – La Boheme (v Amerike vraj po Madame Butterfly druhá najhranejšia opera) – bolo vypredané. Namiesto Amata dirigoval mladší dirigent, ale starý pán sa prihovoril publiku cez prestávku (a vyžreboval tri tombolové lístky). Nebolo to okázalé, ale bolo vidieť, že ľuďom, čo tam robia, záleží na tom, čo robia.

Jeden vtipný moment nastal, keď sa pod jedným zo spevákov zlomila stolička. Scéna nebola práve vtipná, lebo štyria mladí umelci sa triasli od zimy a museli dokonca kúriť v piecke pomocou divadelnej hry, ktorú napísal jeden z nich. Keď sa zlomila stolička, tak chvíľu premáhali chichot a potom ju postavlli k piecke na ďalšie kúrenie.

Také bolo naše rande minulú sobotu.

Toto video približne od 1 min je o Amato Opere:

Zimné športy

Na Slovensku sme žiadne zimné športovanie nestihli, a preto sme sa rozhodli  to aspoň čiastočne dobehnúť tu. Predvčerom sme sa boli korčuľovať v Bryant Parku a včera lyžovať na Blue Mountain.

Klzisko pri New York Public Library je zvláštne tým, že ho zamrazia niekedy koncom novembra, keď je v New Yorku ešte pomerne teplo a rozmrazia v polovici januára, keď už konečne začne mrznúť. Je to možno tým, že sa neriadia počasím, ale “holiday season” a keď začiatkom januára zrušia vianočné trhy, tak rozoberú aj klzisko. Nejako podobne to asi chápu aj ľudia, lebo keď sme boli v decembri obzerať vianočné stánky, tak na klzisku bolo plno, ale keď sme tam prišli včera (stánky už boli skoro rozobraté), tak na klzisku vôbec nebolo veľa ľudí. Najprv síce trochu neisto, ale celkom dobre sme si zakorčuľovali a snáď pôjdeme ešte aspoň raz, prv než ho rozoberú.

Lyžovanie bol trošku iný oriešok. Najbližšie aké-také kopce sú v Pensylvánii, a tak sme krátko po siedmej ráno nabehli do požičovne áut, dostali malú modrú Kiu a snažili sa pomocou google inštrukcií vymotať. Ale zjavne história sa opakuje, lebo podobne ako pri výlete na Niagarské vodopády, ani teraz sa nám to nepodarilo na prvý raz. Pri tunajšej sieti ciest je jediným riešením asi len GPS alebo google maps s internetom priamo v aute. Keď sme však už trafili na správnu dialnicu, cesta ubehla rýchlo a po dvoch hodinách sme vystupovali v Blue Mountain Ski Area. Prbližne 10 minút trvalo požičanie výstroja a už sme boli na svahu.

Stredisko je rozlohou asi trochu väčšie ako Veľká Rača, ale nie je až tak vysoké. Zjazdoviek majú vraj 30, ale neboli všetky otvorené. Nám však stačili aj tie, čo otvorené boli a zalyžovali sme si dosť. Ľudí bolo málo, takže sme chodili na otočku a po piatich hodinách sme mali dosť.

Trochu zvláštne boli lístky, lebo sme dostali len také nálepky, tie nám skontrolovali pri východe z chaty a odvtedy už nikto nič – žiadne turnikety, čítačky, nič. Keby sme ostali aj na večerné lyžovanie (osvetlené majú všetky zjazdovky), nikto by si to nevšimol. O tretej sme však boli radi, že sa môžeme prezuť do svojich topánok a čakala nás ešte cesta naspäť.

Lyžovačka bola fajn, jediné, čo by ju ešte mohlo vylepšiť, by bol prírodný sneh, ale ak pôjeme ešte niekedy vo februári alebo marci, možno bude aj ten.

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2008/01/lyzovanie.flv

Voda

Opäť sme raz navštívili naše najobľúbenejšie múzeum. Netrafili sme síce na prvýkrát, lebo sme omylom nastúpili na expres metro a to stálo na 59. a potom až na 125., takže okolo múzea na 81. sme len prefrčali. Ale neboli sme jediní a spolu s nemeckými turistami sme sa vrátili.

Tentokrát sme sa išli pozrieť na výstavu o vode. Hneď na začiatku sme prešli vodnou bránou – padali tam také drobučké kvapôčky vody, že nebolo cítiť vlhkosť (iba mierny chlad), ale vyzeralo to pôsobivo. A za ňou nasledovalo rovnako pôsobivé pokračovanie: film o prúdení vody premietaný na 3D plátno – zemeguľu s priemerom asi 1 meter, ktorá sa otáčala; modely priehrady, artézskej studne či čerpadla, ktoré si človek môže vyskúšať, informácie o tom, kde a na čo sa voda najviac spotrebúva (70% vody, ktorú ľudia použijú, vraj použijú v poľnohospodárstve) a mnoho iného.

Veľmi zaujímavá bola časť o vodných elektrárňach, kde sme sa dozvedeli o najväčšej z nich, Three Gorges Dam, ktorú v roku 2004 dokončili v Číne. Keď v roku 2011 dosiahne plnú kapacitu, má zásobovať elektrinou desatinu Číny. Z údolia rieky Jang-c-ťiang kvôli nej presťahovali jeden a pol milióna ľudí a keď sa naplní jej priehrada, bude dlhá 600 km. Niektorí geológovia sa vraj obávajú, aby váha všetkej tej vody za určitých podmienok nespôsobovala zemetrasenia.

Možné zemetrasenia a vysťahovanie ľudí ani zďaleka nie sú jedinými negatívnymi dôsledkomi, ktoré priehrada prinesie – ohrozené sú bociany, riečne delfíny a iné ryby, ktorým ukradne ich prirodzené prostredie; pre nedostatok času boli zatopené aj niektoré 4000 rokov staré archeologické nálezská. Veľká stavba, ktorá má veľké pre a veľké proti.

Niekde sa priehrady stavajú, inde sa búrajú. Francúzi zbúrali už tri na Loire a zaviazali sa nestavať tam ďalšie. Tým pomohli návratu lososov do tejto rieky. Aj búranie priehrad má však svoje nevýhody. Uvoľnia sa tým sedimenty (niekedy toxické), ktoré sa v nich nahromadili a tie môžu rieku znečistiť.

Celá výstava bola ladená veľmi ekologicky a to naozaj právom, lebo Američania sú národom, ktorý spotrebúva najviac vody a mali by byť prvými, ktorí ju začnú naozaj chrániť.

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2008/01/voda.flv

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2008/01/zemegula.flv

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2008/01/priehrada.flv

Nový rok

Príchod nového roku sme už vítali v Amerike. Nie, že by nás to tak veľmi lákalo, ale môj drahý musel robiť pred Silvestrom, aj na Silvestra. A tak sme sa dohodli s Luciou a Martinom a oslavovali s nimi.

Lucia navarila a doniesla výbornú kapustnicu, ja som upiekla kysnutý koláč a slovenský silvestrovský program sme si pustili online. Prvýkrát sme oslavovali už o šiestej. Vtedy bola polnoc na Slovensku, tak sme aj trochu telefonovali a blahoželali. Mišo potom odišiel do práce a my zvyšní sme klebetili až do desiatej.

Potom sme sa pobrali do New Yorku. Všade kopa policajtov – tí museli mať službu asi všetci – a všade kopa ľudí. Vyzdvihli sme si Miša, ale na Times Square sme sa už nedostali, lebo tam bol asi milión iných ľudí (doslova). A tak sme si všetko dobré do nového roku popriali niekde okolo 45tej ulice.

Na Times Square sme prišli, až keď už ľudia začali odchádzať a sme len zírali, čo tam ostalo. Nechcela by som byť v upratovacej čate, ktorá sa o to mala postarať. Cesta naspäť bola dlhá a studená – v New Yorku sme sa neprezieravo rozhodli ísť pešo namiesto metrom, lenže sa išlo pomaly, lebo ulice boli preplnené. Do Hobokenu sme teda prišli po pol druhej (= po odchode poslednej električky) a ani zďaleka sme neboli jediní (= nulová šanca nájsť voľný taxík). Pálovcov potom ešte čakala cesta autom domov, aj keď som im ponúkala, že môžu prespať u nás, ale vlastná posteľ sa im asi zdala lákavejšia ako naša rozkladacia sedačka.

Takže taký bol náš Silvester v New Yorku (snáď posledný), dúfam, že aj ten váš bol fajn a do nového roku vám všetkým prajem, nech sa vám darí a nech vás čakajú samé dobré veci.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...
a