Cukríky pod sukňou

Bozk Tak už sú osvadbovaní… Ajka a Andrej. Všetko dobre dopadlo, novomanželia sú už na Madeire, my naspäť v štátoch. A kto mal cukríky pod sukňou?
Celá akcia pre nás začala už v piatok, keď sme sa vybrali na Cerovú na grilovačku. To vraj majú miestni takú tradíciu, že tí, čo sa nezmestia na svadbu prídu aspoň na neformálnu opekačku deň predtým. My sme sa síce zmestili aj na svadbu, ale takéto pozvanie sme si nemohli nechať ujsť. Obzvlášť preto, že k tomu patrila aj ochutnávka koláčov (oficiálne chystanie výslužiek). Najlepšie boli griláže, ale po tom, čo som im spravila poriadnu reklamu, išli na odbyt veľmi rýchlo.
Gril Pripitok Torty
Čo sa týka grilovačky, tak tá začala zvesela na dvore aj s plynovým podpaľačom (ako vidno na prvom videu), ale potom prišla búrka a bolo treba dobroty presťahovať do pece vo vnútri. Chlapi trénovali na sobotu a mladomanželia sa už tešili.
Flasa slivovice U kadernicky Priprava nevesty ;)
V sobotu doobeda sa všetci skrášľovali (kaderníctvo Team sme okupovali pol dňa) a potom začala svadba. Nevesta krásna, jedla toľko, že sme ho nevládali pojesť (a hostia potom dostali okrem koláčových výslužiek aj výslužky s jedlom), polnočné čepčenie a zábava až do rána.
Tanecne kolo Ruze Tanec
A čo tie cukríky? To Andrej nahovoril malým chalanom, že Ajka ich má pod sukňou a tak jasné, že to museli ísť preveriť. Cukríky síce nenašli, ale rodičia mali veselo, keď sa ich potom snažili vyloviť spod stolov.

Len keď tak rozmýšľam, že kedy nám hrozí najbližšia svadba, tak veru neviem… jedine, že by nás Mireček niečím prekvapil…

Podpaľač:
{flv}cukriky/vid1{/flv}
Čepčenie:
{flv}cukriky/vid2{/flv}
Prípitok:
{flv}cukriky/vid3{/flv}

Trochu o lietaní

Čaká nás cesta na Slovensko, na Ajkinu a Andrejovu svadbu a mne nedá si neposťažovať. Nie na svadbu – na tú sa tešíme – ale na lietanie a letecké spoločnosti. Áno viem, sami si môžeme za to, že bývame tak ďaleko a že musíme lietať, keď sa chceme niekam dostaviť. Ale napriek tomu mi to nedá.

Continue reading Trochu o lietaní

Guesstimation

By Lawrence Weinstein and John A. Adam, 2008, 301 pages, amazon

What does guesstimation mean? Something between guess and estimation or even better – a little bit of both. Subtitle of this book is "Solving the world's problems on the back of a cocktail napkin" suggests what this book is about. Shows you how to guess/estimate answers to some not so obvious questions and even though you can be sure you're not going to be right, you can be confident that you're at least in the correct order of magnitude (which is pretty good for general comparison). 

Continue reading Guesstimation

From Computer To Brain

By William W. Litton, 2002, 363 pages, partial text, amazon

The introduction to this book (which talks about the foundations of computational neuroscience) is hilarious: "This book is for undergraduates and beginning graduate students…because the malleable mind of the undifferentiated stem-person of college age is likely to be capable of making conceptual leaps that more ossified brains cannot… these are early days. The field [computational neuroscience] is newly emerging hybrid and is still undifferentiated (an undifferentiated field needs an undifferentiated mind)… I present stuff that is either fun or interesting or important and maybe sometimes all three."   

Continue reading From Computer To Brain

The Business of Being Born

Na tento film ma upozornila kamarátka, a tak sme si ho pred pár dňami pozreli. Nie je to thriler, ale akčný bol dosť a nie je to žiadna romantika, ale slzička sa objavila. Je to film o pôrodoch v Amerike. Už dávnejšie sme pozerali Moorove Sicko, ktoré je smutno-smiešny film o americkom zdravotníctve všeobecne a bije na poplach z podobnej príčiny. Tento je však trochu iný práve v tom, že to nie je čierna komédia ale výzva, aby si ľudia (hlavne budúce matky, keďže film je najmä o nich) hľadali informácie a brali zodpovednosť za seba a svoje deti.

Podľa filmu, v USA sa v súčastnosti robí 35% pôrodov cisárskym rezom, v New York City je to okolo 45%. Toto číslo by malo byť okolo 10% (prípady keď sú naozaj zdravotné komplikácie, nie nutne ak je bábätko inak otočené alebo príliš veľké). Prečo je takýchto pôrodov v Amerike tak veľa? Pretože ženy si cisársky rez jednoducho môžu vybrať, alebo ako hovorí film “Cisársky rez je pre doktora veľmi pohodlný, 20 minút a stíham doma večeru.” Pre nemocnicu (a doktora) to znamená vyššiu platbu z poisťovne (cca $13000 oproti $4000 za prirodzený pôrod) a nemusia čakať hodiny, kým mamička rodí.

Ďalšie veľmi zaujímavé pozorovanie bolo, že prečo často končia cisárskym rezom aj pôrody, ktoré by nemuseli? Mamičke to nejde tak rýchlo, ako by malo? Dáme pitocín – to je chemická náhrada oxytocínu, hormónu, ktorý sa vylučuje počas pôrodu a ktorý spôsobuje kontrakcie. Rozdiel je však v tom, že v porovnaní s prirodzenými kontrakciami, tie spôsobené pitocínom sú silnejšie, bolestivejšie a rýchlejšie za sebou. Veľmi to bolí? Nevadí, dáme epidurálnu anestéziu. Zoslabli kvôli tomu kontrakcie? Nevadí, zvýšime pitocín. Štúdie ukázali, že táto kombinácia chemického koktailu príliš často vedie k “baby distress syndrome” a cisárskemu rezu.

Samozrejme, argument je, že veď keď išiel pôrod príliš pomaly, tak prečo mamičku a bábo zbytočne trápiť, treba im pomôcť. Lenže štatistiky o tom, ako rýchlo má postupovať pôrod, ukazujú priemer ale nie priemernú ženu (na vodorovnej osi hodiny, na zvislej centimetre). A preto sa často so zdôvodnením “failure to progress” pristúpi k cisárskemu rezu. Zaujímavé je, že podľa štatistík sa najviac “sekcií” vykonáva okolo štvrtej poobede (doktorovi končí služba?) a o deviatej večer (chcem mať pokojnú nočnú?).

A čo je vlastne na tých cisárskych rezoch také hrozné? Nuž, okrem toho, že je to relatívne vážna operácia (aj keď krátka) a zotavenie trvá dlhšie a je bolestivejšie ako po prirodzenom pôrode, nie je zaujímavé, že USA má z rozvojových krajín druhú najvyššiu mieru úmrtnosti novorodencov (správa z mája 2006)?

Tvorcovia filmu sú síce zaujatí, ale nie zaslepení. Aj keď propagujú pôrody doma alebo v pôrodných centrách, za prítomnosti pôrodných asistentiek (midwives), nebojujú proti cisárskym rezom alebo proti doktorom – pôrodníkom. Hovoria len, že pôrod nepatrí pod nôž, pokiaľ nie sú komplikácie. Lenže proti nim hrá strach, ktorý majú ženy naučený.

Dosť rečí. Pozrite si film a dajte vedieť ďalej.

YouTube Preview Image

Zemiakové patentky/lokše

Toto je jedlo, ktoré sa u nás doma tešilo veľmi veľkej obľube. Mišo to doteraz nechápe a hovorí, že jesť sa to síce dá, ale podľa neho to žiadny zázrak nie je. Ja a moji bratia naň však nedáme dopustiť a raz za čas (ako napríklad dnes) si dám tú prácu… Sú to akési zemiakové palacinky. Schválne nepíšem placky, lebo na rozddiel od placiek sa robia z varených a nie zo surových zemiakov. Patentky

1 kg zemiakov
350g hladkej múky
soľ
1 vajce
maslo

Zemiaky uvaríme v šupke, olúpeme a prelisujeme (alebo postrúhame). Pridáme múku, soľ (nebojácne, do zemiakov sa zmestí) a vajce a vymiesime cesto (bude sa to dosť lepiť). Krájame na kúsky a tenko rozvaľkáme na pomúčenej doske. Pečieme na nevymastenej platni alebo panvici (a popicháme vidličkou aby sa nenafukovali). Upečené potrieme maslom. Originál k nim vraj patrí ešte maková plnka, ale mne najviac chutia takéto.

The Kite Runner

By Khaled Hosseini, 2003, 371 pages, amazon

I've read some good reviews about this book and then (without reading it first) gave it as a Christmas present to one of my friends (of course, with the intention to borrow it one day). Sometime later I asked her how was the book. She told me she had to stop reading it. Later I bought one for myself (she was living too far then to borrow hers) and I think I know where she stopped. And why.  

Continue reading The Kite Runner

Blue Man Group

Miso a Blue Man Môj drahý už dávnejšie párkrát básnil o tom ako by sa išiel pozrieť na Blue Man Group Show. Nuž a na narodeniny dostal lístky, tak sme včera boli. (Áno, obidvaja ľudia na obrázku sú živí.)

Continue reading Blue Man Group

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...