The Business of Being Born

Na tento film ma upozornila kamarátka, a tak sme si ho pred pár dňami pozreli. Nie je to thriler, ale akčný bol dosť a nie je to žiadna romantika, ale slzička sa objavila. Je to film o pôrodoch v Amerike. Už dávnejšie sme pozerali Moorove Sicko, ktoré je smutno-smiešny film o americkom zdravotníctve všeobecne a bije na poplach z podobnej príčiny. Tento je však trochu iný práve v tom, že to nie je čierna komédia ale výzva, aby si ľudia (hlavne budúce matky, keďže film je najmä o nich) hľadali informácie a brali zodpovednosť za seba a svoje deti.

Podľa filmu, v USA sa v súčastnosti robí 35% pôrodov cisárskym rezom, v New York City je to okolo 45%. Toto číslo by malo byť okolo 10% (prípady keď sú naozaj zdravotné komplikácie, nie nutne ak je bábätko inak otočené alebo príliš veľké). Prečo je takýchto pôrodov v Amerike tak veľa? Pretože ženy si cisársky rez jednoducho môžu vybrať, alebo ako hovorí film “Cisársky rez je pre doktora veľmi pohodlný, 20 minút a stíham doma večeru.” Pre nemocnicu (a doktora) to znamená vyššiu platbu z poisťovne (cca $13000 oproti $4000 za prirodzený pôrod) a nemusia čakať hodiny, kým mamička rodí.

Ďalšie veľmi zaujímavé pozorovanie bolo, že prečo často končia cisárskym rezom aj pôrody, ktoré by nemuseli? Mamičke to nejde tak rýchlo, ako by malo? Dáme pitocín – to je chemická náhrada oxytocínu, hormónu, ktorý sa vylučuje počas pôrodu a ktorý spôsobuje kontrakcie. Rozdiel je však v tom, že v porovnaní s prirodzenými kontrakciami, tie spôsobené pitocínom sú silnejšie, bolestivejšie a rýchlejšie za sebou. Veľmi to bolí? Nevadí, dáme epidurálnu anestéziu. Zoslabli kvôli tomu kontrakcie? Nevadí, zvýšime pitocín. Štúdie ukázali, že táto kombinácia chemického koktailu príliš často vedie k “baby distress syndrome” a cisárskemu rezu.

Samozrejme, argument je, že veď keď išiel pôrod príliš pomaly, tak prečo mamičku a bábo zbytočne trápiť, treba im pomôcť. Lenže štatistiky o tom, ako rýchlo má postupovať pôrod, ukazujú priemer ale nie priemernú ženu (na vodorovnej osi hodiny, na zvislej centimetre). A preto sa často so zdôvodnením “failure to progress” pristúpi k cisárskemu rezu. Zaujímavé je, že podľa štatistík sa najviac “sekcií” vykonáva okolo štvrtej poobede (doktorovi končí služba?) a o deviatej večer (chcem mať pokojnú nočnú?).

A čo je vlastne na tých cisárskych rezoch také hrozné? Nuž, okrem toho, že je to relatívne vážna operácia (aj keď krátka) a zotavenie trvá dlhšie a je bolestivejšie ako po prirodzenom pôrode, nie je zaujímavé, že USA má z rozvojových krajín druhú najvyššiu mieru úmrtnosti novorodencov (správa z mája 2006)?

Tvorcovia filmu sú síce zaujatí, ale nie zaslepení. Aj keď propagujú pôrody doma alebo v pôrodných centrách, za prítomnosti pôrodných asistentiek (midwives), nebojujú proti cisárskym rezom alebo proti doktorom – pôrodníkom. Hovoria len, že pôrod nepatrí pod nôž, pokiaľ nie sú komplikácie. Lenže proti nim hrá strach, ktorý majú ženy naučený.

Dosť rečí. Pozrite si film a dajte vedieť ďalej.