Does God Play Dice?

By Ian Stewart, 1989, 317 pages, partial text, amazon

This is a book about chaos. Not the chaos you have in your closet after three years of not cleaning it up but the mathematical chaos. And it is written with almost no equations at all, which makes it highly readable for non-mathematicians, but leaves the mathematicians somewhat hungry by not going deep enough. That was probably the intention, though – to provide interesting enough introduction that the hungry go on reading further on their own.

Also the book is some 20 years old and much have been done in the theory of chaos since – another reason to look for further reading – but it provides a very nice background of how people started to realize that in the nature there actually exist something “between deterministic and random” – something that can be deterministic and random (in a sense) at the same time. And it shows how we encounter this kind of stuff almost everywhere – problems with prediction of weather, movement of asteroinds, fluid dynamics, etc and how it took people from different areas of expertise to find out what it is.

What I also liked about this book was that since it is a popular math book, it takes various side trips, talkes about mathematicians, their lives, about non-mathematicians and their approach to math. It gives hope to an aspiring applied mathematician:

To criticize mathematics for its abstraction is to miss the point entirely. Abstraction is what makes mathematics work. If you concentrate too closely on too limited an application of a mathematical idea, you rob the mathematician of his most important tools: analogy, generality and simplicity. Mathematics is the ultimate in technology transfer…

However, technology transfer needs more than just the technology. Someone has to transfer it. So, while mathematicians should be encouraged to continue doing whatever it is that mathematicians do – whether or not the outside world can understand a word of it – it will remain just an art-form unless enough people are willing to make the effort to apply it to problems outside mathematics. The story of chaos is full of such people. They come from all subjects – physics, biology, engineering, chemistry, physiology, astronomy as well as mathematics. They are the true ‘applied mathematicians’ and they do what that phrase ought to mean. They take mathematics and they apply it.

PS. If God played dice, He’d win.

US Open

Dnes som zaspávala ráno na prednáške a môže za to Nadal. Môjmu drahému sa stotiž splnil ďalší sen – boli sme na US Open. Ale oproti minulému roku, keď sme sa len tak poflakovali po parku, tento raz tak naozaj – na tenis. Domov sme došli o tretej ráno a keď ten chlapík dnes na prednáške zhasol svetlo a spustil powerpoint, tak som bola jasná… ale po poriadku.

Keď sme si kupovali lístky (dosť dávno), tak ešte vôbec nebolo jasné, koho uvidíme hrať – nevedeli sme, kto sa kam prebojuje. A tak sme si vybrali jedno večerné štvrťfinále (večerné preto, že sme pracujúci a školopovinní a štvrťfinále preto, že viac sa nám do lístkov nechcelo investovať). Ukázalo sa, že to bola šťastná voľba, lebo sa nám ušiel zápas sestier Williamsových a ako bonus Nadal.

Do Flushing Meadows sme došli pekne ako kázali na lístkoch, na siedmu, ale to nám nebolo nič platné, lebo do štadiónu (Arthur Ashe Stadium) nás nepustili. Dohrával sa tam ešte predchádzajúci zápas. Tak sme sa motkali po areáli, okukovali tréningové dvorce, chvíľku počúvali Martinu Navrátilovú, od ktorej chcel komentátor nejaký tip, že ktorá Williamska to vyhrá, a smiali sa na 80-dolárových US Open mikinách.

Tak ale dočkali sme sa, okolo ôsmej nás pustili dnu a okolo pol deviatej sa dostavili aj Williamsové. Zápas to bol dobrý, chytali aj zdanlivo nemožné lopty a pálili to po sebe aj 120mph. Čo bolo zaujímavé, Venus viedla prvý set, Serena ju dobehla a nakoniec aj predbehla v tiebreaku a to isté sa zopakovalo v druhom sete. Akoby znervóznela zakaždým, keď začalo prihárať. Istým spôsobom bolo dobre, že skončili už po dvoch setoch, lebo nás ešte čakali chlapi a to už bolo jedenásť hodín.

Ďalšie dve veci, ktoré ma zaujali, bolo povzbudzovanie divákov a rozhodcovia. Diváci, ktorí nevedeli koho povzbudzovať, kričali jednoducho “Go, Williams.” A rozhodcovia sa mýlili. Párkrát sa stalo (v obidvoch zápasoch, čo sme videli), že keď hráči vyzvali na prehratie záznamu danej loptičky, tak sa ukázalo, že čiaroví rozhodcovia rozhodli zle. Keďže toto bol prvý tenis, ktorý som takto naživo pozerala, neviem, nakoľko je to bežné (že či to len teraz boli fascinovaní skvelou hrou Williamsových, šarmom Nadala alebo unavení z neskorej nočnej doby), ale zdalo sa mi, že sa mýlili príliš často.

Nuž a potom prišli chlapi. Prekvapením bol prvý set, ktorý Nadal prehral proti nenasadenému Fishovi. Vtedy Američania zase nevedeli, koho majú povzbudzovať, či jednotku Nadala alebo svojho krajana. Ale Španiel sa potom nejako zobudil a ďalšie tri sety s prehľadom vyhral. Ten posledný sme už nevideli, lebo o pol druhej, keď vyzeralo, že už to má v rukáve, sme sa pobrali domov. Došli sme až o tretej a kým ja som spala vyše štyroch hodín, Mišo si musel nastaviť budík na pol šiestu. (Moje komentáre, že to sa mu už neoplatí ísť spať, sa mu nezdali veľmi vtpiné.)

Na záver ešte video, že koľko tam bolo ľudí:

Zase sme sťahovali

… ale tentokrát nie seba (našťastie). Boli sme v sobotu trochu pomôcť Pálovcom (a prišli sme na to, že je oveľa lepšie sťahovať niekoho iného ako seba samého).

Rozhodli sa svoj dvojizbový byt vymeniť za parádny dvojposchodový dom a tak si zase raz užli radosti a starosti triedenia, balenia, nosenia a rozbaľovania (ale teraz tvrdia, že už ostanú na mieste).

Ukázalo sa, že na pretlačenie skrine cez dvere, cez ktoré sa zjavne nezmestí, sú lepší fyzici ako aplikovaní matematici (to na tú teoretickú časť, na tú praktickú treba použiť svaly či už s phd alebo bez) a že tajné záchody a práčovne nie sú až také tajné…).

Tak ale veľký presun majú za sebou a vyzerá, že keď sa rozbalia, tak budú spokojnejší, ako v tom predchádzajúcom a to je hlavné.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...