Buch, buch, buch

Tak také som dnes počula na kontrole. Chvíľku síce trvalo, kým ho doktor našiel, lebo baby sa akosi schovávalo a tak mi “mydielkom” pobehal celú spodnú polovicu brucha, ale nakoniec sme malé srdiečko počuli búchať ostošesť (teda skôr tak o 140-160 – úderov za minútu). Nebol to ultrazvuk (na ten pôjdeme všetci traja spolu o dva týždne), len taký malý ručný prístroj, ktorý mi trochu pripomínal Geigerov počítač, ale bola to paráda.

Inak všetko ok, baby vraj má asi 4cm; čo sa váhy týka, nepribrali sme zatiaľ vôbec nič a už začínam byť profík v triafaní vzoriek moču do pohárika (to sa chlapom asi bude zdať ako niečo triviálne, ale myslím, že dámy budú vedieť oceniť).

A Mathematician’s Apology

By G. H. Hardy, 1940, 153 pages, partial text, amazon

I propose to put forward an apology for mathematics; and I may be told that it needs none, since there are now few studies more generally recognized, for good reason or bad, as profitable or priceworthy… A mathematician does need not now consider himself on the defensive… The public does not need to be convinced that there is something in mathematics. All this is in its way very comforting to mathematicians, but it is hardly possible to be content with it. Any genuine mathematician must feel that it is not on … crude achievements that the real case for mathematics rests, that the popular reputation of mathematics is based largely on ignorance and confusion, and that there is room for more rational defence. At any rate, I am disposed to try to make one.

And that is what he gives in this tiny book. More than a third of it is a foreword by C. P. Snow, which introduces Hardy to the reader, introduces him as a mathematician proud of what he’s doing, person with very delicate and unorthodox thinking who places high expectations on everyone and highest on himself.

Then you start reading the essay itself and whether you are a mathematician or not, you’ll be absorbed. For non-mathematicians this is an amazing opportunity to peek into mathematician’s way of thinking, reasoning, motivation and notion of beauty. For mathematician (in addition to all of the above) this is a unique verbalization (sparse, but very much to the point) of what they understand on an intuitive level, but would probably have a hard time expressing so clearly.

Even though you might not agree with all of Hardy’s ideas (I don’t, especially with the those concerning applied mathematics… which is probably due to the fact that applied mathematics is today something very different from what Hardy considered it to be), you cannot help yoursel but admire the way he presents his points.

And what is he actually apologizing for? You need to read that for yourself. Highly recommended!

PS On a similar note (but not as beautifully written), from much younger (but at least as talented) mathematician Terry Tao comes an article What is good mathematics?

Tehotenské vitamíny

vitaminyTaké zmiešané pocity z nich mám. Nie teda, že by som bábätku nechcela dopriať nejaký ten vitamín C, ale zase napchávať sa nepotrebnou chémiou (nepotrebnou v zmysle, že sa rovnaký obsah dá prijať v normálnej strave) sa mi veľmi nechce.

Sa mi zdá, že sa stravujeme celkom zdravo, ale pri prvej tehotnej návšteve mi sestrička okrem kopy letákov nabalila aj vzorky piatich vitamínov. Vraj mám vyskúšať, po ktorých mi nebude zle (!) a že tie mi potom doktor predpíše. Po zhliadnutí kapsúl a príbalových letákov som zistila, že dávky sú to ako pre koňa – alebo ako pre americkú žienku, ktorá celé dni zapíja pizzu coca-colou a tie vitamíny nemá veru odkiaľ dostať.

A tak som usúdila, že asi ostanem pri kyseline listovej a železe, ktoré som kúpila ešte predtým, než sme nejaké bábo zamiešané mali. Kyselina listová preto, že hlavne v prvých mesiacoch zabraňuje vzniku niektorých poškodení mozgu a chrbtice a železo jednak kvôli tvorbe krvi a jednak preto, že užívanie kyseliny listovej v krvných testoch nedostatok železa maskuje.

Doktora tento názor veľmi nenadchol (a vitamíny mi predpísal), takže to vidím tak, že z času na čas nejaký asi zhltnem, ale užívať ich denne sa nechystám. Vtipná bola potom reakcia spoločnosti, od ktorej kupujeme lieky (je to lacnejšie ako v lekárni), ktorá sa mi snažila týždeň dovolať. Samozrejme zavolali vždy v tom najnevhodnejšom čase, keď som nemohla telefonovať alebo nepočula zvonenie, nechávali odkazy, ale spätné telefonáty nebrali. Keď sme sa nakoniec porozprávali, tak vysvitlo, že sa len chcú presvedčiť o správnosti receptu, lebo posledný, ktorý odo mňa dostali (čo už je pekných pár mesiacov dozadu), bol na antikoncepčné tabletky a teraz si pýtam tehotenské vitamíny. Tak som ich uistila, že tabletky už neberiem…

Komunikácia so zdravotnou poisťovňou je úplne iná story (o tom možno niekedy nabudúce), ale začínam mať miestami taký pocit, akoby tehotná znamenalo automaticky nesvojprávna… tak ale nenecháme sa len tak ľahko rozhádzať, zatiaľ ide všetko v pohode a tak si to užívame.

PS Obtiahnuté rifle už nezapnem.

Svetoví lídri

lidriJeden vtipný obrázok, ktorý sa objavil nedávno v novinách. V celom článku nie je o Slovensku ani slovo, ale podľa obrázku slovenský prezident Gašparovič už postúpil medzi svetových lídrov.

Traja

V poslednej dobe som toho veľa nenapísala, ale nie preto, že by nebolo o čom. Práveže bolo. Prišli veci, ktoré sme čakali a zopár aj takých, ktoré sme nečakali. A zopár očakávaných neprišlo…

Tehotenský testZ tých očakávaných, čo prišli, je najdôležitejšia dobrá správa, že k nám v máji príde bývať jeden Američan/Američanka. Už  teraz sa veľmi tešíme (aj keď nám asi ešte úplne nedochádza). A tak som zmrazila členstvo v klube KO a začala zase viac chodiť na plaváreň. Okrem plavárne častejšie navštevujem aj kúpeľňu a momentálne som v stave, keď mi síce ešte veľmi nerastie bruško, ale zato začínam vyzerať, ako keby som si nechala vylepšiť prsia (a to treba podotknúť, že v týchto partiách mi nikdy nechýbalo). Ak to takto pôjde ďalej, tak za chvíľu budem v jednej lige s Pamelou Anderson…

Čo sme čakali a neprišlo? Nebýva mi zle (klop, klop na drevo) a nedostavili sa (zatiaľ) ani divné chute typu chlebíky s lekvárom, uhorkami a nastrúhanou kriedou. Aj keď teda tie uhorky si občas kúpime, ale zajedáme ich francúzskymi zemiakmi…

A čo sme nečakali… grgá sa mi. Aj keď už to začína poľavovať zo “stále a veľmi” na “často a dosť”. Vždy lepšie ako pravidelné rozhovory so záchodovou misou, ale aj tak dúfam, že to časom prejde. Nečakali sme ani tehotenskú demenciu (som si myslela, že tomu votrelcovi rastú mozgové bunky tempom 100ks/min, ale možno sa mýlim a iba sa tie moje sťahujú o poschodie nižšie), ale začala sa prejavovať tým, že som z Mirečkovho narodeninového blahoželania minulý týždeň nebola schopná dopočítať sa, koľké že narodeniny to vlastne oslavujem. A ešte zvýšenú flexibilitu (na čo následne google povedal, že to sme čakať mohli), lebo že v prvých mesiacoch sa vo veľkej miere tvorí hormón relaxín (!) a ten spôsobuje uvoľňovanie kĺbov, väčšiu pružnosť šliach a celkovú ohybnosť. Tak uvidíme, čo nás prekvapí najbližšie.

Držte nám palce, nech ide všetko, ako má a keď bude niečo vidno, ukážeme.

PS Blonďatý citát dňa: “Dúfam, že je to moje.”

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...