Useless Arithmetic

By Orrin H. Pilkey & Linda Pilkey-Jarvis, 2006, 221 pages, amazon

Or why environmental scientists can’t predict the future?

The answer given by the authors is simple. Because the scientists are trying to find exact answers to quantitative questions using models in which many parameters and interactions are still unknown. They demonstrate this using various examples from fishing industry, sea-level rising, weather prediction to very interesting one about  nuclear waste depository. They also suggest a remedy – ask qualitative questions and adapt the models on the go.

I heard about this book in one of our regular Friday Applied Math Colloquium talks. The speaker criticised it a lot (that’s what made me read it actually). Now I understand why. The book contains no mathematical models (except for the very brief appendix), but slowly describes them and points out their weaknesses. So far so good, makes reader aware that not everyting can be modelled and even when modelling things that can be, one should be extremely careful about the assumptions and reliability of the answers.

However, the undertone of the book (which was also so offensive to our colloquium speaker) is that you can’t model anything. I doubt this is what the authors had in mind, but it can be felt. Another drawback of the book is that it is extremely “slow” and you have the feeling that you are reading the same argument over and over again.

Would I recommend it? Maybe just skim over it in the library (and read the passage on Yucca Mountain nuclear waste storage). The best words you’ll find in the book, don’t even come from the authors, but from C. S. Lewis:

We all want progress, but progress means getting nearer to the place you want to be. And if you have taken the wrong turn, then to go forward does not get you any nearer. If you are on the wrong road, progress means doing an about-turn and walking back to the right road. And in that case the man who turns back the soonest is the most progressive man.

Bejby (1. ultrazvuk)

My sme sa už dnes zoznámili, zoznámte sa aj vy. Boli sme sa pozrieť, ako sa má naše bejby. Vyzerá, že ok, len sa asi nudí, lebo si stále špáralo v nose (alebo v ústach, ťažko povedať).


Náš doktor nemá ultrazvuk priamo v ordinácii, tak na “first trimester screening” nás poslal do nemocnice v Hobokene. Najprv kopa byrokracie, lebo v nemocnici sme ešte neboli, tak sa nás vypytovali na všetko možné aj nemožné. Ale nakoniec nás onáramkovali a poslali hore.

A čo je to prvotrimestrové vyšetrenie? Je to kombinácia utrazvuku a krvného testu medzi 11. a 13. týždňom, keď sa hľadajú genetické chyby. Na ultrazvuku pozerajú hlavne dve veci: či má bejby nos (nasal bone) a tekutinu za krkom (nuchal translucency – po slovensky sa to vraj povie, šijové prejasnenie, ale ja som veru toto slovné spojenie predtým nepočula). Tak nos máme, tekutiny len trošku (čo je vraj dobre, lebo to znamená nízke riziko Downovho syndrómu), krv si zobrali. Oficiálne výsledky budú, keď pôjdeme najbližšie na kontrolu.

Celkovo sa mi zdá, že takéto testovanie je trošku divné, lebo aj keď by boli výsledky zlé, tak to ešte nemusí nič znamenať (teda v prípade chýbajúceho nosa už asi áno, ale tá tekutina za krkom…). A potom čo? Doktori síce odporučia ďalšie testy, ako je napríklad odber plodovej vody, ale podľa mňa tieto vôbec nemajú význam, pokiaľ mamička nie je rozhodnutá, že v prípade zlých výsledkov tehotenstvo ukončí (lebo nech by zistili čokoľvek, liečiť to nevedia).

Tak ale nech si oni pozerajú, čo chcú, my sme si pozreli, čo sme chceli vidieť my. Druhý krát pôjdeme začiatkom januára.

Bringing Down the House

By Ben Mezrich, 2002, 257 pages, partial text, amazon

Even tough the book boasts that this is “The Inside Story of Six MIT Students Who Took Vegas for Millions” and was listed in the non-fiction list when it became a bestseller, large portion of it is indeed fiction. But even knowing this it is a very catchy reading.

“So you guys cheat at cards?” “Absolutely not. We don’t alter any of the rules or … the nature of the game. We use our brains to take advantage of arbitrage opportunities. Blackjack is beatable – so we beat it. We beat the hell out if it.”

Yes, there was an MIT Blackjack Team. Yes, they counted cards. Yes, they made money out of it. That’s what’s true and what the story is based on. Most of the rest is just the fantasy of the author. But a very entertaining fantasy that brings you to the world of MIT and Boston on one hand and shiny, “double layer” world of casinos and Vegas on the other.

Last year there was also a movie made, but it is as far from the book as the book is from the true story.

Nové sedenie

SedačkaTak sme sa dočkali. Vymenili sme našu sedačku lavičkovitého typu za nové sedenie. Nebolo to jednoduché, lebo môj drahý veľmi nevyznáva princíp “vymeň starú za novú”, ale keď tá stará už doslúžila, tak veľmi na výber nebolo.

Keď ho ešte ukecám na garniže so závesmi, tak to v našej obývačke bude vyzerať ako – v obývačke.

Zvolili nám prezidenta

Tak už vieme, kto bude americkým prezidentom od 20teho januára. Po maratónskej kampani nám to včera Američania povedali. Nie, že by bol Obama to najlepšie, čo nás mohlo postretnúť, ale horšie ako Bush to hádam nebude a vyhli sme sa aj veteránovi McCainovi s pani Palinovou (voči ktorej som naozaj zaujatá), tak uvidíme, čo sa zmení a či sa zmení.

Oplatí sa pozrieť si obidva prejavy. Obama ten svoj ukončil takmer ako kázeň a mne pripomínal Martina Luthera Kinga. Nie že by na tom bolo niečo zlé, ale viac by sa mi páčilo, keby dojmom ktorý ostane, bol ten jeho samotný prísľub zmeny a plány do budúcnosti, ako oslava toho, kam sa až černoch môže dostať. Je škoda, že sa to ani dnes ešte neberie za samozrejmosť a je na to upriamá toľká pozornosť.

Na druhú stranu McCain predniesol prejav, ktorému sa toho veľa vytknúť nedá. Jedine ak to, že keby takto vyzerali jeho prejavy počas kampane (plus keby mu to nekazila pani Palinová a jeho vlastná nerozhodnosť, ako sa vyjadrovať o Bushovej administratíve), tak mohol dopadnúť lepšie.

A čo na to Slovensko? Sme.sk vyhlásilo výsledky ešte pred BBC a New York Times, keď ešte polovica volebných miestností bola otvorená a počítanie v plnom prúde – asi sa redaktorom nechcelo ponocovať, tak to tam švacli, že už je to jasné a išli spať. A nášmu slovenskému pánovi premiérovi sú výsledky ukradnuté, lebo “chlieb z toho lacnejší nebude”.

Jednu vec by sme ale predsalen Američanom závidieť mali – volebnú účasť. Tu je zaujímavý obrázok z posledného čísla National Geographic, ktorý ukazuje volebnú účasť zoradenú podľa krajín. Netreba sa úplne nechať zmiasť napríklad americkým číslom, pretože “registered voters” neznamená “dospelá populácia”. Tá je asi 220 miliónov a voliť včera išlo (rekordných) 122. Stále je to však o dosť vyššia účasť, ako sme videli posledných párkrát na Slovensku.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...