Leto v aprí­li

Vraj zatiaľ iba dočasne, ale tento víkend prišlo leto. Prejavilo sa to tým, že teploty vystúpili nad 30, ľudia sa vyrojili von a mne opuchli prsty.

V sobotu sme sa pobrali do Brooklynu a spolu s česko-slovenským osadenstvom z okolia sme sa pripojili k množstvu ľudí, ktorí už v Prospect Parku grilovali. Neušiel sa nám síce parkový gril s lavičkami a ukázalo sa, že na zúčastnený počet ľudí nemáme dosť diek, ale napriek tomu sme si to užili. Katka s Peťom mali gril, talianske klobásky a mäso naložené na rôzne spôsoby. Zápalky mali síce iba tri, ale ochotní susedia poskytli celú krabičku, takže uhlie sa nakoniec podarilo zapáliť a mäsko ugrilovať.

Cesta domov bola už tradične ubehaná. Teda ten môj beh síce nie je nič moc, ale z nejakého záhadného dôvodu, posledné tri či štyri razy, čo sme sa vracali večer domov z Manhattanu autobusom, sme dobiehali na Port Authority Bus Terminal na poslednú chvíľu (večer cez víkend ide bus iba raz za hodinu). Ja som si hovorila, že štatisticky to raz musíme aj nestihnúť, ale našťasie to nebolo včera a nemuseli sme sa trepať na vlak. (Ale myslím si, že to na nás už niekedy v najbližšej budúcnosti čaká…)

Nuž a dnes sme sa vybrali na smoothie do Hobokenu. Tam to vyzeralo trochu inak ako včera v Prospect Parku – Pier A (mólo s trávnikom) bolo posiate ľuďmi v plavkách chytajúcimi bronz a rakovinu kože. My sme ho len pomaly obkrúžili, dopili ovocné koktaily a zo slniečka oťapení sme sa pobrali domov.

Ale celkom by ma potešilo, keby sa ešte vrátilo jarné počasie, lebo jednak letné tehotenské oblečenie nemáme a jednak tie opuchnuté prsty nie sú veľmi príjemné.

One comment

Leave a Reply to Aj GPS sa môže stratiť « life in progress Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.