Autor Iva, July 31, 2009 Môj drahý manžel sa mi smeje, že ešte stále čítam o tehotenstvách, o pôrodoch… ale celkom víta, že čítam aj o bábätkách, očkovaniach… (a že dostane výcuc toho najzaujímavejšieho). A ako tak čítam, tak všeličo sa mi premelie hlavou a o pár z týchto (nie nutne súvislých) myšlienok by som sa chcela podeliť.
Varovanie a výzva: neviem, či to bude mať hlavu a pätu, ale komentáre uvítam.
Šestonedelie. Tak sa nazýva čas po pôrode, ktorý je vraj na zotavenie. Toto je v Amerike často aj čas, ktorý zostane mamička doma a po ktorom sa vráti do práce. A vidíme skvelé príklady modeliek, ktoré sťahujúc brucho predvádzajú spodnú bielizeň dva mesiace po pôrode alebo celebrít s troma osobnými trénermi, ktorí ich dostanú “back into shape” ani sa nenazdajú (ale už sa nechvália tým, ako si zväzujú prsia, aby im netieklo mlieko). Netvrdím, že sa máme vrátiť späť do minulosti, keď toto bolo obdobie akéhosi dobrovoľného domáceho väzenia, ale mne to pripadá, akoby sa strácal rešpekt pred časom okolo pôrodu.
A pritom toto je čas, ktorý sa nemeria na hodiny a dni, ale na kŕmenia a plienky… čas, kedy sa schúlené bábätko postupne vystiera… čas kedy sa jeho pohľad postupne zaostruje a jedného dňa sa zadíva mame do očí a po celej tvári sa mu rozleje úsmev… čas kedy už pri myšlienkach na bábo začnú kvitnúť mliečne kvety na tričku… čas únavy, kedy sa vstáva aj v noci a pri polovičnom vedomí s bábom pri prsiach zaspáva už v kresle… čas, ktorý uteká veľmi rýchlo… čas kedy je tento nový život, ktorý sme vytvorili, veľmi dôležitý a netreba sa ponáhľať k tomu, čo bolo predtým…
Čas, kedy sa všetko točí okolo tohto nového človeka.
A potom príde otázka, či to tak má byť. Či treba priskočiť na každé zavolanie? Či nie je lepšie niekedy nechať bábo plakať, veď predsa, keď už je prebalené, nakŕmené, pohojdané, tak má spať a ono namiesto toho znovu plače, aj keď sme ho už trikrát po sebe uložili do postieľky. Netreba ho predsa rozmaznať!
Problém je však v tom, že neverím že 6-týždňové bábo je schopné vypočítavosti… ak plače, tak mu niečo chýba (alebo v prípade plnej plienky má niečo navyše…), len my možno nevieme, čo vlastne. Ale zdá sa mi, že ak na to prídeme a uspokojíme danú potrebu, nebudú nasledovať “neopodstatnené” požiadavky, lebo bábo nechce viac ako potrebuje. Staršie dieťa možno áno, ale nie je to len záplata toho, čo chýbalo, keď bolo malé?
Okrem toho, keď bábo necháme plakať namiesto toho aby sme sa snažili zistiť, kde je problém, tým ho nenaučíme, aby bolo “dobré”. Tým ho naučíme, aby bolo ticho. Toto vraj psychológovia volajú naučená bezmocnosť. Bejby nevie, či a kedy jeho potreby budú naplnené, jeho svet je strašidelný, lebo je nepredvídateľný a nespoľahlivý a veľmi zavčasu doňho vstúpi nedôvera. Určite by som také nechcela pre naše bábo.
Na druhú stranu ale, keď si predstavím seba, keď sa mi chce plakať a teraz by prišiel niekto, kto sa snaží robiť všetko možné, len aby ma upokojil, asi by som z toho nebola veľmi nadšená. Možno sa aj bábo potrebuje niekedy jednoducho vyplakať, uvoľniť pretlak rušného dňa…
… asi sme si zabudli v nemocnici pýtať návod na použitie, keď sme odchádzali.
Autor Iva, July 30, 2009 Dnes som po asi troch mesiacoch prvýkrát prespala celú noc. Kika zaspala približne o pol deviatej a zobudila sa (a nás) ráno o štvrť na sedem. Bola o pol metra a 90 stupnov inak, ako sme ju dali spať, a hladná ako vlk.
Po tom, ako nás všetci varovali, že keď príde bejby, tak toho veľa nenaspíme, sme aj my zaradili nedostatok spánku medzi zbrane hromadného ničenia. Ale boli sme príjemne prekvapení. Okrem prvých pár dní, som vstávala v noci dvakrát a v poslednej dobe väčšinou už len raz niekedy medzi treťou a štvrtou. A dnes takéto prekvapenie. Nečakám, že to odteraz už bude pravidlom, ale vyzerá, že sme na dobrej ceste.
Čo je ešte nové? Minulý týždeň sme chodili po doktoroch. Boli sme na ústnej chirurgii, lebo Kika má rozštepený jazyk (ako taký hadík) a dva zárezy v spodných ďasnách. Nemalo by to byť nič vážne, pri jedení jej to nevadí, ale radi by sme to dali do poriadku, kým sa jej začnú tlačiť zuby (čo asi nebude až taká ďaleká budúcnosť, lebo sliny jej začínajú tiecť potokom a žužle si ruky).
Keď sme tam došli, uvítal nás taký mladý zubár, ktorý sa zatváril veľmi prekvapene, keď zistil, že pacientka nie som ja ale 2mesačné bábo. Potom sa ospravedlnil a povedal, že jasné, že veď má predsa opuchnuté líca. Tak na to som mu povedala, že to je v poriadku, že líca má také, aké bábätká mávajú, ale že či sa na ňu môže pozrieť ústny chirurg, ku ktorému bola objednaná.
Museli sme počkať dve hodiny, obzrelo ju asi 8 ľudí, z toho dvaja chirurgovia, všetci sa tvárili, že to, čo vidia je veľmi zaujímavé, lebo rázštepy ďasien vraj bývajú častejšie hore ako dolu a býva iba jeden v strede a nie dva. Nechceli sa vyjadriť, čo presne s tým budú robiť, kým nepôjdeme ešte k detskému plastickému chirurgovi a nosno-ušnému doktorovi (začiatkom augusta). Takže to vyzerá ešte na pár výletov do Patersonu, ale hlavné je, že (okrem toho mlaďasa, ktorý asi ešte nevidel bábo), majú s podobnými vecami skúsenosti, tak hádam to dobre dopadne.
Mne sa Kikine úsmevy páčia aj také, aké sú, ale nerada by som, aby mala problémy s rozprávaním alebo sebavedomím neskôr…
Nuž a potom sme ešte boli prvýkrát aj na Manhattane – u detského kardiológa. Pri narodení mala Kika totiž šelest na srdiečku. Po mesiaci v poradni to už detský doktor nepočul, ale predsalen chcel aby sme sa išli pre istotu ukázať, lebo keď ju budú uspávať kvôli tým ústam, tak si chcú byť istí, že so srdiečkom je všetko v poriadku. Kardiológ povedal, že on síce ešte trošku počuje, ale že to nie je nič, s čím by si bolo treba robiť starosti a že do roka sa to pravdepodobne spraví samo.
Okrem návštev doktorov sme sa vybrali aj na jednu oveľa príjemnejšiu. Boli sme vrátiť Pálovcom autosedačku, lebo onedlho ju už aj oni budú potrebovať pre svoje bejby a zablahoželať Lucii k narodeninám. Pri tej príležitosti sme Kike dali prvý ozaj dievčenský outfit.
Ono totiž tým, že sme nechceli vedieť, čo budeme mať, tak sme vecičky chystali také neutrálne (aspoň som si myslela) – dupačky so zvieratkami a také tie tričká, čo sa zapínajú medzi nohami. Ale už niekoľkokrát sa mi ľudia vonku prihovorili, že aký pekný chapček. Dievčatko mi ešte nepochválil nikto. Garderóbu zatiaľ vymieňať nebudeme, veď to sa postupne spraví, ako bude Kika rásť, ale tomuto tričku so sukničkou som neodolala.
A kúpili sme nakoniec aj autosedačku. Nie také vajce pre novorodenca, ako sme mali požičané, ale takú prestaviteľnú, čo môže byť aj na ležato aj posediačky a hádam vydrží pár rokov. Vyskúšame ju asi pri najbližšej doktorskej návšteve.
PS Tieto parádne obrázky nafotil Martin (ďakujeme) a má na svedomí aj to, že teraz (zase raz) pozeráme foťáky a rozmýšľame, či nejaký nekúpime. Áno, áno, presne viem, čo chcete povedať – že možno problém našich obrázkov nie je vo foťáku, ale vo fotografovi. Na to Mišo odkazuje: “veď počkajte a uvidíte!”
Autor Iva, July 29, 2009  Môj drahý manžel sa mi smeje, že ešte stále čítam o tehotenstvách, o pôrodoch… ale celkom víta, že čítam aj o bábätkách, očkovaniach… (a že dostane výcuc toho najzaujímavejšieho). A ako tak čítam, tak všeličo sa mi premelie hlavou a o pár z týchto (nie nutne súvislých) myšlienok by som sa chcela podeliť.
Varovanie a výzva: neviem, či to bude mať hlavu a pätu, ale komentáre uvítam.
Continue reading Pár úvah
Autor Iva, July 23, 2009  Kika má dnes osem týždňov a jej pupok (resp. zbytok šnúry) to konečne pochopil. Samozrejme si na odpadnutie vybral ten najnevhodnejší okamih – tesne predtým, ako sme odchádzali na autobus k doktorovi, takže som už ani neprezliekala zababrané dupačky, iba zobrala jedny čisté so sebou a pupček prelepila leukoplastom. Ale inak ma to celkom potešilo.
Autor Iva, July 22, 2009  …ďakuje, že kojím. To mi povedal jeden chlapík, keď som kŕmila Kiku na lavičke pri obchode. (upozornenie: nasledujúce riadky popisujú telesné partie a to, čo z nich vyteká, takže, ak o takých veciach práve nechcete čítať, toto je vhodný moment prestať)
Continue reading Thank you for breastfeeding
Autor Iva, July 19, 2009 Minulý týždeň som dostala kyticu, že ďakuje, že som to s ním tri roky (manželstva) vydržala. Spýtala som sa, že či to už je zlatá svadba. A on na to, že to budem musieť vydržať ešte chvíľu. A ja na to, že dobre.
Continue reading Tri roky
Autor Iva, July 18, 2009 V rámci experimentovania s chlebom je tu ďalší recept, ktorý dopadol celkom dobre. Má len jeden háčik – nehodí sa s lekvárom alebo s medom.
1 polievkovú lyžicu sušeného droždia
1/4 šálky teplej vody
1 šálka cottage cheese
2 polievkové lyžice cukru
1 menšia nadrobno najkrájaná cibuľa
1 polievková lyžica masla
nejaké ochutiny, napr slnečnicové alebo ľanové semienka, rasca a pod
1 čajová lyžička soli
1/4 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1 vajce
2 a 1/2 šálky múky (zmes bielej a celozrnnej)
Necháme zohriať droždie a cottage cheese na izbovú teplotu a potom ich zmiešame s vodou, cukrom, cibuľou, maslom, pochutinami, soľou, sódou bikarbónou a vajíčkom. Pridáme múku tak, aby vzniklo husté cesto a miesime. Prikryjeme a necháme kysnúť asi hodinu. Vyformujeme chlieb na plechu vystlanom papierom na pečenie a necháme ďalej kysnúť (asi 30-40 minút). Pečieme na 180C asi 40-50 minút a vychutnávame pritom skvelú vôňu.
Autor Iva, July 18, 2009
… alebo cinnamon rolls, ako tomu tunajší hovoria. Recept je v podstate rodinný – mám ho od Julinej mamy, ktorá pracovala v reštaurácii a výborne varí. Výsledok skôr chrumkavý a nie úplne taký nadýchaný, ako sa dá kúpiť v Cinnabon, ale to ja osobne považujem za plus.
na cesto:
1 šálka mlieka izbovej teploty
1/4 šálky vody izbovej teploty
1/4 šálky masla
1 vajce
1 čajová lyžička soli
4 šálky múky
1/4 šálky prášku na vanilkový puding
1 polievková lyžica cukru
1 polievková lyžica sušeného droždia
na plnku:
1/4 šálky masla
1 šálka hnedého cukru
2 čajové lyžičky škorice
na polevu:
4 oz (115g) cream cheese
1/4 šálky masla
1 šálka cukru
2 čajové lyžičky mlieka
1/2 čajovej lyžičky vanilkového extraktu
Zmiešame všetky prísady na cesto, rozvaľkáme na obdĺžnik, natrieme maslom a posypeme hnedým cukrom a škoricou. Potom zrolujeme a nakrájame na kolieska. Tie naukladáme na vymastený plech, zakryjeme a necháme kysnúť asi hodinu. Pečieme na 180C do zlatohneda (asi pol hodinu). Necháme 5 minút chladnúť a zatiaľ vyšľaháme prísady na polevu a potom štedro natrieme na ešte teplé hniezda.
PS Skvele to vonia.
Autor Iva, July 18, 2009  Už minule som písala, že som si ( tu) kúpila pár tričiek na kojenie. Onedlho potom mi prišla od nich anketa, že by ich zaujímalo, ako som s tričkami spokojná a či by som na nich niečo vylepšila.
Continue reading Hádanka
Autor Iva, July 13, 2009 Ale z veľkej časti to prespala. Môj školiteľ totiž tento víkend odchádza na rok na sabbatical do Indie, a tak som sa s ním chcela ešte raz predtým stretnúť a dohodnúť si plány a on chcel vidieť Kiku. Tak som ju uviazala do šatky – predsalen s kočíkom sa zle manévruje, keď mám ísť dvoma električkami a jedným vlakom, a išli sme.
Continue reading Kika bola prvýkrát v škole

|
|