Na piatkové surfovanie mám pre vás pár zaujímavých liniek.
Project Gutenberg je stránka, kde si môžete zadarmo stiahnuť elektronické verzie takmer 30,000 kníh. Nenájdete tam veľa dnešných bestsellerov, ale zato kopu klasiky. Na Textbook Revolution sa zase dajú nájsť zadarmo elektronické verzie učebníc a učebných textov. A do tretice, na Scribd majú databázu všelijakých dokumentov, kníh a odborných materiálov v rôznych formátoch, niektoré platené, veľa neplatených.
Keď už sme pri tom, že čo je kde zadarmo… Freecycle je presne to, čo už názov naznačuje – fórum, kde ľudia ponúkajú veci, ktoré sú ešte v dobrom stave, ale im samým už sú nanič (nábytok, keď sa sťahujú, veci pre deti, keď tieto vyrastú a iné). Je pravda, že najviac ponúk je v USA, ale malé fórum má aj Bratislava. Na podobnom princípe funguje aj Boochmooch, kde môžete dostať knihy, ktoré chcete, a zbaviť sa tých, ktoré už nepotrebujete.
Plos – Public Library of Science (verejná vedecká knižnica) chce byť prvý voľne prístupný vedecký časopis. Uvidíme, či sa uchytí.
Pokiaľ hľadáte niečo, čo už na stránke, kde ste to videli, nie je, oplatí sa skúsiť Wayback – archív internetu. Nie je tam všetko, ale je tam veľa. (A naozaj by ma zaujímalo, ako to funguje.)
Ako fungujú iné veci – How Stuff Works – zaujímavá stránka, na ktorej sa môžete dozvedieť, Äo ste netušili, o veciach ktoré denno-denne používate ale aj o všeličom inom.
Keď nakupujeme niečo nové, tak zvykneme popozerať recenzie, väčšinou na Amazone, ale dobrou alternatívou je aj Epinions.
Pokiaľ si potrebujete urovnať myšlienky, skúste na Bubble a pokiaľ sa chcete pobaviť, ako sa dá stratiť (alebo nájsť) význam pri preklade z angličtiny do japončiny, skúste Translation Party.
Na Mango Languages sa môžete učiť konverzovať v cudzích jazykoch (prvá lekcia zadarmo, ďalšie sú platené).
Nuž a na záver Kiva. Je to nezisková organizácia, kde môžete finančne podporiť konkrétneho človeka, ktorý potrebuje mikropôžičku. Celkovo som skeptická voči organizáciám, ktoré vyberajú peniaze na charitu, kde si človek nemôže byť istý, či sa aj dostali na miesto určenia a ak aj áno, či naozaj pomohli. Tu sa mi páči, že príjemcovia si za poskytnuté peniaze pomôžu sami. Navyše spôsob, ako sa peniaze dostanú k príjemcovi, je pomerne jednoduchý a prehľadný.
Naše malé zlato má tento týždeň tri mesiace a vonku začínajú padať listy. Asi ide jeseň… Čo je ešte nové okrem toho?
Kika spí celú noc. Rada by som sa pochválila, že máme na tom nejakú zásluhu, ale pravda je taká, že nemáme. Ona si to nejako sama uregulovala, zaspí večer okolo ôsmej a zobudí sa ráno okolo pol šiestej alebo šiestej. Aj keď by bolo ideálne, keby vstávala ešte aspoň o hodinu neskôr, naozaj si nemáme na čo sťažovať a som veľmi rada, že jej to ide takto. Okrem toho si schrupne ešte 4-5krát cez deň. Z toho sa môže zdať, že vlastne celý čas spí, ale nie je to tak. Tie spánky cez deň sú pomerne krátke a keď je hore, tak ju nebaví byť sama a len tak ležať, takže cez deň máme rušno.
Boli sme zase raz v Patersone. Tentokrát u genetičky, pretože, ako mi bolo povedané, to čo má Kika v puse, je pomerne nezvyčajné a prv, než sa do toho pustia, chcú si byť istí, že to nie je len časť väčšieho problému. Genetička (našťastie) povedala, že nie je, ale bola to zase jedna z tých doktorských návštev, ktoré sme si možno mohli odpustiť. Vyzeralo to tak, že najprv sme si kreslili rodostrom (vrátane bratrancov, sesterníc, ujov, tiet a starých rodičov a ich zdravotných problémov) a potom Kiku pomerala a popozerala.
Nakoniec povedala, že na základe tohto neodporúča žiadne genetické testy, lebo tie sa vraj väčšinou robia na potvrdenie nejakého syndrómu (a v tomto prípade nemá podozrenie na žiadny) a nie na diagnostikovanie. A že v tomto prípade ide o “izolovaný jav pravdepodobne spôsobený environmentálnymi faktormi”. Ono je samozrejme fajn počuť takéto niečo (v zmysle, že to nie je vážne a malo by sa to dať pomerne jednoducho napraviť), ale nemôžem sa ubrániť dojmu, že tá návšteva bola trochu zbytočná (toto celé sa dalo absolvovať už minule, ale to by si genetička nemohla zaúčtovať extra sedenie) a že sa o takýchto veciach aj tak veľa nevie.
Ďalší krok bude “team meeting” v septembri, kde by sa mali vyjadriť všetci tí špecialisti, u ktorých sme boli, plus zopár u ktorých sme neboli, a dohodnúť sa, že aký je najlepší postup a kedy teda čo budeme robiť. Ja som si síce naivne toto sľubovala už od našej prvej návštevy ešte v júli, ale tak hádam sa dočkáme.
Ale dosť o lekároch a vyšetreniach… nové je ešte to, že Kika začína vydávať všeliaké zvuky a výskoty. Niekedy sa s nami dokonca “rozpráva”, keď na striedačku niečo hovoríme, len zatiaľ akosi nerozumieme reči jej kmeňa. Nepodarilo sa mi to zatiaľ natočiť, ale je to dosť zábavné. Okrem toho sa vrtí. Prevrátiť sa ešte nevie, ale dostane sa tak “do pol cesty”. S tým ale súvisí aj to, že sa už nechce nosiť v šatke a baby bjorne, lebo tam sa jej vrtieť nedá a cíti sa tam “spútaná”. Ono to veľmi nevadí, lebo dosť používame kočík a ten si obľúbila, ale predsalen niekedy by sa to hodilo, keď sa nedá ísť s kočíkom. Budeme ju musieť na to nejako zase zvyknúť.
Na čo si nevieme zvyknúť my, je to, že nám na noc odstavujú premávku na ceste, čo ide popred náš panelák. To by samo o sebe bola skvelá správa, ale oni ju odstavujú preto, že v noci opravujú taký múr oproti, čo znamená vŕtanie do skál a pípanie pri cúvaní bagrov. Kika spí ako bábätko a my dvaja dúfame, že to rýchlo dokončia. Okrem toho nám opravujú strechu a varia pred domom nejaký decht, či čo to je (husté, čierne, smradľavé), tak to tu je teraz veselé…
Mám tu pre vás pár zaujímavých štatistík. Týkajú sa troch rôznych tém, ale ani jedny nie sú veľmi optimstické.
Tie prvé sú o kojení v Amerike a pochádzajú z Centra pre kontrolu chorôb (Center for Disease Control), čo je v USA niečo ako úrad na ochranu zdravia. Hovoria, že aj keď za posledných 10 rokov percento kojených bábätiek postupne rastie, stále je dosť nízke. Takých detí ako je Kika (do troch mesiacov len kojených) je niečo pod 13%, takých, čo v sú troch mesiacoch AJ kojené, je trošku viac ako tretina a viac ako tretina detí materské mlieko NIKDY neochutnala (údaje sú odtiaľto). Ešte ma zaujala jedna tabuľka ani nie tak výpovednou hodnotou (ktorá nie je príliš veľká), ako skôr tým, čo sa snaží porovnávať – kojenie, fajčenie a pozeranie telky podľa jednotlivých štátov USA.
V každom prípade, zdá sa mi, že namiesto lamentovania nad nízkymi číslami, by sa mal CDC zamyslieť nad tým, či nie je veľa mamičiek už dopredu odsúdených na neúspech. Nie tie, ktoré sú rozhodnuté, že chcú kojiť a sú ochotné prejsť aj počiatočnými komplikáciami. Ani tie, ktoré vedia, že nechcú, alebo zo zdravotnývh dôvodov nemôžu. Ale tie, ktoré si povedia, že skúsia a ak to pôjde tak budú kojiť a ak nie, tak nie. Lenže pokiaľ im už na začiatku nie je nápomocná nemocnica (tu je článok ako praktiky nemocníc ovplyvňujú kojenie), ale im radšej nabalí tašku (ako nám) reklamnými vzorkami “formule” (sunaru), tak sa nemajú čomu čudovať.
Keď sa už sťažujem na nemocnice, tak ešte trochu z iného súdka. Tu som písala, koľko si pýtali za náš (nekomplikovaný) pôrod. A tu je tabuľka na porovnanie takéhoto pôrodu s cisárskym rezom alebo s komplikáciami. Má však dva háčiky. Údaje sú pár rokov staré – aby ste dostali predstavu o dnešných cenách, stĺpčeky treba dvakrát zväčšiť (ale relatívny pomer zhruba ostáva). A toto je len cena, ktorú si zaúčtuje nemocnica za pôrod. Osobitne sa platí anesteziológ/epidurál, osobitne sa platí starostlivosť o novorodenca a osobitne sa platí aj lekár-pôrodník, ktorý je prítomný. Niečo je zhnité v tomto štáte americkom…
Nuž a čím tento článok zaklincovať na koniec? Jedine týmto videom:
Takže. Čo je nové. Ak sa vám bude teraz alebo v blízkej budúcnosti zdať, že sa vám táto stránka zobrazuje nejako divne, chyba nie je vo vašom prijímači. Snažím sa ju totiž trochu upratať a prirobiť aj anglickú verziu, ale niekedy je to tak jeden krok dopredu a dva kroky späť. Tak vás chcem poprosiť o trochu trpezlivosti, kým sa mi to podarí všetko správne nastaviť.
Kika sa má celkom fajn, ale našiel nám ju prvý bacil (alebo čo to je). Má trochu ucpatý noc a zachrípnuté hrdlo, ale aspoň, že bez zvýšenej teploty. Tak teraz sedíme doma a dúfam, že tak ako to prišlo, tak to aj rýchlo odíde. Keby nie, tak sa pôjdeme v pondelok ukázať doktorovi. Inak ale počúvať a vidieť ako sa snaží plakať zachrípnuté bábo je veru smutné.
U doktora sme boli aj takto pred týždňom v poradni. Rastieme parádne (8kg a 66cm), strelil nám aj ďalšie očkovanie a povedal, že robí aj náušnice, tak si necháme prepichnúť uši, keď prídeme najbližšie (o dva mesiace).
Boli sme znovu aj Patersone kvôli ústam, ale toto bude ešte beh na dlhé trate. Kiku pozrel tentoraz riaditeľ toho rázštepového centra, kde sme sa už boli ukázať na ústnej chirurgii a objednal nás ešte na genetické testy o dva týždne. Potom tam pôjdeme opäť v septembri a vtedy by sme sa mali už dohodnúť, že čo teda budeme robiť. Kika to znášala celkom s humorom (berúc do úvahy, že doktor jej dosť pozeral do úst, nosa a uší), ale neviem, či náhodou toho bacila, čo má teraz, nechytila práve tam.
Inak sa má ale dobre, búcha si do hrkálok, dvíha hlavu, aby sa mohla obzerať v zrkadle a slintá, slintá, slintá. A ešte zopár videí. Tu Kika slintá tatovi na tričko:
Tu vidno, ako jej pulzuje mäkké miesto na hlave:
Tu trénuje dvíhanie hlavy a zlostí sa:
Tu sa obzerá v zrkadle:
Toto je trochu tmavé, ale veľmi zlaté, ako sa snaží držať hlavu:
PS Fotky v parku a u doktora nafotila Zuzka. Ďakujeme.
Naše rady Slovákov za mlákou sa opäť rozrástli, keď sa v pondelok večer narodil Patrik. Jemu prajeme všetko najlepšie k narodeninám, nech sa mu zapáči v tomto našom svete a rodičom Lucii a Martinovi veľa trpezlivosti a radosti z toho ukričaného človiečika. Obrazová dokumentácia bude, keď sa pôjdeme zoznámiť. Zatiaľ pár nových obrázkov s Kikou.
Postavili sme drevenú hrazdu s hračkami a rolničkami a sledujeme ako do nich Kika búcha. Aj keď by sme si radi namýšľali, že vie, čo robí, pohyby sú to dosť náhodné. Ale aj tak je to zábavné sledovať (viď video nižšie) a navyše sa zdá, že to aj ju celkom baví.
Baví ju aj kúpanie a už neprotestuje ani pri vyberaní z vaničky (ale to môže byť spôsobené aj tým, že sa rodičia naučili ako minimalizovať čas medzi vybratím a zakuklením do uteráka) a tak sa nám podarilo pár uterákových obrázkov.
A včera sme boli so Zuzkou na výlete v Liberty State Parku. To je ten, odkiaľ sa dá ísť loďou na Sochu Slobody a Ellis Island. Veľmi príjemné poobedie v tieni pod stromom. Cenu za hlášku dňa si odniesla Američanka, ktorá pri nás zastavila autom, keď sme vchádzali do parku a spýtala sa, že kadiaľ sa ide na Sochu Slobody. Keď sme jej povedali, že musí zaparkovať a ísť loďou, lebo Socha Slody je na ostrove, tak nám neverila.