Plazúň a krikľúň

Toľko írečitej slovenčiny takto na večer. Aj keď teda mám vážne pochybnosti o slove plazúň, ale keď lezúňa ešte nemáme…

Tu skáče a vykrikuje:

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2009/10/vid1.flv

Tu sa trochu plazí:

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2009/10/vid2.flv

Tu hádže pohľad a la “čo čumíš?” asi v tretine videa:

http://www.jancigovci.com/wp-content/uploads/2009/10/vid31.flv

5 mesiacov

Kika má 5 mesiacov! A má aj novinky…

Nové zvuky: vydáva také karate škreky typu ííííííííííííííííja a rôzne kombinácie písmen p, f, u: pfu, puf, fup. A keď jej ja odpoviem, že puf, tak sa chichoce, ako keby som povedala nejaký dobrý vtip.

Nové pohyby: keď ju necháme nahú pred kúpaním, tak sa “doplazí” takých 30cm za hračkou, ktorú chce. To doplazí je v úvodzovkách, lebo pohyb, ktorý robí vyzerá asi tak, že podsunie trochu kolená, vypučí żądok do vzduchu a zaberie rukami, ako keď sa plazí vojak. Tých 30cm spraví tak na 5-6 pokusov. Ale oblečenej jej to zatiaľ nejde. Okrem toho sa točí, točí, točí. To by samo o sebe bolo fajn, ale problém je v tom, že z bruška na chrbát to ešte stále nevie a na brušku spať nechce. Takže napríklad včera večer sme ju museli trikrát “zachraňovať”, kým zaspala, lebo zakaždým sa pregúľala na bruško a potom nevedela, čo robiť.

A v nedeľu bola s nami na tenise. Katka a Peťo dobicyklovali z Brooklynu a trochu si s Mišom zahrali. A Peťo nás aj nafotil.

Keď mlieko zabíja

Áno, čestne priznávam, myslím si, že bábätká by mali piť materské mlieko. A schválne to nepíšem tak, že “materské mlieko je lepšie ako umelé“, lebo to jednoducho nie sú dve alternatívy, ktoré by sme mali porovnávať. Materské mlieko by mala byť norma a umelé náhrada, keď mame v kojení bránia zdravotné alebo iné veľmi vážne problémy. Aj keď s tým nesúhlasím, keď sa matka vo “vyspelej” krajine rozhodne dávať bábätku umelé mlieko, to je jedna vec. Ale keď sa tak na základe reklamnej kampane rozhodne matka v “rozvojovej” krajine, rozdiel medzi materským a umelým mliekom je rozdiel medzi životom a smrťou.

Podľa Svetovej Zdravotníckej Organizácie: “Ochrana a podpora kojenia patria medzi najefektívnejšie intervencie na ochranu života detí. Odhadom 13% z 10.6 milióna detí do 5 rokov, ktoré zomrú každý rok, by sa dalo zabrániť, keby sa masívne poporovalo kojenie.Výlučné kojenie v prvých šiestich mesiacoch života je obzvlášť prínosné a novorodenci, ktorí nie sú kojení v prvom mesiaci života majú 25krát väčšie riziko úmrtia ako novorodenci, ktorí sú výlučne kojení.” Rovnaké stanovisko zastáva aj UNICEF.

V rozvojových krajinách matky, ktoré nemajú dosť peňazí, ale sú na základe reklamy presvedčené, že umelé mlieko je pre ich dieťa lepšie, riedia prášok viac ako je v návode a dávajú deťom menej ako potrebujú, čo vedie k podvýžive. Pokiaľ nemajú prístup k čistej vode, znečistená voda vedie k infekciám, chorobám a smrti. Bavíme sa tu o 1.4 milióne detí ročne.

Na to, aby sa agresívnym reklamným kampaniam spoločností zabránilo, Svetová Zdravotnícka Organizácia publikovala (skoro pred 30timi rokmi) Medzinárodné pravidlá marketingu náhrad materského mlieka. Okrem iného, tieto pravidlá hovoria, že  výrobcovia umelého mlieka by nemali matkám a rodinám dávať vzorky (my sme dostali) alebo nemali na obale svojich výrobkov idealizovať náhrady materského mlieka… Prijali ich vlády vyše 60tich krajín a niektoré išli dokonca ešte o krok ďalej a umožňujú predaj umelého mlieka len na lekársky predpis alebo vyžadujú varovania na obale.

Otázka samozrejme znie, čo s tým môžem ja alebo vy urobiť? Môžeme o tom vedieť, šíriť informácie ďalej a bojkotovať výrobky Nestlé. Prečo práve Nestlé? Je aj kopa iných spoločností, ktoré tieto pravidlá porušujú, ale Nestlé je “najväčším vinníkom” aj čo sa týka dosahu, aj porušovania pravidiel. Podľa INFACT Canada, Nestlé kontroluje 40% svetového trhu umlelej výživy pre deti a ignoruje hlavné body medzinárodných pravidiel (konkrétne príklady sú tu).

Ešte krátky dokumentárny film z Filipín na túto tému (rozdelený do piatich častí):
YouTube Preview Image
YouTube Preview Image
YouTube Preview Image
YouTube Preview Image
YouTube Preview Image
PS Na záver niečo na odľahčenie témy. Čo sa stane, keď poprehadzujeme písmenká?
breast feeding = insert feedbag (kojenie = vlož vrecko so stravou)
baby formula = buy from a lab (umelé mlieko = kúp z laboratória)

Tvar matky

Už nejakú chvíľu mám naspäť tú istú váhu ako pre Kikou. Ale rozhodne nie ten istý tvar. Všetko sa to akosi poposúvalo (čo si budeme nahovárať, ponaťahovalo) a tak teraz len krútim hlavou, keď mi podprsenky a nohavice sedia akosi inak (alebo nesedia vôbec).

Ja sa ani veľmi nečudujem. Keď sa tadiaľ prevalcuje 5kilové bábo, tak sa to nejako prejaviť musí. A ani na dvojdielne plavky sa (ešte zatiaľ) nechystám zanevrieť. Že strie? No a čo. Aspoň mi budú pripomínať, čoho všetkého je telo schopné. (A nie je to tým, že by som sa taká bruchatá nemazala, ale posledných pár týždňov Kika rástla rýchlejšie, ako sa mi stíhala naťahovať koža…)

PredPočasPo

Ale som si spomenula na jednu stránku, na ktorú som kedysi natrafila – The Shape of a Mother (tvar matky) – ktorá je presne o tom. Ako jej zakladateľka píše:

… a tak som si uvedomila, že telo po tehotenstve je jedno z najväčších tajomstiev našej spoločnosti… to, čo bežne vidíme, je upravené do dokonalosti a pokiaľ náhodou vyzeráme inak, tak to schovávame a maskujeme, len aby to niekto nezbadal. Je mi z toho do plaču. Áno, rozprávame o ovisnutých prsiach a iných partiách, ale nikde ich nevidíme. Alebo ak náhodou áno, tak zosmiešňujeme krásu, ktorá vytvorila a živila naše deti.

Preto je mojím snom, aby na tejto stránke zdieľali fotky svojich tiel ženy všetkých vekov, tvarov, veľkostí a národností, aby to už nebolo tajomstvo. Aby sme konečne videli ako vyzerajú ženy bez úprav a plastckej chirurgie… Keby nasledujúca generácia vyrástla s vedomím ako normálne vyzerá bežné telo, nebolo by to skvelé?

Ja tiež dúfam, že naša ďalšia generácia (to akože Kika a s ňou aj prípadní ďalší drobci, ktorí k nám niekedy zavítajú) bude spokojná sama so sebou. Telku nemáme, takže nehrozia reklamy, nechystám diétovať alebo sťažovať na to, ako vyzerám, tak hádam bude mať dobrý príklad z domu. (Len mi nie je celkom jasné, ako neutralizovať vplyv barbie, nohavíc s nápisom na zadku a pod…)

Čo si Kika myslí…

… keď ju kŕmim lyžičkou? Teda mňa by zaujímalo, čo si myslí aj inokedy, ale toto obzvlášť. A navyše sa mi dnes zdalo, že si začína myslieť niečo nové.

Doteraz to boli pohľady:

neisté – “Keď cucám od mamy, tak ma drží v teplúčku pri sebe a teraz som tu v tejto divnej stoličke.”

lenivé – “Keď cucám od mamy, tak môžem pri tom ležať a keď ide lyžička, tak musím sedieť.”

začudované – “Keď cucám od mamy, tak to je stále to isté a lyžičkou nikdy neviem, čo príde.”

a ešte viac začudované – “Keď cucám od mamy, tak mi to akosi samo steká dolu krkom a to, čo príde lyžižčkou sa mi divne prevaľuje na jazyku a potom mi polovica z toho ujde von a potom to skúsim rukami dať naspäť, tak prečo sa mi vtedy mama smeje, aká som zababraná.”

a dnes (neviem, čo sa stalo, lebo žiadna špeciálna delikatesa to nebola, zase raz prišlo obyčajné mlieko s ryžovou krupicou takým istým spôsobom ako doteraz) mi otvárala ústa pred každou lyžičkou a divala sa akože: “Daj ešte. To nevieš rýchlejšie naberať? Mňam, to je dobrota. Daj tú lyžičku, teraz ja.”

Pokazilo sa nám počasie

Nebola to síce taká kalamita ako na Slovensku, ale už od štvrtka je vonku mizerne – zima a sychravo.

A tak keď sme so Zuzkou vymýšľali, čo v taký daždivý deň robiť, vyhralo kino. A Kika išla s nami. Film bol síce pre dospelých (veeeeľmi nenáročná komédia), ale sála bola prispôsobená pre mamičky s bábätkami (a kočíkmi!) – stíšený zvuk, tlmené osvetlenie, miesto na prebaľovanie a koše na plienky. Účasť bola odhadom 30+30. Ale druhýkrát už asi nepôjdeme. Nápad je to síce celkom zaujímavý, ale bábätká, ktoré práve nespia, to samozrejme nebaví. Pohľadáme radšej niečo, kde bude Kika cieľová skupina a nie doprovod.

A keď sme sa v posledných dňoch dostali (medzi kvapkami) von, tak sme otestovali aj fusak, lebo teploty  nemali veľmi ďaleko od nuly. Kika neprotestovala, zo dva razy si v ňom aj schrupla, takže testom prešiel. Teraz ho asi zase chvíľu nebudeme potrebovať, lebo od zajtra sa má znovu otepliť (ja ešte stále dúfam v tohtoročné babie leto), ale dobre vedieť, že na zimu sme vybavení.

Slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA

Tento návod nám dala Táňa a ušetrilo nám to zisťovanie, že čo a ako, tak sa s ním ďalej podelíme, nech poslúži aj iným Slovákom, ktorí chcú vybaviť slovenský rodný list pre dieťa narodené v USA.

V prvom rade si treba pri vybavovaní amerického rodného listu vypýtať viac originálov. My sme žiadosť vypisovali už v pôrodnici a po pár týždňoch sme išli na Office of Vital Statistics (obdoba slovenskej matriky) a vyzdvihli si tri originály. Jeden z nich sme potom poslali na Department of Treasury do Trentonu (toto je pre New Jersey, v iných štátoch bude treba poslať do hlavného mesta daného štátu) so žiadosťou o apostille (niečo ako medzinárodné notárske overenie). Stojí to $25, trvá približne 2 týždne a za príplatok ponúkajú aj expresné vybavenie.

Americký rodný list

Do žiadosti sme napísali: “Please, accept this as our application for the birth certificate with an apostille. We need it to apply for our dughter’s citizenship and birth certificate in Slovak Republic. Enclosed is her original birth certificate and $25 fee.” Neviem, ako ostatné štáty, ale New Jersey už dáva iba elektronické apostily, takže, keď sa vrátil rodný list, bol k nemu pripnutý obyčajný papier s konfirmačným číslom, ktoré sa dá overiť online.

Potom sme vypísali žiadosť o slovenský rodný list, spravili kópie našich občianskych preukazov a sobášneho listu a spolu s apostilovaným americkým rodným listom poslali starým rodičom na Slovensko. Tí nechali rodný list aj s apostilom úradne preložiť a všetko zaniesli na matriku v mieste bydliska. Táto matrika potom všetko posiela na osobitnú matriku v Bratislave, ktorá ako jediná na Slovensku vydá rodný list pre dieťa narodené v zahraničí. Neprijíma však doklady priamo, takže treba ísť cez lokálnu matriku, na ktorú potom (za nejaké dva-tri mesiace) príde slovenský rodný list. Matrika kontaktuje starých rodičov a tí si ho prídu vyzdvihnúť.

Slovenský rodný list

Niekoľko komentárov:

-  Nám sa toto podario bez splnomocnenia pre starých rodičov, ale to už je na ochote danej matriky, lebo by ho mohli chcieť.

- Americký rodný list s apostilom sme nedostali naspäť, lebo ten ostal založený v archíve osobitnej matriky. Tomuto sa teoreticky dá vyhnúť tak, že im namiesto originálu dodáte notársky overenú kópiu (čo sme pôvodne aj my chceli urobiť), ale v praxi to nefunguje. Notárka totiž odmietla túto overenú kópiu spraviť, lebo náš apostil vraj nie je originál. Ignorovala fakt, že sa jedná o elektronický apostil, ktorý sa overuje online a priložený papier je len informácia o ňom. Tak ale možno budete mať šťastie na notárku, ktorá sa s niečím takýmto už stretla. V každom prípade, osobitnej matrike náš “neoriginálny” apostil nevadil.

- Ak sa vám to zdá príliš komplikované (alebo sa starým rodičom nechce), alternatíva je ísť cez slovenskú ambasádu v USA. Tí posielanie a komunikáciu s matrikou vybavia za vás (samozrejme za poplatok). Apostil a úradný preklad im však musíte dodať vy.

Pas, poradňa a pusinky

Takže, čo má Kika nového za posledný týždeň? Vo štvrtok sme boli v škole, v piatok v poradni, cez víkend začala robiť pusinky a dnes sme boli požiadať o pas. Ešte raz a pomalšie?

V škole bolo fajn. Dobre mi padlo zase po dlhom čase pokecať so spolužiakmi a ísť na študentský seminár (aj keď len do polovice, lebo vtedy to Kiku prestalo bavit – prepáč, Nelson, nič osobné – a nepomohlo ani koliečko okolo budovy, tak sme sa pobrali domov).

V poradni bolo tiež fajn, aj keď sa nás pokúsili zmiasť tým, že sa presťahovali o poschodie nižšie. Ale my sme ich našli! Sestrička Kiku zase pomerala a tentokrát jej vyšlo 70cm a 9.5kg. Doktor popozeral, povedal, že všetko ok, ale keď som sa ho pýtala na našu “tuhú” stravu, zahlásil, že si myslí, že by sme jej ešte okrem mlieka nemali dávať nič (že veď predsa nechceme, aby mala 20kg, keď bude mať jeden rok). Tak neviem. Tie naše kŕmenia aj tak zatiaľ vyzerajú tak, že polovica skončí u mňa v bruchu, druhá u Kiky na podbradníku a u nej v brušku by sa našli len nejaké stopové množstvá, takže sa nebojím, že by sa z toho nejako prejedla. Ale doktor si myslí, že keď jej to nepomôže dlhšie spať, tak nech vraj ešte počkáme.

Tým sme sa dostali k spánku. Tak som mu povedala, že sme mali asi 3 (sladké) týždne, keď Kika spala celú noc, ale že potom sa začala jedenkrát budiť na hlad a teraz posledných pár nocí dokonca po dva razy. Na to on, že to nemáme podporovať, že ju máme nechať vykričať sa, kým nezaspí a že po pár takýchto nociach sa naučí, že v noci sa má spať a nie jesť. Toto odporúčanie sa mi pozdávalo ešte menej ako to o kŕmení. Nie že by ma nelákala predstava spojitého nočného spánku (joooj, láka veľmi, hlavne keď sme tých pár týždňov mali preview, aké je to výborné… roky PK – pred Kikou – si už ani nepamätáme), ale nie za cenu toho, že nechám dieťa vrieskať od hladu (a podľa cucania a toho, že zaspí potom zase veľmi rýchlo, si myslím, že je to naozaj hlad a nie niečo iné).

Tak som si vypočula odporúčania, myslela si svoje a objednala nás zase o dva mesiace, tesne predtým, ako pôjdeme na Slovensko. Trochu ma mrzelo, že sa ani doktor, ani sestrička nepýtali na žiadne pokroky – akože, či sa už Kika prevracia/smeje/načahuje… nejako sa mi zdalo, že to sa v poradniach robí. (Už teraz vidím, aké komentáre a e-maily dostanem najbližší týždeň… žiadny lekár mi nie je dosť dobrý, každého len kritizujem a myslím si, že môj názor je lepší ako ten jeho, hlavne keď on to roky študoval, ale ja musím na každom hľadať nejaké muchy… a to som ešte nenapísala, že sa nám ide teraz meniť poisťovňa a že ak tohto nášho doktora tá nová nebude mať v svojej sieti, tak budeme musieť hľadať iného – to bude výhovorka… ako hovorí Marek, iná cesta, dosť o doktoroch).

Lepšia téma. Pusinky. To sme zase raz mali Kiku, čo naučiť. Keď na ňu cmukáme, tak nám pusinkuje naspäť. Teda, aby som nepreháňala, tak je to skôr také mľaskanie, ale aj tak veľmi zlaté. Video bude, keď sa podarí natočiť.

A pas. O ten sme dnes požiadali na pošte a mal by prísť niekedy do konca novembra, takže bude ešte trošku rezerva pred naším odletom na Vianoce. Stále mi len pripadá vtipná predstava pasu s bejby fotkou vo vnútri (ktorú som fotila doma na bielom uteráku), obzvlášť keď (ak som to dobre pochopila) by mal byť platný 5 rokov. Uvidíme.

Perfektne mi to dnes vyšlo – píšem posledný riadok a čujem nejaké mrvenie od vedľa…

Plakala som, keď som skladala telefón

Viem, že sú na svete ľudia, ktorí majú oveľa vä荹ie problémy – nemajú, čo jesť; nevedia, či v susednom dome nevybuchne bomba; dieťa má rázštep podnebia a mliečko, čo zje, mu vyteká naspäť nosom… to nám však nijako nepomôže.

Už som písala o naších peripetiách s Kikinými ďasnami a jazykom. V Patersone sme boli 4krát, z toho posledný raz, keď tu bol ocino, na team meetingu. Sedem detí, 30 doktorov, telekonferencia na univerzitu vo Philadelphii, žiadny priestor na otázky, report vám pošleme.

Správa o necelé dva týždne prišla a písalo sa tam “no intervention regarding the cleft of tongue is indicated” – neodporúčajú nič ohľadom rozdvojeného jazyka. O zárezoch v ďasnách sa tam nepísalo. Ale zato tam boli odporúčania, že máme ísť k ušnému, k doktorovi, ktorý zaokrúhľuje šišaté hlavy, k detskému zubárovi a o 6 mesiacov zase na genetiku.

Tak tam nasledujúce ráno volám, ale dostanem sa iba po sekretárku, nechávam odkaz, sekretárka sľubuje, že v priebehu dňa sa mi doktor ozve. Neozval, tak nasledujúce ráno mu píšem e-mail. To zabralo a poobede zavolal.

Povedal, že s tým jazykom to môžu urobiť hocikedy, ale že teraz tam nie je žiadny “functional problem” (akože sa Kika bez problémov naje), takže by to bolo “for aesthetic reasons only” (iba z estetických dôvodov) a že to poisťovna nepreplatí. Že ak počkáme nejaké 2 roky a bude to “functional problem” (akože bude mať problémy s rozprávaním), tak potom to zrejme preplatí. Som myslela, že zle počujem…
S ďasnami povedal, že to tam asi zabudli napísať do toho listu, ale že s tým teraz tiež neodporúčajú nič robiť, lebo že “window of opportunity” (vhodný čas) na toto je okolo 9 rokov a že nech sa kľudne idem opýtať do iného centra, že tam mi povedia to isté. A že dúfa, že si to nepôjdeme nechať urobiť k nejakému plastickému chirurgovi, ktorý by bol ochotný to robiť aj skôr, lebo že to že vieme niečo urobiť, ešte neznamená, že by sme mali…

Nie sme rodičia, ktorí by sa báli, že nech len ich dieťa nie je o trošku iné ako ostatné. Keby toto bola naša jediná starosť, tak nech má rozdvojený jazyk… ale aj keď nie sme lekári, tak sa bojíme, že bude mať problémy s rozprávaním, že bude mať problémy, keď jej začnú rásť zuby, že sa jej budú deti smiať… a zdá sa nám lepšie predchádzať problémom, ako počkať, kým naozaj budeme musieť začať chodiť k logopédovi a že potom bude vhodný čas niečo riešiť… a ide ma poraziť, keď prvé, o čom doktor hovorí, sú peniaze a nie dobro pacienta.

V piatok idem s Kikou ešte do poradne, tak sa chcem o tom porozprávať tam s detským lekárom a skúsiť od neho vymámiť nejaké vyjadrenie, že sa nejedná len o kozmetickú záležitosť. Budeme zisťovať od poisťovne, že aké presne majú podmienky o “birth defects” (až mi prsty vykrúca, keď to píšem) a čo pokrývajú (púšťať sa v USA do takého niečoho bez poisťovne je na takú menšiu hypotéku). A pôjdeme asi pýtať druhý názor do Cranio Centra na NYU (áno, som hlúpa, že som si tie centrá nepozisťovala skôr a išla s prvým odporúčaním do Patersonu, keď sú dve hneď na Manhattane a ďalšie v Brooklyne).

A popri tom mi, samozrejme hlodá malý červík v hlave, že čo ak má ten doktor pravdu? Čo ak je lepšie teraz to nechať tak, kým to nie je problém, ako sa trápiť s možnými komplikáciami/následkami operácie… Naozaj by som chcela vedieť, čo robiť.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...