Star Trek?

Vedcom z Kvantového Inštitútu Marylandskej Univerzity sa podaril zaujímavý kúsok. Podarilo sa im preniesť informáciu medzi dvoma atómami, ktoré sa nachádzali v neprepojených, meter od seba vzdialených kontajneroch. Nie je to teleport takého druhu, ako sme videli v Star Treku, keď sa posádka Enterprise premiestňovala z miesta na miesto, lebo nepreniesli fyzickú hmotu, ale “iba” informáciu. Ale aj tak je to fascinujúce.

S teleportom ako takým sú dva veľké problémy.

Ten prvý je, že sa to nedá. Telo sa skladá zo zhruba 1028 atómov a rozbitie väzieb medzi nimi by vyžadovalo veľa energie. A ešte viac ich premena na energetický lúč. A ako by sa na druhom konci toto puzzle zase poskladalo? Kde by boli uložené informácie o tom, kam ktorý atóm patrí? Keď navyše podľa Heisenbergovho princípu neurčitosti, čím viac vieme o polohe atómu, tým menej vieme o jeho hybnosti (a naopak)…

A ten druhý, že aj keby sa to nejako dalo, bude ten človek na druhom konci ten istý? Toto je už odbočka z fyziky do filozofie, ale aj keby sme vedeli atóm po atóme v cieli spraviť presnú rekonštrukciu, dostaneme tú istú osobnosť? Ak áno, to by znamenalo, že ľudské vedomie je niečo “hmatateľné” (pre mňa dosť znepokojujúca myšlienka). Ak nie, tak každý transport by bol malá (veľká?) smrť a znovuzrodenie…

Na čo je teda ten pokus z Marylandu dobrý? Na niečo o kus praktickejšie. Je to prvý krok smerom ku kvantovým počítačom, ktoré potrebujú práve prenos informácií a nie hmoty. Na tie si však ešte nejaký čas budeme musieť počkať.

Dovtedy žijte dlouze a blaze.

Čo by som chcela na Vianoce?

Tichú noc…

Vďakyvzdanie a polročiny

Dnes má Kika pol roka, predvčerom bol deň vďakyvzdania a ja som ďakovala, že ju máme.

Moriaka sme dostali za nazbierané body v našich potravinách. A to mi tiež pripomenulo Kikine narodeniny. Trochu odbočka (odchádzam na dotyčnicu), ale vydržte to so mnou chvíľu… Ono totiž tie naše potraviny takúto akciu robia dvakrát do roka – raz na Thanksgiving a raz na veľkú noc. Pokiaľ za dané obdobie (nie som si istá, či je to 6 týždňov, dva mesiace alebo niečo medzi tým) u nich minieme určitú sumu (a to my minieme), tak si môžme vybrať buď moriaka, lasagnu, údené mäso… na veľkú noc sme tiež zobrali moriaka a ubytovali sme ho u nás v mrazničke.

Keď mi skončila v máji škola, tak som ho upiekla, raz sme sa najedli a zvyšok som naporcovala a vrátila do mraziaka. To spolu s donáškovým jedlom bola naša strava prvých pár týždňov po tom, ako sa Kika narodila, keď nebolo tej sily, ktorá by ma donútila urobiť v kuchyni niečo iné ako zapnúť mikrovlnku alebo umývačku. Takže pre mňa je moriak už teraz asociovaný nielen so vďakyvzdaním.

Ale naspäť… zase sme raz nazbierali body a zobrali moriaka. Mal 8kg a od pondelka večera sa rozmrazoval v chladničke. Vo štvrtok ráno sme ho naložili Kike do kočíka a vybrali sa ku kamarátom. Tam ho Martin na obed vrazil do rúry (aj s komentárom, že z trojice moriak, Kika, Paťo, je moriak stále najľahší) a kým sme sa my poprechádzali v parku pri jazere, moriak sa veselo piekol.


A na večeru sme sa doňho pustili. Bolo nás osem (plus dve bábätká) aj keď to tak podľa fotiek nevyzerá (to je čiastočne spôsobené práve tými dvoma bábätkami a čiastočne tým, že môj drahý radšej fotil moriaka ako ľudí… ale spolieham na to, že v niektorom inom foťáku sa časom nájde aj spoločenský obrázok). Po moriakovi sa síce úplne nezaprášilo, ale veľa neostalo.

Celý deň bol fajn, ale potom prišiel večer a za ten sa nám Kika veru nepoďakuje. Unavená a zmätená z toho, že má zaspávať inde ako doma, sa hystericky ukričala do spánku. Moje pokusy na upokojenie vôbec nepomáhali. A tak som si dala predsavzatie, že pokiaľ to len trochu bude možné, tak v budúcnosti sa buď vrátime domov predtým, ako je jej čas ísť spať, alebo jej spravíme nejakú obdobu “bedtimu” tam, kde práve budeme. Cestu domov však už prespala celú s mojou bundou prehodenou cez kočík a nezobudil ju ani prenos z kočíka do postieľky.

Tu je ešte video, ako sa Kika hrá so svojou obľúbenou knižkou:

Formula Fed America

Nedávno som sa dočítala, že sa pripravuje film Formula Fed America o tom, ako je v Amerike rozšírené používanie umelých mliek a ako kojenie nie je podporované tak, ako by malo byť. Pokiaľ ho spravia citlivo a nie príliš mentorsky, mohla by to byť kojacia verzia pôrodného The Business of Being Born.

Keď vyjde, určite si pozriem. Zatiaľ iba trailer:

Porovnanie bejby nosičov

Minule som písala, že nosiče sa u nás dosť používajú. Nemáme auto, Kika ešte nechodí a keď sa nedá ísť s kočíkom, tak ju nosíme (a niekedy nosíme aj keď by sa dalo ísť s kočíkom, len preto, že sa nám alebo jej chce).

 Lodger  Lodger  Lodger  Lodger

Náš prvý nosič bol flísový Lodger, ktorý sme dostali ešte predtým, ako sa Kika narodila. Je to teplý bejby vak, ktorý sa nosí cez jedno plece, bábo je v ňom schúlené podobne ako v brušku a dá sa používať od narodenia do zhruba 10kg. Veľmi jednoducho sa s ním manipuluje, je príjemný na dotyk, nie je problém ho zložiť, aj keď v ňom bábätko spí a dá sa používať aj v autosedačke.

Napriek všetkým týmto chválam, my sme ho používali len veľmi málo. Kika sa narodila na konci mája a kým bola dostatočne malá, tak u nás bolo pomerne teplo. Keď sa nám už ochladilo, tak bola príliš veľká a ťažká na to, aby sa dala v Lodgeri pohodlne nosiť a príliš zvedavá na to, aby v ňom bola ochotná ležať. Určite si ho však chcem nechať a ak ďalší mrňús dorazí menší a/alebo v inú ročnú dobu, tak viac používať.

Tenšie varianty sú napríklad second womb sling alebo maya, ale tieto som ani nezháňala, lebo sme mali aj iné nosiče. Ich hlavnou výhodou je, že sú vhodné aj pre úplne malé (dokonca aj predčasne narodené) bábätká, ktoré ešte radi bývajú schúlené a zabalené, lebo im táto poloha pripomína bruško.

 Baby Bjorn  Baby Bjorn  Baby Bjorn  Baby Bjorn

Dva nosiče sme kúpili už použité – BabyBjörn a šatku. Björn je na obidve plecia, bábo je v ňom umestnené zvisle buď otočené smerom k tomu, kto ho nesie, alebo von (smerom von by malo byť až vtedy, keď si vie samo udržať hlavičku). Na rozdiel od šatky, toto bol nosič, ktorý boli ochotní nosiť aj moji chlapi. Teraz ho už nepoužívame, lebo Kika z neho vyrástla.

Napriek tomu, čo hovorí výrobca – že nosič garantuje správnu fyziologickú polohu dieťaťa – nemyslím si, že by sa mal používať na dlhé úseky, obzvlášť nie, ak je otočené smerom von. Vtedy si totiž nemá ako oprieť hlavičku (lebo keby ju chcelo oprieť o hruď svojho dopravného prostriedku, tak by ju vlastne malo v záklone) a nohy “visia” v nie celkom optimálnej polohe.

 Šatka  Šatka  Šatka

 Šatka  Šatka  Šatka

Šatka (tá naša sa volá didymos, iná veľmi populárna značka je moby) je vlastne len niekoľko metrov dlhý kus látky, ktorý sa dá uviazať na rôzne spôsoby. Dieťa sa v nej dá nosiť už od narodenia (vpredu), neskôr môže byť na boku alebo na chrbte (túto variantu som ja zatiaľ nepoužívala, lebo by mi na to bolo treba pomoc druhej osoby). Šatky sa robia z rôznych typov látky, od úplne elastických (vhodných pre novorodencov) po pevné ako je tá naša (nevyhnutné pre staršie a ťažšie deti).

Nevýhodou je, že oproti iným nosičom vyžadujú trochu tréningu/zručnosti a pri zaväzovaní vonku sa konce môžu šúchať po zemi. Z tých troch nosičov, ktoré sme mali, tento som zatiaľ používala najviac, ale tým, aká je Kika ťažká, už mi v poslednej dobe nebol veľmi pohodlný.

 Ergo  Ergo  Ergo

 Ergo  Ergo  Ergo

A tak som začala pokukovať po ergo nosiči (dve podobné značky sú patapum a mai tai). Je aj pre väčšie deti, nosiť sa dá buď vpredu, na chrbte, alebo na boku, má vystužené ramená ako batoh a bedrový pás, ktorý nesie väčšinu váhy, a dieťa má nožičky v správnej polohe. S vložkou sa dá použiť aj na nosenie novorodenca a pre väčšie dieťa má kapucňu, ktorá sa dá zapnúť, keď zaspí. Je skladný a ľahký a opäť je to jeden z tých, ktorý sa aj chlapom viac pozdáva. Moje pokukovanie však bolo dosť dlho iba platonické, lebo ma odrádzala vysoká cena.

Ale potom som našla jeden použitý v dobrom stave za menej než polovicu, včera som to (s Kikou v šatke) otočila do Queens a dnes som už aj testovala svoj úlovok. Zatiaľ veľká spokojnosť a dúfam, že toto bude už náš posledný nosič. Neviem, či keby sme ho mali od začiatku, by to bol náš jediný nosič, lebo malé bábo sa asi predsalen lepšie nosí v šatke alebo vaku.

Takže keď sa teraz na tú našu zbierku pozerám, tak to vidím tak, že Lodger a šatku odložím na pár rokov do skrine, björn predám ďalej a ergo budeme nosiť.

Jesenné dni

V novinách písali, že tohtoročný október bol jeden z najdaždivejších, aké si New York pamätá. Niečo na tom bude, lebo boli dni, keď sme veru nevedeli, čo vymyslieť namiesto našej každodennej prechádzky. Ale prišiel november a aj keď nie je práve najteplejšie, aspoň je celkom pekne. A tak s Kikou vymetáme detské ihriská v okolí.

Vyskúšali sme totiž hojdačku a tak sa jej to zapáčilo, že teraz sa chodíme trochu hojdať každý deň. Len neviem dokedy nám to vydrží, lebo by som nerada, aby jej omrzol zadok…

Na niektorých z týchto fotiek vidno aj to krčenie nosa, ktoré som spomínala:

Tu sa Kika hojdá, pusinkuje a pľuje:

Dve krajiny

Toto video mi dnes prišlo e-mailom:

Zmiešané pocity mám. Teda, petíciu som podpísala, ale:

1. Zaujímalo ma, prečo USA ešte nepodpísali (Somálsko nepodpísalo preto, že je tam taký chaos, že nemá vlastne, kto podpísať). UNICEF hovorí:

Spojené Štáty Americké vždy podrobne zvažujú pred podpisom každej dohody. Toto skúmanie zahŕňa vyhodnotenie, či daná dohoda neodporuje existujúcim zákonom jednotlivých štátov alebo federálnym zákonom a môže trvať niekoľko rokov… Okrem toho USA zvažuje naraz iba jednu dohodu týkajúcu sa ľudských práv. V súčasnosti je to Konvencia na odstránenie všetkých foriem diskiminácie voči ženám.

Zaujímavé, nie?

2. Ak teda všetky ostatné krajiny podpísali a súhlasili, že každé dieťa má právo na prežitie, na rozvoj, na rodinu, na ochranu pred zneužívaním…, prečo ešte stále existuje detská práca, detskí vojaci, detská prostitúcia… a čo krajiny robia, aby tomu zabránili? To už UNICEF nehovorí (alebo len vo veľmi všeobecných formuláciách).

O nosoch

Pôvodne som myslela, že nadpis k tomuto článku bude Osobný špárač v nose, ale potom sa mi zdalo, že to by asi bolo trochu divné, takže preto jednoducho o nosoch.

A nie je pravda, že by som bola ja Kikin špárač v nose, oveľa častejšie sa hrabe ona v tom mojom. Totiž keď sa kŕmi, tak akurát dočiahne na môj nos. Občas mi pchá prsty aj do úst (hlavne vtedy keď jej niečo hovorím – buď ju fascinuje, ako sa mi hýbu ústa alebo sa mi snaží naznačiť, aby som netrepala také somariny, neviem), ale vä荹inou si to namieri do nosa. Zatiaľ je to celkom zábavné, ale dúfam, že časom ju to prejde.

A nech sa nebavíme iba o mojom čumáku – v poslednom čase, keď sa jej niečo páči, tak začne funieť a krčiť nos. Foto bude, keď sa podarí. Zatiaľ tieto:

Veci užitočné počas tehotenstva, pôrodu a potom

Neviem, či najužitočnejšie – rôzni ľudia by možno spomenuli iné veci ako tieto – ale z osobnej skúsenosti, čo sa mi najviac zišlo:

Tehotenstvo

Dôležitá je príprava na pôrod a bábo, to žiadne veci nenahradia, ale čo môže uľahčiť život:

Bellabandbelly band – jednoduchý kus pružnej látky, ktorý mi pomohol počas toho prechodného obdobia, keď som už nemohla zapnúť svoje normálne nohavice, ale ešte som ani zďaleka nemala rozmery na tehotenské (do ktorých som dorástla až koncom piateho mesiaca). Belly band drží rozopnuté nohavice, aby nespadli. Niektoré maminy ho nosia aj v neskorom tehotenstve ako “predlžovač tričiek”, keď už je brucho také veľké, že všetky tričká sú krátke, ale to som ja nerobila, lebo v určitom momente som začala mať pocit, že ma tlačí/sťahuje.

Telový vankúšvankúše – veľa vankúšov. Ja som vždy spávala na jednom tenkom vankúši. Ale v 8. a 9. mesiaci som vankúšov nemala dosť (Mišo sa smial, že popri mojom bruchu a všetkých tých vankúšoch sa on už do postele nezmestí). Zo tri išli pod hlavu, lebo ma vždy v noci/vodorovnej polohe pálila záha. Doslova som mala pocit, že mi všetky žalúdočné kyseliny vystúpali až do krku tým, že mi Kika začala okupovať aj to miesto, kde normálne býval môj žalúdok a ten sa presťahoval niekam k zadnému koncu úst (akoby zázrakom prvú noc po pôrode po pálení záhy ani stopa). Odhliadnuc od toho, ležanie bolo nepohodlné aj samo o sebe a mierne pomohol vankúš medzi kolenami alebo za chrbtom. Dúfam, že už je jasné, že prečo veľa vankúšov. Tu predávajú aj také telové vankúše, jeden jednoduchý som zdedila, ale ten sa zišiel hlavne neskôr na kojenie.

Krémykrém na brucho – čiastočne na zabránenie striám (ale tie sa spravili aj tak a ako som už písala minule, tie mi nevadia, dokonca som na ne istým spôsobom pyšná), ale hlavne na svrbenie. Ako sa koža naťahuje, veľmi svrbí. Kúpila som si palmers cocoa butter a dostala little me organics. Ani jedno z nich nevoňalo nejako vábne… hmmm, to je veľmi jemne povedané. Obidvoje pomerne smrdeli. Ale účel vždy (dočasne) splnili. Ono je asi jedno čím, len nech je to mastné a nech je to často.

Pôrod

Tu nepomôže nič, len podpora blízkej osoby, pokojné prostredie a dôvera vo vlastné telo. Ale tesne po:

niečo teplé – neviem, či to bolo únavou, stratou krvi alebo niečím iným, ale v nemocnici som spala v Mišovej mikine zakuklená do periny. A aj tak mi bola zima, triasla som sa a klepotali mi zuby.

A ďalej

Technicky vzaté, stačila by láska, prsia, pár plienok a trocha sebavedomia, ale priznajme si, každý chystá výbavičku pre bábo. Kočík a prebaľovací pultík sa u nás používa častejšie ako kopa iných harabúrd, ktoré máme. Ale zopár nevyhnutností:

práčka – budete sa čudovať, že prečo píšem takú samozrejmosť. Asi preto, že my práčku namáme. Teda, máme, dolu v práčovni. Stále lepšie ako keby sme nemali vôbec, všakže? Ale nie je to ideál, hlavne keď sa snažíme používať látkové plienky. Pokiaľ niekoho napadne skvelé riešenie nášho problému – že nech si kúpime práčku – tak ho môžem ubezpečiť, že to už napadlo aj nás. Ale bývame v budove, kde práčky v bytoch nie sú povolené a aj keby sme sa rozhodli porušiť tento zákaz, tak ju nemáme, kam dať. Naša kúpeľňa je (možno preventívne, ktovie) spravená tak, aby sa tam práčka dať nedala. A tak som povedala, že nutnou podmienkou pre druhé bábo je práčka.

PodbradníkyPodbradníkyPodbradníky

podbradníky – a keď hovorím podbradníky, myslím tým naozajstné veľké umývateľné podbradníky a nie také tie malé látkové zlaté kúsky handričky, ktoré sú dobré akurát tak na utretie trošky mliečka, keď vyteká kútikom úst (a na to my používame plienku), ale sú absolútne nepoužiteľné na čokoľvek iné. Keď Kika papá, tak jedlo končí za ušami, v obočí, v rukáve, na nohách… všade. A banán je sviňa. K tomu treba pridať tie naše skvelé práčky v práčovni, ktoré nemajú dlhší ako 30 minútový cyklus a dá sa na nich nastaviť iba cold, warm (=40 stupňov) a hot (=50 stupňov). Hovorila som už, že druhé dieťa nebude, kým nebude normálna práčka?

Šatkanosič – toto je na dlhšie, takže o nosičoch viac niekedy nabudúce, ale stručne povedané, nosič treba. My sme jeden dostali, dva použité kúpili a teraz už pokukujem po ďalšom. Nie že by sa mi tie, čo máme, už nepáčili, ale Kika sa do dvoch z nich už nezmestí, ja som stále jej primárny dopravný prostriedok a rúk mám málo. Nie všade sa dá ísť s kočíkom a niekedy aj keď sa dá, tak nosič je praktickejší (napríklad dolu do práčovne. Spomínala som, že by som chcela mať práčku doma?  Áno, drahý, viem, že čítaš. Už nebudem.)

Hojdačkahojdačka – pre nás bola hojdačka záchranné koleso. A keď si pomyslím, ako som ju tehotná skoro odmietla, že to my predsa nebudeme používať! Áno, je pravda, že sa treba snažiť, aby dieťa nebolo často “odložené” a obzvlášť nie na chrbátiku, ale keď je mama sama doma a nosič práve nie je praktický, ale ruky potrebuje, hojdačka sa zíde. A tak sa Kika hojdá v kúpeľni, kým sa ja sprchujem, v kuchyni, keď varím, pri stole, keď obedujem… Predávajú všeliaké sofistikované verzie s hračkami, hudbou, hojdaním na baterky a neviem čím ešte. My máme jednu z tých najjednoduchších, ale nedám na ňu dopustiť.

AD a klipačkyklipačky na nechty – ja som si vždy nechty strihala nožničkami a zdalo sa mi, že klipačky na nechty sú veľmi podivný vynález. Ale prišiel na psa mráz, prišlo na mňa bábo. Kika sa už v nemocnici prvýkrát doškrabala. A keď sme nechceli, aby mala stále buď škrabance na tvári alebo ponožky na rukách (rukavičky v našej výbave akosi chýbali), tak bolo treba pristúpiť k strihaniu nechtov. Mišo zbabelo povedal, že to on nebude také malé strihať a tak to ostalo na mne. A ja som zistila, že toto nožničkami nepôjde. Zo začiatku som sa na túto delikátnu operáciu odvážila iba, keď Kika spala. Teraz už to ide aj “za živa”.

A+D ointment – neviem, aká je obdoba tohto krému na Slovensku, ale Kika má skoro 6 mesiacov a ešte nemala vyrážky ani plienkový zápal/zapareninu (klop, klop, klop). Zo začiatku sme jej ho dávali pri každej výmene plienky, teraz už iba po kúpaní na noc.

Čo som zabudla a čo funguje pre vás?

Rastie

Minule som hľadala jeden obrázok a popri tom som našla fotku z júna, ako Kika sedí v hojdačke. Nedalo mi a odfotila som ju v nej aj včera.

Riadny rozdiel… nemôžem povedať, že by rástla nejako potajomky, lebo už sa nejakú dobu sťažujem, aká je ťažká na nosenie len tak na rukách a chrbát pobolieva, ale už som zabudla, aká bola malá. K tomu samozrejme aj zopár iných obrázkov:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...