V novinách písali, že tohtoročný október bol jeden z najdaždivejších, aké si New York pamätá. Niečo na tom bude, lebo boli dni, keď sme veru nevedeli, čo vymyslieť namiesto našej každodennej prechádzky. Ale prišiel november a aj keď nie je práve najteplejšie, aspoň je celkom pekne. A tak s Kikou vymetáme detské ihriská v okolí.
Vyskúšali sme totiž hojdačku a tak sa jej to zapáčilo, že teraz sa chodíme trochu hojdať každý deň. Len neviem dokedy nám to vydrží, lebo by som nerada, aby jej omrzol zadok…
Na niektorých z týchto fotiek vidno aj to krčenie nosa, ktoré som spomínala:
Tu sa Kika hojdá, pusinkuje a pľuje:
[…] hlavne z tej poslednej, lebo z nejakého záhadného dôvodu sa Kika celú jar bála hojdačiek (na jeseň sa hojdala rada). Z času na čas sme to skúsili, ale vždy sa hneď rozplakala a načahovala ruky, aby sme ju […]
[…] konečne k nám ide jar, tak sme si to namierili na hojdačky v parku. Ale zdá sa, že Kika už od jesene na ne zabudla, lebo sa jej veru samej hojdanie nepáčilo (na kolenách u mamy to už však […]