Narodeniny a rodeniny

00Dnes má Kika prvé narodeniny (v reči jej kmeňa birthday) a ja prvé “rodeniny” (birthing day?). Narodeniny budeme oslavovať až zajtra, keď prídu starí rodičia, ale rodeniny ja oslavujem už dnes…

Aj by som napísala, že ako to rýchlo letí, ale to by bolo otrepané, všakže? Tak aspoň po mesiacoch (+-) v obrazoch. A stručné pokroky za ten posledný:
– smeje sa takým “ozajstným” smiechom
– stavia sa na nohy, kde sa len dá
– odmieta podbradník a chce piť z pohára ako veľká
– objavila náš zber papiera, veci v šuflíkoch, plechy na pečenie a iné zaujímavosti, čo doma máme
– robí (niekedy aj sama od seba) pusinky
– rozumie:  “dáme mliečko?”, “poď papať” (všetko okrem mlieka), “tma”, “kde je?”…

Všetko najlepšie, potvora malá ušatá!

Paralelné výpočty a softwarové tesárstvo

Náš matematický klub každý rok organizuje niečo pre svojich členov – minulý rok sme boli v Národných Laboratóriách v Brookhavene, rok predtým v Bellových Laboratóriách a tento rok sa rozhodli, že namiesto výletu bude workshop – High Performance Scientific Computing. Honosný názov pre paralelné programovanie pomocou MPI (Message Passing Interface).

Na workshop som sa prihlásila a chodila napriek tomu, že nemenovaný softwarový inžinier v našej rodine vyhlásil, že najprv sa mám naučiť programovať a potom sa môžem hrabať na niečo takéto. A treba priznať, že veľmi som tomu paralelnému programovaniu neublížila (ale podarilo sa mi napísať a rozchodiť jednoduchý kód, ktorý bežal paralelne na dvoch procesoroch môjho laptopu). Ale bolo to zaujímavé a odniesla som si odtiaľ rádovo viac ako z predmetu o paralelných výpočtoch, ktorý sme mali na matfyze v Bratislave, kde sa stratila aj taká základná myšlienka, že paralelný kód je len sériový kód bežiaci na viacerých procesoroch súčasne…

A potom nám prišiel na jeden z pravidelných piatkových seminárov prednášať Greg Wilson. Je to informatik, ktorý sa paralelným výpočtom venoval veľkú časť svojej kariéry a prišiel k záveru, že produktivita vedcov (zahŕňajúc matematikov) by sa zvýšila omnoho viac (oproti snaženiu sa zohnať výkonnejšie clustre a písať pre ne paralené programy, čo robí len veľmi malé percento, ale sú to tí, ktorí dostanú veškú pozornosť), keby sa radšej “široké vedecké masy” naučili efektívne používať počítače (takto ich používajú teraz), efektívne písať a spravovať sériové kódy a keby dobrý a dobre okomentovaný kód bol vyžadovaný pri publikácii akýchkoľvek výsledkov ním získaných.

Veľké ciele, obzvlášť, čo sa toho publikovania týka… jedna jeho štúdia dokonca ukázala, že 50% oslovených, ktorých články boli publikované v jednom nemenovanom známom journale, nevedelo zreprodukovať vlastné výsledky použitím vlastného kódu 5 mesiacov po publikácii.

Software CarpentryWilson si povedal, že tento problém treba začať riešiť z opačného konca. Založil stránku software carpentry (softwarové tesárstvo? základy? … stratená v preklade …), ktorú sa chystá počas najbližšieho roku, keby bude na sabbatical leave, znovu poriadne prepracovať a aktualizovať. Tam ponúka zadarmo online “rýchlo”-kurz toho, čo pokladá za základ pre vedecké výpočty. A naschvál to nevolá “softwarové inžinierstvo”, aby zdôraznil, že sa zameriava na praktické, hneď použiteľné veci a nie na mega projekty bežiace na veľkých clustroch. Jeho filozofia je, že je omnoho (časovo aj finančne) náročnejšie chyby opravovať, ako im predchádzať a s týmto odporúča svoj kurz prakticky každému.

A tak mi zase pribudlo niečo na môj to-do zoznam, aj keď sa nechystám prelúskať celým jeho kurzom, rada by som si toto leto prešla aspoň niektoré vybrané časti…

Na záver ešte na pobavenie úrývok (voľný preklad) zo správy Microsoftu nazvanej “K vede roku 2020”: Softwarové inžinierstvo určené pre vedu musí adresovať tri základné otázky: (i) ako narábať s veľkým objemom dát rôznych typov a formátov; (ii) ako konštruovať nové algoritmy, ktoré budú schopné vykonávať lepšiu analýzu a syntézu; a (iii) ako zdieľať zdroje medzi širokými a rozmanitými komunitami.

Všimnite si, že “ako dostať správnu odpoveď nie je na tomto zozname. Greg Wilson hovorí, že to je tým, že to momentálne nikoho netrápi – nie je to súčasťou “výpočtovej kultúry”. A tak nám len ostáva tešiť sa na deň, keď to nebude musieť byť na zozname preto, že už je to samozrejmosť.

Island Beach State Park

Tak a tu sú tie sľúbené fotky z minulonedeľného výletu do parku na brehu oceánu (zopár ďalších vydarených je tu).

Voda bola ľadová, takže sme sa len kúsok prešli a potom vyvaľovali na pláži (a budeme sa musieť vrátiť niekedy koncom leta si zaplávať). Okrem rybárov a zopár turistov prechádzajúcich okolo, sme mali celú pláž pre seba. Paráda… Ukázalo sa aj, že nápis o nekŕmení líšok má svoje opodstatnenie, lebo predtým než sme odišli, si jedna s kľudom precupitala cez cestu. Ale zákaz kŕmenia detí nie je, a tak Kika olovrantovala priamo na pláži.

Dve Kiky

Pár dní sme tu mali dve Kiky. A jedného Felda. A aj keď sopka na Islande opäť trochu strašila, nakoniec nám hostia uleteli a sme zase v pôvodnom počte.

Kým tu boli, tak sme jeden deň strávili v Central Parku a našli Belvedere, ktorý som predtým ešte nevidela (a kopu korytnačiek, čo sa vyhrievali na slniečku pod ním) a jeden v Island Beach State Parku (ďalšie fotky ešte prídu).

A keďže sa objavili sťažnosti, že v poslednej dobe sme naše bejby veľmi neukázali, tak tu je zopár obrázkov:

Ani tak, ani tak

vlasy1Koncom leta som sa sťažovala, že mi vypadavájú vlasy. Pravdupovediac, ani neviem kedy to prestalo. Ale prestalo. A potom začali zase rásť. A ja sa zase sťažujem.

Nie že by som nebola rada (som!), ale rašia mi všade (“okolo celej hlavy”, ale obzvlášť to vidno nad čelom a popri ušiach) a nedajú sa učesať, lebo sú príliš krátke. Krútia sa na všetky strany a keď je vlhko (a inak v New Yorku na jar ani nebýva), tak vyzerám, ako by som pred odchodom z domu hrebeň ani nedržala v ruke.

Tak ale oproti vypadávaniu to beriem ako krok vpred a dúfam, že dorastú rýchlo.

Iba trošku???

Tento článok som už trikrát začala a trikrát zase zmazala, lebo dnes ma akosi slová neposlúchajú. Takže štvrtý pokus už bez mazania, uvidíme, čo z toho bude. Chcela by som to totiž napísať citlivo a napriek tomu mi z prstov ide hnus…

Som si dnes v novinách prečítala tento článok. Voľne citujem:

Americká asociácia detských lekárov zmenila svoj dlhodobý postoj k ženskej obriezke, ktorá sa vykonáva v niektorých afrických a ázijských krajinách. Teraz navrhujú, aby americkí doktori mohli vykonávať ceremoniálny “zárez” na dievčenských genitáliách, ak by to zabránilo tomu, aby ich rodiča poslali za more na plnú obriezku.

Bioetická komisia asociácie vydala minulý týždeň stanovisko, že niektorí doktori sa vyjadrili, že súčasný zákon, ktorý hovorí, že akýkoľvek zákrok na dievčenských pohlavných orgánoch, ktorý nie je zo zdravotného hľadiska potrebný, je v USA kriminálny čin, má ako dôsledok to, že niektoré rodiny berú svoje dcéry do iných krajín, aby ich tam podrobili takémuto zmrzačeniu.

Áno, treba rešpektovať iné kultúry. Ale do takej miery, aby lekár, ktorý prisahal, že vedome neublíži, vykonal zákrok, ktorý nielenže nie je potrebný, nepomôže, porušuje základné ľudské právo na telesnú autonómiu a môže spôsobiť problémy v sexuálnom živote a tehotenstve?

Intact AmericaDôvod, že je lepšie urobiť to tu, sterilnými nástrojmi, v oveľa menšom rozsahu, ako nechať rodičov poslať dievčatá do svojej domovskej krajiny, kde to bude omnoho horšie, sa mi zdá pochybný. Ako hovorí Georganne Chapin z Intact America (organizácia, ktorá sa snaží lobovať hlavne proti mužskej obriezke): “Sú krajiny, kde je dovolené biť manželky, kde je dovolené otroctvo a zneužívanie detí, ale my nedovoľujeme tieto praktiky v našej krajine. …nenecháme ľudí trošku biť manželky, z dôvodu, že by to robili aj tak…”

Jedným z dôvodov, prečo takýto návrh vôbec môže uzrieť svetlo sveta, je podľa mňa to, že už tu je “precedens”. Polovica bábätiek, ktoré sa tu narodia, môžu legálne podstúpiť obriezku a 60% z nich ju aj podstúpi. Ani zďaleka nie všetci z náboženských dôvodov – samozrejme, bez ich súhlasu, iba so súhlasom rodičov. (Tu si môžete pozrieť, ako taká obriezka vyzerá, ale varovanie – nie je to pekný pohľad. A tu je video, ktoré sa snaží byť vtipné, na ktorom by síce rodičia zvažujúci obriezku nemali zakladať svoje rozhodnutia, ale mali vidieť aj tak a tiež varovanie – ani obraz ani zvuk nie je vhodný na pozeranie v práci alebo v spoločnosti detí).

Takže namiesto toho, aby sme znižovali počty obrezaných detí-chlapcov (aspoň do tej miery, že nech sa sami rozhodnú, keď vyrastú, či takýto zákrok chcú alebo nie), tak ich budeme zvyšovať tým, že začneme obzerávať dievčatá?? Prečo nemôžme aj jedných aj druhých nechať takých, ako sa narodia?

Tak, tu máte. Nie je to ideál, ale tentokrát to už nezmažem.

Ako som zistila, že som rasista

Jeden z blogov, ktoré občas čítam, je Good Math, Bad Math. Píše ho softwarový inžinier pracujúci v Googli a aj keď má pomerne široký záber, hlavnou témou je chválenie “dobrej” matematiky a kritizovanie tej “zlej” – keď sa niekto tvári, že používa matematiku, ale v skutočnosti ju nepoužíva, alebo používa nesprávne (áno, to bolo dosť všeobecne napísané, pre konkrétne príklady si choďte k nemu niečo prečítať).

Zaujímavé boli aj jeho články, kde sa snažil laikom vysvetliť, čo je to (v matematickom ponímaní) chaos (nie, nie je to to, čo máte doma v obývačke) alebo svoj názor na ekonomickú krízu. A nedávno som uňho natrafila na úvahy o rasizme, ktoré stoja za prečítanie. A ešte viac ako samotný článok ma zaujala linka v jednom z komentárov. Vedie na stránku Harvardského Projektu Implicit. Majú niekoľko testov a keď som robila ten o rasizme (Race IAT), tak som sa dozvedela, že rasista som.

A to napriek tomu, že si o sebe myslím, že som tolerantný tvor. Ani nie tak farboslepý, čo sa pleti týka, lebo podľa mňa cesta k rovnosti nevedie cez tvárenie sa, že sme všetci rovnakí, ako skôr, že nech je farba akákoľvek, človek je stále individualita a treba k nemu podľa toho pristupovať. A aj keď chcem byť “otvorená” a mať čo najmenej predsudkov, ukazuje sa, že na tom budem musieť ešte popracovať.

Podľa Harvardských psychológov za to môže prostredie/spoločnosť, kde človek vyrastá a že naša spoločnosť ako taká, je rasistická. Je pravda, že prvého človeka čiernej pleti (ak nerátam Ibrahima Maigu v telke a historky o tom, ako ma na internáte v Charkove babysittovala černoška, ktorej bola príliš zima ísť do školy, kým sa naši vzdelávali) som videla asi až keď som prišla do Ameriky na strednú školu na výmenný pobyt. A podobne som na tom aj s ostatnými rasami, takže podvedomé uprednostňovanie tej bielej sa dá asi očakávať.

Ale ešte aj Africkí Američania podľa tejto štúdie preferujú bielych pred čiernymi.

Komentáre?

Čokoládový sunar – chcela by som, aby to bol vtip

Ale nie je. V ideálnom svete by umelé mlieka vôbec nemuseli existovať. Mamičky by veselo kojili do jedného roka a ďalej a niekedy po prvých narodeninách by začali dávať aj kravské mlieko. Tak ale nežijeme v ideálnom svete, z takých, či onakých dôvodov, sunary a iné umelé mlieka sa používajú, ale pokiaľ tomu nebránia zdravotné dôvody (čo je naozaj malé percento prípadov), aj deti odchované na umelom mlieku, môžu začať piť kravské od jedného roka. Celý trh so sunarom pre 12-36 mesačné deti je len ďalší spôsob ako z neinformovaných rodičov vytiahnuť peniaze. Toto samo o sebe je smutné.

Ale to, že sa teraz dá kúpiť aj čokoládový “sunar” je na zaplakanie.

Výrobca hovorí:

Lahodná nová chuť pre deti od 12 mesiacov s probiotikami na podporu zdravého zažívacieho traktu. Ako sa z vášho novorodenca stáva batoľa, pravdepodobne je aj vyberavejšie v tom, čo chce jesť. Teraz viac ako inokedy môže byť náročné zabezpečiť, aby dostalo všetky potrebné živiny. Preto sme vytvorili nový Enfagrow PREMIUM Chocolate with Triple Health Guard™. Obsahuje viac živín ako mlieko, Omega-3 DHA, probiotiká a má výbornú čokoládovú príchuť, ktorú si dieťa zamiluje. Takto zabezpečíte, že dostane všetky potrebné živiny po tom, čo vyrastie z novorodeneckého umelého mlieka.”

EnfagrowTu sú zložky, ktoré toto mlieko obsahuje v množstve viac ako 2%:
plnotučné mlieko
odtučnené mlieko
cukor
kakao
galactooligosacharidy
slnečnicový olej
maltodextrin

Takže v dobe, keď sa napríklad Jamie Oliver snaží dosianuť, aby mlieko podávané v školách nebolo prisladzované, keď sa všade hovorí o epidémii detskej obezity, tak príde takéto niečo. Dostaňme ich, kým sú malí, aby potom keď vyrastú, pekne papali kukuričný sirup na tisíc rôznych spôsobov…

Dodatok k dodatku

Toto nám dnes Kika robí už od rána (dosť pri tom kňučí – asi na odvahu – a my len zobďaleč pozorujeme a chytáme, keď to vyzerá, že si nabije ústa):

Dodatok k 11

V minulom článku chýbalo video, takže tu je:

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...