Mišo tomu hovorí biele svinstvo

Ono sa to začalo tým, že sme prišli na Slovensko a všetok sneh sa postupne rozpustil. Keď sme s Kikou odchádzali, tak všade bolo už len blatko. Lenže…

Keď odchádzal Mišo, tak akurát zmeškal veľkú snehovú metelicu v New Yorku (vyše 50cm snehu), čo malo za následok 6 extra hodín v lietadle po pristátí (bez jedla/vody/informácií, čo sa deje), cestu z letiska rovno do práce (lebo o štvrtej ráno sa mu nechcelo ešte to otočiť domov) a osvieženie manuálnych holiacich zručností (lebo kufor, v ktorom okrem väčšiny našich vianočných darčekov bol aj holiaci strojček, dorazil až o týždeň neskôr). Fajn, stane sa. Lenže…

Odvtedy tu snežilo každú chvíľu a momentálna bilancia je “lepšia” ako na Aljaške alebo v dobre “zásobenom” lyžiarskom stredisku. Naposledy včera v noci, keď nám pribudlo ďalších asi 40cm. A tak sme si povedali, že na to kašleme, zbalili sme kufor a zajtra odlietame na 10 dní do teplých krajín.

Vianoce a nový rok

Takže čo sa u nás stalo za posledný mesiac?

Najprv hektický koniec semestra – vrátane prípravy skúškových písomiek, ich opravovania a takých drobností ako študent, ktorý si myslel, že skúška je až na nasledujúci deň a keď prišiel na svoj omyl a dovalil sa, tak chýbalo 20 minút do konca dva a pol hodinovej písomky (a Kikine jasle zatvárali za 40 minút… podľa oficiálnych pravidiel to znamená 0 bodov zo skúšky, keďže nemal absenciu odsúhlasenú dopredu, ale nechala som ho napísať to nasledujúce ráno u mňa v kancelárii), alebo študenta, ktorému som celkom dosť “zaokrúhlila” body nahor, aby vôbec prešiel a on ma potom bombardoval e-mailami a žiadosťami o osobný rozhovor, že ako si má teraz vylepšiť známku na C (to potrebuje aby si mohol zapísať nadväzujúci predmet).

Perný bol aj odchod zo štátov, lebo posledný balík s objednávkou zo Slovenska dorazil, až keď sme čakali na zastávke na autobus na letisko (ktorý našťastie meškal a moj drahý manžel si zašprintoval domov, keď som zbadala z našej ulice odchádzať fedex) a Mníchov otvorili akoby len kvôli nám (bol zavretý aj predtým aj potom, ako sme tadiať preleteli). Ale o cestovaní s jeden-a-pol-ročným šidlom porozprávam až niekedy nabudúce.

Potom ešte naša každoročná (dúfam, že už posledná) návšteva americkej ambasády (tentokrát okorenená jazdou taxíkom zo Senca do Bratislavy cez všetky priľahlé dediny, ale to je story sama o sebe…) a až vtedy začali naše sviatky (dolu v obrazoch).

Kika dodnes chodí každý deň aspoň raz skontrolovať stromček – “Baliky nesú. Obalili…”

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...