Partner pri pôrode

Včera som mala zaujímavú debatu s kamarátkou o oteckoch pri pôrode. Bolo to pomerne stručné, lebo aj ja, aj ona sme potrebovali rýchlo končiť, ale mne debata v hlave pokračovala ešte aj na poobednej prechádzke s Kikou, takže v rámci zbavenia sa jej, tu sú moje postrehy:

Nuansy prídu za chvíľu, ale dve základné otázky by si mali vyjasniť rodičia hneď na začiatku (v tomto poradí). Tá prvá je, či tam mamička partnera chce. Pôrod je veľmi citlivá záležitosť a pokiaľ by jej partner – z akéhokoľvek dôvodu – prekážal, môže to negatívnym spôsobom ovplyvniť priebeh pôrodu. V takom prípade ako jedinú možnosť vidím ani nie tak presviedčanie matky, ako snaha partnera zistiť a odstrániť, čo je tou prekážkou (pokiaľ je to možné).

Druhá otázka je tiež prirodzená – či partner chce byť prítomný. Pokiaľ nie, tak opäť sa mi zdá, že presviedčanie celej veci nepomôže, ba naopak, môže spôsobiť zbytočné stresy pre obidve strany.

A teraz k tým nuansám (nie nutne v poradí podľa dôležitosti), ktoré podľa mňa treba zvážiť, aj keď sa obom myšlienka prítomnosti otecka pri pôrode pozdáva.

  • Rodičia by mali mať podobný názor na pôrod a podobný level dôvery v celý proces. Pokiaľ je tam veľký rozdiel (napríklad matka chce nemedikovaný pôrod, ale partner ju nechce vidieť v bolestiach a snaží sa ju presvedčiť na epidurálnu anestézu), tak by si ho mali dopredu vyjasniť, ak je to len trochu možné (nie vždy sa to dá, lebo niektoré situácie môžu byť neočakávané, ale tie štandardné by mali mať prediskutované). V zásade si myslím, že vo všetkých týchto otázkach má matka posledné slovo. Je to jej telo, je to ona, kto “robí tú prácu” a pokiaľ ju partner nie je ochotný/schopný v jej snahe podporiť, určite by jej to nemal sťažovať.
  • Schopnosť byť ticho, mať výdrž a trpezlivosť a nebrať veci osobne. Pôrod môže trvať dlho. Prejavy netrpezlivosti, že kedy to už bude alebo snaha viesť zmysluplné debaty nie sú vítané. A to nebranie vecí osobne? Možno na začiatku sú mamičke dotyky alebo masáž príjemné a na konci ich nemôže ani vystáť. Neznamená to, že nemôže vystáť osobu, ktorá ich ponúka, len jednoducho niečo, čo predtým fungovalo, neskôr už nepomáha. A obzvlášť ku koncu pôrodu sa môže stať, že povie veci, ktoré otecka dosť prekvapia.
  • Fyzické prejavy. Áno, jedná sa o dvoch ľudí, ktorí majú k sebe veľmi blízko, ale mali by sa zamyslieť, ako na nich (na obidvoch) budú vplývať veci, ktoré sa pri pôrode jednoducho stávajú – matka môže byť nahá v prítomnosti iných ľudí, môže vracať, otecko ju môže vidieť močiť alebo spolu s bábom vytlačiť trochu stolice. Určite bude prítomná nejaká krv.
  • Schopnosť sústrediť sa na matku. Pôrod bude aj pre partnera veľmi emocionálny, možno fyzicky vyčerpávajúci a pravdepodobne silný zážitok, ale nebude to on, kto bude centrom pozornosti. Tým bude rodička a časom sa k nej pridá bábo. Preto by mal byť schopný svoje emócie (aspoň počas samotného pôrodu) spracovávať sám a podľa možnosti byť súčasne ešte aj oporou pre partnerku. Nemusí to byť vždy jednoduché.

U nás sme mali v prvých dvoch otázkach jasno hneď od začiatku už keď sme čakali Kiku. Keď mohol otecko dostať bábo dnu, nech ho pomôže dostať aj von. Spätne to hodnotíme obidvaja tiež pozitívne a okrem zážitku preňho a pomoci pre mňa to bola pre nás “rodinná udalosť”. V tomto duchu, k tomu pristupujeme aj teraz – takže určite ho nenájdete nervózne pochodovať pred domom po tom, ako zovrie veľké hrnce vody…

Na záver jedna malá odbočka, ktorá však predsalen trochu súvisí. Už som to spomínala viackrát, ale tu je príležitosť sa k tomu opäť vrátiť. Zdá sa mi, že by bolo veľmi dobre, keby pri pôrodoch bývalo viac ľudí. Okrem otecka a starších žien (matka rodiacej ženy a/alebo svokra a/alebo teta …), ktoré by boli morálnou oporou ako niekto, kto už má takúto skúsenosť za sebou, aj mladšie ženy (sestra, sesternica, neter, kamarátka…), ktoré ešte deti nemali, ale dostali by takto príležitosť vidieť ako pôrod vyzerá (že to nie je nutne uvrieskaná, strašne nebezpečná trojminútová záležitosť, ako často vidíme v telke).

Nehovorím, aby tam boli davy ľudí, len toľko, že pôrody by mohli byť o kus osobnejšie a “rodinnejšie”. Samozrejme, prítomnosť každej ďalšej osoby treba zvážiť aspoň tak starostlivo ako tú oteckovu.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

3 comments to Partner pri pôrode

  • Martin

    K tomu publiku ma napadlo jedno: videl som film kde sa jeden pár nenazdajky ocitol pri domácom pôrode. A tam že tých ľudí bolo 🙂 A mal som pocit, že to tam brala tá skupinka ľudí ako rituál. Všetci sa vzájomne podporovali a fandili hlavne matke (rodičke). Bolo to milé a o to krajšie na koniec. Len keby som vedel ako sa ten film volá :)) Inak aj oteckovi prajem pevné nervy!

    • Iva

      Asi viem, o ktorom filme hovoris, ale to nie je celkom to, co som mala na mysli 😉
      preco? lebo “vsetci sa vzajomne podporovali a fandili”

  • […] Môj názor je, že pôrod je rodinná udalosť a že by pri ňom malo byť viac ľudí, než len rodičia a odborná pomoc. Nemyslím práve na návštevníkov galérie, ale skôr na sestry, mamy, sesternice, kamarátky, susedky, netere alebo iné blízke osoby. Aj také, ktoré už majú deti a môžu byť oporou, aj také, ktoré ešte nemajú, ale môžu stále pomôcť a takýmto spôsobom asimilovať pôrod ako niečo normálne, aby potom, keď raz príde ich čas, nešli úplne do neznáma. Toto nutne neznamená, že pôrod by mal prebehnúť doma (aj keď tam je prítomnosť viacerých ľudí pravdepodobnejšia a jednoduchšie zariaditeľná). […]

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.