Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)

Nebola som v situácii, keď by sa takéto niečo týkalo priamo mňa, ale mám dve kamarátky na Slovensku a jednu známu tu v New Jersey, ktoré sú momentálne tehotné s druhým bábom a prvé sa narodilo cisárskym rezom. Takže na pretras prišlo aj to, akým spôsobom sa dostaví to druhé. Jedna plánuje normálny pôrod, jedna asi skôr operáciu a tej tretej rovno povedali, že keď to prvé bol cisársky, tak rovnako budú aj všetky ďalšie. Veď hádam by nechcela riskovať prasknutú maternicu a mŕtve dieťa…

Takéto niečo ma vie poriadne vytočiť. Ani nie tak kvôli mojej zaujatosti voči cisárskym rezom (áno, priznávam, som zaujatá, ale zároveň som som veľmi rada, že takáto procedúra je možná a dostupná v prípadoch, keď ju treba a budem obhajovať právo každej ženy si ju zvoliť, pokiaľ tak robí informovaná o jej benefitoch a rizikách ako aj o benefitoch a rizikách alternatívy), ako kvôli tomu, že tu je doktor, ktorý namiesto toho, aby informoval, prezentoval fakty a zdieľal rozhodovanie s mamičkou, sa rovno uchýli k zastrašovaniu (explodujúca maternica a mŕtve bábo). Tým, že žena otehotnie, nestráca mozgové bunky ani právo rozhodovať, čo sa bude diať s jej telom a jej dieťaťom.

Takže…

Ako je to s tými prasknutými maternicami? Podľa štúdie z roku 2004, toto riziko je približne 0.7% (trochu nižšie, ak pôrod začne spontánne, trochu vyššie, ak je vyvolávaný alebo urýchľovaný pitocínom; toto je pre prípady, keď je jazva po cisárskom reze vodorovná, čo je v súčasnosti takmer vždy).

A ako je to s tými mŕtvymi bábätkami? Podľa štúdie z minulého roku, “6% of uterine ruptures were associated with perinatal death.” To znamená, že úmrtnosť detí z dôvodu prasknutia maternice je približne 0.04%.

Tieto čísla treba porovnať s rizikami opakovaného cisárskeho rezu.

Pre matku tieto zahŕňajú možné poranenie močového mechúra alebo iných orgánov, zvýšené riziko komplikácií v ďalších tehotenstvách (placenta previa – placenta umiestnená cez krčok maternice, placenta accreta – placenta sa vrastie príliš hlboko do stien maternice, placenta percreta – placenta prerastie cez stenu maternice), zvýšené riziko popôrodného krvácania a zvýšené riziko úmrtia matky. Napríklad v číslach, úmrtnosť matiek po plánovamom opakovanom cisárskom reze (približne 13.4 z 100,000 pôrodov) je viac než trikrát taká ako po VBAC (približne 3.8 z 100,000 pôrodov).

Pre dieťa plánovaný operačný pôrod v porovnaní s VBAC znamená zvýšené riziko problémov s dýchaním, väčšiu pravdepodobnosť, že bude potrebovať jednotku intenzívnej starostlivosti a celkovo dlhší pobyt v nemocnici.

Netvrdím, že je to jednoznačné rozhodnutie v prospech vaginálneho pôrodu, každý jeden prípad treba zvážiť osobitne. Ale tvrdím, že VBAC je tiež rozumná alternatíva, ktorá by mala byť pre matky dostupná a o ktorej by mali byť informované.

5 comments to Vaginálny pôrod po cisárskom reze (VBAC)

  • renca

    ahoj,
    neda mi nenapisat, kedze sa ma to tyka 🙂
    Mne moj doktor povedal nasledovne: Kedze prvy cisarsky bol skrz zlu polohu babatka (a nie nejaky moj problem, napr. ze by som bola prilis mala, skrz vysoky tlak, operaciu oci a podobne vecicky), druhy porod moze byt prirodzeny.
    Ale pravdepodobne tam existuju moznosti komplikacii (ako si vyssie pisala), pretoze ma zaroven posiela na predoperacne vysetrenia “nech sme pripraveny, keby daco”. Taktiez mi kontroluje jazvu, zaujima sa, ci nemam nejake subjektivne pocity okolo nej. A tiez sa vyjadril, ze zatial je vsetko v pohode, ale ku koncu tehotenstva sa brusko natahuje najviac, takze uvidime.
    Viac menej mi tento pristup vyhovuje. Na jednu stranu ma nestrasi, ale na druhu stranu robi predbezne opatrenia, keby cosi.
    Co sa mna tyka, nechavam tomu volny priebeh. Ze nejako sa to vyvrbi a doverujem doktorom (inak by som sa zblaznila).
    Myslim si, ze by som rada absolvovala prirodzeny porod, ale zasa nie za kazdu cenu. Po prvom cisarskom porode mi zostal pocit, ze som o nieco prisla. Clovek ide na “vrchol” 9 mesiacov a zrazu zisti, ze uz na tom vrchole bol, ale nic si z toho nepamata.
    A zasa pravda je, ze moj pokojny a v podstate priatelsky vztak k cisarskym rezom vyplyva z toho, ze som uz jeden sama absolvovala a ja aj Lubos (manzel) sme sa narodili cisarskym …
    Hm a este jeden moj nazor. Bez ohladu na pre a proti a moj osobny postoj. Statistika je super vec, kym clovek netvori tu desatinu percenta v nej. Blbe je, ze dopredu to nikdy nevie.

    • Iva

      To znie rozumne a velmi, velmi drzim palce, aby vsetko islo v pohode.

      Ale k tej statistike… samozrejme, ze je omnoho jednoduchsie hadzat cisla ako byt osobne ta desatina percenta, ktora ma problem. Ale to riziko je na obidvoch stranach a ked doktor prezentuje len jedno z nich a navyse sposobom, ktory ho z desatiny percenta meni na takmer istotu, tak sa mi zda, ze niekde je problem.

      A cloveka pocitovo viac ovplyvnia skusenosti rodiny/znamych ako statistika, ale par pripadov este netvori data. Preto sa mi zda, ze pri rozhodovani je fajn vediet aj o nich.

  • Ja mozem porovnat oba porody. Tak Vam napisem moj osobny pohlad. Prve dieta sa mi narodinlo v roku 2004 prirodzenym sposobom (co pre mna az tak prirodzene nebolo). Ked som bola v 5. mesiaci tehotenstva, hrozil mi potrat, lebo lekar zistil, ze sa pootvoril krcok. Tak sa rozhodli ho zasit – serklaz. A ze ked budem v 9. mesiaci, v porodnom tyzdni, stehy vyberu a porod sa pekne sam rozbehne… A tak prisiel vysneny tyzden, stehy vybrali a poslali ma domov s tym ze do 24 hodin pride porod. Ale neprisiel. CCa o tyzden sa mi niekedy okolo 4:30 zacali ozyvat kontrakcie a o 5:00 sme uz boli v porodnici. Tak som si teda nacupkala do nemocnice, ale kedze ani o 10.00 som sa neotvarala ako trebalo, tak mi dali vyvolavacku. Nemusim popisovat ako vyvolavacka znasobuje kontrakcne bolesti, ale ja som si myslela ze zomieram a ze toto je maximum bolesti aku som schona prezit… ale nebolo to maximum, lebo o 11.00 mi pichli druhu vyvolavacku. A to som uz volala manzelovi ze umieram (manzel nebol pri porode). O dvanastej mi povedali, ze mi “prasknu” plodovu vodu, ze sa porod spusti. Tak aj urobili, voda vytiekla a krcok nic, iba stale na 0,5 palca. Tak co teraz. Na EKG co som mala napojene na bruchu sa diali nejake divne veci, lebo tam zacali lekari pobehovat ako sialeni, volali primara, ktory radsej odisiel aby pri tomto porode nebol. A Nakoniec mi o 12:15 povedali, ze som sa neotvorila, ale ze na cisarsky uz je neskoro, ze mi narezu krcok a nastrihnu poriadne hradzu. Lenze to som netusila ze to budu robit “zaziva” a bez znecitlivenia… toto bola maximalna bolest… a v zapati, ked ma narezal, sa porod rozbehol, ale ked bol maly asi po oci vonku, sa zasekol , kontrakcie prestali, jeho tep klesol na 30 uderov a ostal zaseknuty. Lekar spanikaril a nejaka sestricka mi skocila na brucho tak, ze mi vyrazila dych, ale maleho som porodila. Ten sa hned rozplakal. Vsetko dopadlo dobre nakoniec, mal apgar same 10tky. Ja 10 stehov na hradzi a 15 vnutri. Otrasny zazitok, vycerpanie, slabost… Nesedela som po porode 2 mesiace, mala som bolesti a s krckom som mala problemy este nasledujuce 2 roky, kedy mi rana vnutri stale hnisala. Pre hrozne bolesti a zapaly som stratila po mesiaci mlieko, takze sme boli na Bebe… Syncek bol placlivy a mrzuty, v noci sa budil a plakaval. Stretla som sa s nazorom ze to preto, lebo mal stres z porodu, s cim som aj ja suhlasila, pretoze to babatko vyciti, ked matka je v strese. Napriek tomu ma to neodradilo a v tom istom roku ako som konecne ukoncila boj s “krckom” som ostala druhykrat tehotna. Pre problemy, ktore som pri prvom porode absolvovala, uz ziaden lekar ani len neuvazoval nad prirodzenym porodom, a od zaciatku bolo jasne ze idem na cisarsky. Aj tak bolo. Do porodnice som prisla o par dni skor ako bol vypocitany datum porodu. Pocas cisarskeho rezu som bola v uplnej narkoze a dcerka sa narodila uplne zdrava, s apgar 10, a nebola ani v inkubatore. Ja som sa po cisarskom citila zle, to je jasne… kym vyprcha narkoza, clovek si pozvracia… aj to brucho trochu ostane viac vacsie ako po normalnom porode… to moje skor previsalo, jazva bolela… ale nebolo to take stresujuce, vycerpavajuce ako prirodzeny porod. Nebola som taka unavena ako z normalneho porodu. Mlieko doslo omnoho skorej a mala Barborka bola a aj je mimoriadne spokojne dieta. Zelam vsetkym “cakatelkam” vsetko dobre a chcem na zaver len poznamenat, ze Ivka je v mojom okoli jedina mamicka, ktora pri porodoch nemala komplikacie… Ak by ste chceli viac info o cisarskych porodoch, mam kamaratku, ktora absolvovala 5 (ano 5) cisarskych porodov, tak by Vam mohla povedat ako to u nej bolo – http://nausnice.blogspot.com

    • Iva

      Ako som Ti uz pisala, netusila som, ze si to ten prvykrat mala take bojove.
      Je naozaj skoda, ked nieco, co by malo byt velkym pozitivnym zazitkom, je namiesto toho stres so zlymi nasledkami.

      Ale k tomu, ze jedina mamicka bez komplikacii… v mojom okoli sa najdu aj take aj take, ale nie zriedka su to komplikacie, ktorym sa mozno dalo predist…

      Niekedy mam pocit, ze rodicia viac casu stravia vyberom a porovnavanim vlastnosti elektrospotrebicov alebo auta, ktore si idu kupit, ale ked sa jedna o zdravotnu starostlivost, tak im nevadi, ze niekto iny robi -nie nutne pre nich najlepsie – rozhodnutia za nich.

  • Tana

    Anka to je smutne, ale Vas prvy porod by som vobec nenazvala “prirodzeny” ci “normalny” len preto, ze bol vaginalny. Bol to len iny chirurgicky porod nez je “cisarsky” cez brusnu stenu. A cudujem sa, ze vam neposkytli aspon lokalnu anestezu co sa aj pri beznych episiotomiach v zahranici robi (ta Vasa bezna nebola). Podla toho ako ste opisali poranenia pocas prveho porodu by som na Vasom mieste dozivotne presla na terapiou Christine A. Kent http://www.wholewoman.com.

Leave a Reply to Iva Cancel reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.