Víkendové surfovanie

prečo boli raketoplány neúspech

Najdôležitejšiu vec, ktorú si treba uvedomiť o raketoplánoch, je, že celý projekt bol objektívne neúspešný. Raketoplány boli myslené ako opakovane použiteľné plavidlá, ktoré mali často, bezpečne a lacno privážať ľudí a náklad na obežnú dráhu. NASA pôvodne povedala, že raketoplány zvládnu 65 štartov za rok; v skutočnosti ich najviac za rok spravili 9; a za celé trvanie projektu to vychádza v priemere 5 za rok. NASA očakávala, že jeden štart bude stáť 50 miliónov dolárov; v skutočnosti to bolo v priemere $450 miliónov. Predstavitelia NASA povedali, že riziko katastrofálneho zlyhania je okolo 1 ku 100000; NASA inžinieri udávali číslo okolo 1 ku 100; nedávna správa z NASA hovorí, že riziko pri prvých letoch bolo 1 ku 9. Skutočné zlyhania boli 2 zo 135…

… pravdepodobnosť, že prvých 25 letov prebehne úspešne (25. let bol posledný let Challengera) bola iba 6%, a pravdepodobnosť 88 bezpečných letov medzi nešťastiami Challengera a Columbie bola iba 7%. Pokiaľ sú tieto čísla spoľahlivé, tak Challenger a Columbia neboli nešťastné nehody – ale tie lety medzi nimi boli šťastné náhody.

vizualizácia amerických daní – najsmutnejšia mi príde veľkosť položky National Defense

sme, čo jeme – nakuknite do rôznych chladničiek v USA (kto nájde hada?)

o tehotenstvách v sci-fi filmoch:

keď už je Photoshopu príliš – v Anglicku zakázali dve reklamy na kozmetiku, ktoré zavádzajú (pretože Julia Roberts a Christy Turlington na nich boli príliš upravené). Dve lastovičky ešte nerobia leto, ale aj tak je to dobrá správa.

tajná ingrediencia v pomarančovom džúse – v poslednej dobe pijeme oveľa menej džúsov, ako sme kedysi zvykli, ale zdá sa, že toto množstvo sa ešte zmenší

oblečenie, ktoré pasuje

…odpoveď bola, že všetko, čo celebrity nosia, vrátane toho, čo majú na sebe, keď sú len tak vonku a zachytí ich nejaký snaživý fotograf, bolo upravené na mieru… rifle, bundy, šaty – všetko vrátane tričiek… historicky, až donedávna si väčšina ľudí buď šila vlastné oblečenie alebo si ho nechali ušiť u krajčíra. Oblečenie pasovalo na vaše individuálne miery… nič z toho, čo vidíte v People časopise nie je priamo z obchodu a neupravené. Čo robia je, že ignorujú skutočné číslo na visačke, nájdu niečo, čo danej osobe pasuje na tom najširšom mieste, a potom to kompletne upravia. To je aj dôvod prečo celebritám rifle pasujú všade a my ostatní máme problém nájsť jedny, ktoré neodstávajú tu alebo netlačia tam alebo nemajú asi 4 metre látky navyše…

A ako som tam tak sedela a počúvala, tak som rozmýšľala nad tým, ako som sa musela snažiť, aby mi nezáležalo na čísle alebo písmene na visačke môjho oblečenia, ako som sa snažila mať rada svoje telo také, aké je a kde som bola úspešná a kde nie. Rozmýšľala som o všetkých tých skúšacích kabínkach, kde som uprene hľadela na svetlo a hrýzla si peru do krvi, aby som neplakala, keď mi nič nepasovalo. Nikto mi nepovedal, že ani nemalo. A ja som na to akosi neprišla. Bola som príliš zaneprázdnená rozmýšľaním o tom, že ja som tá, čo nepasuje.

a na záver povinné čítanie: ako sa rozprávať s malým dievčatami

takmer polovica 3-až-6-ročných dievčat má starosti, či nie sú tučné… a 25% mladých Američaniek by radšej vyhralo America’s Next Top Model ako Nobelovu cenu mieru… učiť dievčatá, že výzor je to prvé, čo si na nich všimnete, im hovorí, že výzor je dôležitejší ako čokoľvek iné…

3 comments

  1. S tym hadom ma napadla jedna mala historka z vychodu Ugandy – rozpraval mi ju kamarat Talian, ktory tam pracuje v ramci jednej talianskej NGO s miestnymi komunitami na projekte spojenom s polnohospodarstvom. Miestnym, ktori na projekte pracuju (casto to su dost izolovane kmenove komunity), vzdy davaju spolocne s platom aj obed, a kedze tej NGO z Talianska obcas posielaju kontejnery s jedlom (kapitola sama osebe, ale k tomu sa teraz nebudem vyjadrovat), raz kazdemu z miestnych na obed dali aj konzervu talianskeho tuniaka. Ukazali im, ako sa konzerva otvara, a kedze tuniaka samozrejme nikdy predtym nevideli ani nejedli, zacali im vysvetlovat, co to vovnutri je – ked ale miestni plechovku otvorili, hovoria, “toto ale predsa pozname – toto je predsa had!” 🙂

  2. No, to bola (v hrubych meritkach) aj moja hlavna reakcia (a nasledna obsiahla diskusia), ked som sa dosmiala na tom hadovi.

    Aj ked miestnych spolupracovnikov vraj normalne krmia miestnymi pokrmami (ten den im asi zvysilo vela tuniaka), o absurdite – a negativnych dosledkoch pre krajinu, polnohospodarstvo a ekonomiku – posielania kontejnerov talianskych cestovin a dalsich talianskych produktov talianskym NGO pracovnikom v Ugande by som sa mohla rozpisovat naozaj nadlho… radsej ta usetrim 😉

Leave a Reply to zuz Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.