30 vecí, ktoré by som chcela stihnúť, kým budem mať 30

nie nutne v tomto poradí

1. ísť sa konečne po štyroch rokoch zase lyžovať – Najprv tehotná, potom s malým bábom, potom zase tehotná, to boli moje posledné tri zimy. Teraz budú síce naokolo dvaja drobci, ale s trochou plánovania to zvládneme.

2. začať zase chodiť pravidelne plávať – Neviem kde, neviem kedy (viem, buď brutálne zavčasu ráno alebo po večeroch…), ale chcem sa vrátiť k vymývaniu mozgu aspoň raz za týždeň.

3. skúsiť profesionálnu masáž – Toto ma láka už nejakú chvíľu, ale akosi som sa na to nikdy neodhodlala.

4. začať sa školiť na poradkyňu pri dojčení/doulu/inštruktorku predpôrodnej prípravy – Píšem začať, lebo mi je jasné, že toto sa mi za rok nepodarí, tak ale aspoň stiahnuť prihlášku a potrebné materiály… a aj keď tu píšem všetky tri, budem ich pravdepodobne robiť postupne od najjednoduchšieho.

5. napísať príbeh, ktorý mi chodí po rozume – Poslať ho vydavateľovi. Zarámovať si zamietací list.

6. namaľovať obraz – Na plátno. Ten mi zataľ po rozume nechodí, ale odkedy som robila odtlačky placenty, mám chuť maľovať. Len musím zase nájsť nejakú akciu na to plátno.

7. zbaviť sa aspoň 100 vecí – Predať, darovať, zrecyklovať, vyhodiť… nerátajú sa veci, ktoré vyhadzujeme bežne. Pripravila som sa o náskok, keď som pred asi dvoma týždňami darovala vrece oblečenia (môj maturitný kostým, extra zimný fusak, …), o ktorom mi bolo jasné, že nám už len zaberá miesto. Ale na druhú stranu, keď sa nám podarí #8, tak by toto vôbec nemal byť problém.

8. odsťahovať sa z Ameriky – Takto pred rokom som dúfala, že tu už dnes nebudeme. Snáď to už teraz vyjde.

9. používať (kupovať) menej plastiku – Tým nemyslím platenie kreditkou, ale menej igelitiek, menej jednotlivo balených vecí… snažím sa už teraz, ale aj tak sa mi zdá, že je toho veľmi veľa.

10. naučiť sa manuálne fotiť – Naše fotky sa trochu vylepšili odkedy sme si kúpili zrkadlovku, ale väčšina z nich je ešte stále fotená v automatickom alebo poloautomatickom režime. Chcela by som viac fotiť a hlavne fotiť manuálne, lebo si myslím, že by mohli byť ešte o kus lepšie.

11. spraviť rodinný fotoalbum – Taký fyzický s vytlačenými obrázkami. Ten album samotný už mám, teraz len začať vyberať a tlačiť tie obrázky.

12. zobrať Kiku do American Museum of Natural History – (podľa možnosti predtým, ako sa nám podarí #8). Toto je jedno z mojich najobľúbenejších miest v New Yorku a myslím, že aj jej by sa už mohlo páčiť.

13. okúpať sa vo vani pri sviečkach – Už si ani nepamätám, kedy som sa naposledy kúpala vo vani (párkrát s deťmi nerátam). Teraz som rada, keď sa mi podarí osprchovať sa bez toho, aby niekto počas toho nezačal vykrikovať.

14. bozkávať sa v daždi – Keď už romantika so sviečkami, prečo nie aj s dažďom…

15. urobiť fondue – Podľa možnosti nie z krabice.

16. naučiť sa paralelne parkovať – Auto máme už rok a pol, moje šoférovanie sa o kus zlepšilo (aj keď stále mám dosť rešpekt), ale paralelne som zatiaľ zaparkovala 2 (slovom dva) razy. (Nenapíšem na koľko pokusov.) Verím, že toto je riešiteľný problém.

17. zobrať Kuba plávať – Niekam inam ako do vane. Vo vode sa mu zjavne páči, tak nech si zapláva.

18. xxxxxxxxxxxxxxx – Toto si vybavím so svojím chlapom.

19. kúpiť si ‘little black dress’ – Niečo v tomto duchu. Podľa možnosti nie za takú cenu…

20. pri nejakej príležitosti ten little black dress aj použiť – Poslednú spoločenskú akciu, na ktorú sme boli pozvaní, som musela odmietnuť, keďže to bolo 4 dni po predpokladanom Kubovom termíne (dva dni predtým, ako sa narodil), ale tento rok sa snáď tiež vyskytne niečo, kam by sme si mohli ísť zatancovať. (Možno niektorý z mojich bratov niečo vymyslí…?)

21. ísť s deťmi kempovať – Je síce ešte len jeseň, ale už tu dumáme o nejakom cestovaní na budúce leto (v dvoch paralelných verziách – jedna americká, jedna európska). Malo by zahŕňať aj trochu stanovania.

22. spať vonku – Keď už pôjdeme stanovať, tak zase raz prespať pod holým nebom.

23. kričať tak nahlas, ako len vládzem – Niekde na opustenom mieste, z plných pľúc.

24. prečítať 50 kníh – To bolo moje (jediné) tohtoročné predsavzatie. Štandardne si žiadne nedávam, ale na goodreads mali výzvu a mne aj tak treba niečo robiť s mojím zoznamom kníh na prečítanie… a zdalo sa mi, že jedna za týždeň je celkom dobré tempo. To mi celkom fungovalo prvého pol roka, ale potom akosi začal Kubo menej cez deň spať, bolo pekne a trávili sme viac času vonku… a momentálne som 6 kníh “pozadu”. Ale tempo sa mi stále zdá dobré, tak v tom chcem pokračovať.

25. zohnať (nie nutne nový) crockpot a aj ho používať – Páči sa mi myšlienka, že všetko doňho nahádžem, zapnem, odtrepem sa na pol dňa preč a keď sa vrátim, mám teplé hotové jedlo.

26. trochu dobrovoľníčiť – Niečo s deťmi. Ešte neviem čo.

27. plávať v mori – Na toto som mala posledné roky celkom šťastie, ale zase sa hádzať trochu do vĺn stojí za zahrnutie do zoznamu, aby sa na to nezabudlo…

28. vyliezť na kopec – Ráta sa aj Straník. Ale dúfam, že to bude niečo iné.

29. vybrať sa niekam na spontánny víkend – Taký, že v piatok poobede si povieme, že ideme.

30. zasadiť strom – Len tak.

Mám na to presne rok.

11 comments

      1. Nezanevrela. Ale najblizsi rok jej zrejme velmi neublizim. Neplanujem pracovat mimo domu, kym Kubo nebude mat aspon rok; potom sa uvidi. (A nie som v takej lige, aby som doma robila sama nejaku matiku po veceroch…)

  1. Vsetko najlepsie! Btw. my sme rodinny album zalozili pred par dnami. No ked porovnavam analogove fotky s digitalnymi vytlacenymi, i ja som si dala predsavzatie – vyfotit viac nez 2 filmy rocne.

  2. vsetko najlepsie k narodeninam….aby si stihla vsetko z toho zoznamu, mne sa najviac paci 5, ten zamietaci list. Podla mna je to cesta, ktoru by si mohla vyskusat…

  3. Vsetko najlepsie, Iv!!! Tvoj zoznamovy napad sa mi velmi paci – vela stastia na jeho plnenie!

    Mala poznamka k foteniu v manuale. Javi ani ja v uplnom manuale (M mode) nefotime takmer nikdy (shockhorror, priznanie profesionalneho fotografa!!!). Vacsinou pouzivame P (program), a vacsinou len v specifickych pripadoch prepneme na A (aperture priority)/S (shutter speed priority), podla toho, co clovek chce dosiahnut. Na uplnom manuale fotime, len ked to vyziadaju velmi specificke okolnosti.

    Viem, ze fotenie na “automatike” (nehovorim tu o uplnej automatike, ked si fotak robi, co chce, ale o P mode, kde ti fotak sam navrhuje pomer aperture a shutter speed, a kde si to potom mozes zmenit, zachovavajuc rovnaky pomer) sa casto povazuje za nieco blizke fotografickemu smrtelnemu hriechu, pretoze “naozajstni” fotografi fotia predsa len a len v manuali.

    Zalezi samozrejme na kazdom individulne, a na tom, co a ako fotis; tu si ale myslime, ze dolezite je vediet, co, ako a preco ten fotak robi, a ako dosiahnut toho, co chces. A ak to vies, nie je ziadny dovod na to, preco by clovek nemal vyuzivat software fotakov, ktory je (najma u zrkadloviek) v sucasnosti naozaj velmi sikovny.

    Meranie a pocitanie svetla fotak robi rovnako vo vsetkych programoch; v P ti navrhne sam najlepsi pomer apertury (aperture?) a rychlosti, ktory si potom mozes (v tom istom programe) upravit; v M je sposob merania rovnaky, akurat si spravny pomer musis nastavit sama – a to chce cas. Co tiez znamena, ze ak mas fotak na P a chces cvaknut momentku, mas velku sancu, ze ti vyjde relativne dobre. Ak mas fotak na manuale, bud tu momentku mozes skusit cvaknut – pricom je dost pravdepodobne, ze ti vyjde zle – alebo si najprv nastavis spravne svetlo – pricom je dost pravdepodobne, ze ked skoncis, momentka uz nebude. No a ak mas cas, prepnut na manual a pohrat sa s nastavenim mozes vzdy.

    Takze ja by som ti povedala – urcite fot viac, urcite skumaj a skusaj, ako fotak funguje; ale manual neber az vazne, a nepodcenuj program mode. Dolezitejsie, ako hrat sa pat minut pred kazdou fotkou s kolieskami, je vediet, co potrebujem – a ak mi to fotak navrhne, vyuzit toho. Vela stastia!!! 🙂

Leave a Reply to Iva Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.