Víkendové surfovanie

malinký banán (obrázok)

vtáčie masky, ktoré nosili doktori v čase moru (obrázky)… brrr

otvorený list tomu 53%-nému chlapíkovi (re: Occupy Wall Street)

Naozaj chceme, aby toto bol štandard? Naozaj chceš žiť v spoločnosti, kde len na prežitie treba, aby človek mal dve práce a pracoval 60 až 70 hodín týždenne? Je toto tvoja predstava amerického sna?

A bol by si pripravený pracovať 80 hodín za týždeň? 100 hodín? Zvládneš mať naraz štyri práce? A zvládneš to, keď budeš mať 40? Keď budeš mať 50? Keď budeš mať 60? A zvládneš to, ak budeš mať artritídu? A zvládneš to, ak budeš mať iba jednu ruku? Zvládneš to, keď sa budeš popri tom liečiť na rakovinu prostaty? Naozaj sa Ti zdá, že takto by mal vyzerať život v naj krajine na svete?

dokumentárny film stanice BBC hovorí o stotisícoch bábätiek v Španielsku ukradnutých rodičom a predaných na adopciu:

Ale ženy, často mladé a slobodné, nemohli deti ani vidieť, ani pochovať. V skutočnosti boli bábätká predané bezdetným párom, ktorých náboženské presvedčenie a finančné zabezpečenie boli vnímané ako záruka toho, že budú lepší rodičia.

Experti sa domnievajú, že tieto prípady môžu tvoriť až do 15% všetkých adopcií v Španielsku v rokoch 1960-1989.

aká ťažká je doba? rodičia kupujú menej plienok a viac krémov na zadok (Wall Street Journal) – alebo ako sa dá hľadať senzácia aj tam, kde nemusí byť… Áno, jedno vysvetlenie je také, že bábätká sú dlhšie v mokrých plienkach. Ale možno rodičia nakupujú plienky vo veľkom práve v obchodoch, ktoré do tejto štatistiky neboli zahrnuté. Alebo viacerí skúšajú látkové plienky. Alebo je celkovo menej detí momentálne v plienkach. Alebo ich vymieňajú menej preto, že plienky viac sajú ako kedysi a nie preto, že si nemôžu dovoliť kúpiť viac.

približne 925 milliónov ľudí na svete je hladných

6 comments

  1. O americkom sne sme s Michalom debatovali vcera. Totiz, Goldman v utorok reportoval prvu stratovu sezonu od zaciatku krizy a druhu vobec. A nasleduje co? Predsa downsizing. Takze od stvrtka som stay-at-home mom, predpokladam preto, lebo som pomerne junior a okrem toho najmenej casovo flexibilna z celej skupiny (standardnych 55-60 hodin tyzdenne proste nedam).

    Tak som sa zamyslela nad tym, preco na to, aby si clovek v USA ochranil pracu, musi naozaj obetovat vsetok cas s rodinou (kolegovia to robia a deti vidia iba cez vikendy). Clovek by si mozno na prvy pohlad povedal, ze to tahaju ti, ktori chcu prestiz len pre prestiz samotnu a miliony k tomu. Ale ked som sa bavila s ludmi okolo (kolegami, Michalom), mam pocit, ze mnohych do toho zenie vidina slobody kdesi v buducnosti. Manzelky typicky, ak do rodinneho rozpoctu prispievaju, tak len symbolicky. No a ked clovek sniva o baraku v peknom prostredi, o tom, ze sa raz bude moct venovat nejakej takmer altruistickej praci, ako ucit na univerzite, o tom, ze si nasetri na zdravotnu starostlivost a dochodok, o tom, ze posle deti na dobre skoly, tak pracuje tak tvrdo ako sa len da, aby to vsetko dosiahol. Myslim, ze sa v tom odraza aj pocit neistoty, co sa tyka buducnosti (napr. skepsa tykajuca sa dochodkov a socialneho zabezpecenia). V tychto veciach je postoj ludi (pravom) velmi odlisny v porovnani so Skandinaviou, sudiac podla mojho vyse dvojrocneho pobytu v Dansku. No z USA sa Skandinavia urobit neda, to by bolo na revoluciu.

    1. Ufff, s tou pracou ma to mrzi 🙁
      Drobec bude rad, ale podla toho, co si pisala, Ta to bavilo a skoda, ze to takto dopadlo. Budes pozerat nieco inde?

      My sa tu tiez tak periodicky (s inym Michalom) vraciame k debate o vidine lepsiej buducnosti. Z nas dvoch som ja ten, kto je skor za “uzivanie pritomnosti”. Nie ze by mi nezalezalo na dochodku atd, len ma viac strasi predstava, ze by som si jedneho dna mohla povedat, ze som nieco zmeskala. On (pochopitelne) to berie trochu inak. Ale myslim, ze aj ked nie sme Americania a nerobime na Wall Street, tak tunajsie rozmyslanie nas dost ovplyvnilo.

      V kazdom pripade, ak budes mat cas+chut, mozno by sme mohli nieco spolu podniknut.

  2. Niezeby som s lay-offom v kontexte vysledkov uplynuleho polroka nepocitala, no prvy moment bol vcelku sok. Ale uz mi to vobec nevadi. Stratova sezona na Wall Street totiz vzdy znamena robit viac s mensim poctom ludi (“znizenie nakladov”) a to znamena (doslova) “sleeping under your desk”. Praca je sice vcelku zaujimava, no za to rozhodne nestoji. Drobec je obzvlast rad, ze som doma, lebo uz dva tyzdne bojuje proti flasi, takze chudacik smadny vzdy cakal, kedy pridem domov, aby sa na mna zavesil. Tych par dni, co som doma bolo super, ale nejake skills si chcem udrzat.

    Kazdopadne si do januara asi nebudem hladat nic, lebo som v trojmesacnej vypovednej lehote a navyse je vtedy typicky hiring season. Okrem toho mam v hlave dva projekty, ktore som si chcela naprogramovat, ale nebol cas a jeden sa mozno rysuje na kontrakt. Takze v nanny-share budeme zatial pokracovat dva dni v tyzdni. Idealne chcem zacat normalne pracovat az niekedy na jar, ked nebudem kojit, tentokrat v IT a vo firme, kde 40 hodin neznamena 60 (vo financnom sektore nie je firma, kde by 40-45 hodin tyzdenne stacilo aj v “zlom pocasi”). Dlhodobo sa venovat freelancovaniu by znamenalo prekonat averziu k networkingu a administrative.

    Nejaka spolocna akcia by bola fajn. Ak sa k vam da rozumne dostat MHD, kludne prideme. Potom sa mozeme viac pobavit o work-life balance.

  3. Vdaka za linky. Ta breastfeeding in art je vyborna!
    …a dnes aky humbug, len aby nebodaj pri kojeni nebolo nieco vidno… vidno predsa moze byt len ked su prsia v sexy kontexte

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.