10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, dva a pol)

(pred troma mesiacmi)

Ako sa učíš. Nasávaš ako taká špongia, všetko naraz. Písmená, číslice, farby, tvary, značky na autách (začalo to – ako inak – Hondou, ale teraz už poznáš Toyotu, Acuru, Mazdu, Mercedes, Chevrolet, Hyundai, BMW, Lexus), ako veci fungujú a na čo sa používajú… Väčšina Tvojich otázok zatiaľ nie je “Prečo?”, ale “A toto je čo?” a “To modré tam dolu je čo?” a “Čo sa s týmto robí?”

Dá sa s Tebou porozprávať. Áno, je to síce jednoduchá konverzácia, ale už taká naozajstná.

Rozprávky, ktoré si spolu rozprávame večer v posteli pred spaním. Niektoré sú také klasické (Ťahal dedko repku, O červenej čiapočke, …) a niektoré si spolu vymýšľame (tie majú väčšinou hlavnú postavu dievčatko, ktoré sa na Teba veeeeľmi podobá).

Ako vyzeráš, keď spíš. Je pravda, že to už až tak často nevidím, lebo väčšinou nie som s Tebou až úplne, kým zaspíš. Ale keď to vidím, tak som úplne namäkko. Keď si hore, tak už si “veľký človek”, ale keď spíš, tak si ešte stále moje bábätko.

Ako si začala kresliť – domčeky s okienkami, korytnačku s chvostom, velerybu, ktorá má oči po celom tele… a ako ma informuješ, čo to práve kreslíš.

Ako sa vieš spriateliť s ľuďmi. Zo začiatku si trochu hanblivá, ale pokiaľ ten druhý človek prejaví aspoň trošku záujem, tak netrvá dlho a ste kamaráti. Stále mi je ľúto, že nie si až tak často s rovesníkmi, ale s tým tiež časom niečo spravíme.

Že ma motivuješ vymýšľať, čo budeme spolu robiť a inšpiruješ vyrábať veci (naposledy plstený domček a rybu, ktorá sa aj Kubovi veľmi pozdáva; momentálne je vo výrobe telefón).

Keď sa porežem alebo niekde buchnem, tak hneď ma prídeš objať a hovoríš “moja, moja”, podobne ako to ja robím Tebe, keď máš “bobo”.

Ako vieš zabávať Kubka, nosiť mu hračky. A keď vstaneš a nevidíš ho, tak sa hneď pýtaš, kde je.

Že sa dokážeš už hrať chvíľu aj sama.

Ako recituješ básničky a spievaš pesničky. Niekedy po slovensky, niekedy po anglicky a niekedy mi chvíľu trvá, kým pobavene zistím, že o čo ide, lebo nezačínaš nutne od začiatku.

Že si zvedavá a nebojíš sa nových vecí. Všetko nové je pre Teba potenciálne úžasné a treba to rýchlo preveriť.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, dva a pol)

(pred troma mesiacmi)

To, že si znovu v plienkach. Ja viem, to sem podľa správnosti vôbec nepatrí a keď príde ten čas (som si istá, že skôr ako pôjdeš na strednú školu), už ani nebudem vedieť, čo to plienky sú. A snažím sa nedávať Ti to najavo. Ale už som sa tak tešila, keď si tu pobehovala vcelku úspešne bez nich a naozaj neviem, čo sme spravili zle, že si sa zrazu úplne prestala pýtať, keď bolo treba. A lezie mi to na nervy, lebo viem, že to vieš.

To, ako dokážeš jednu vec opakovať dokola, dokola, dokola, dokola, miliónkrát, až mi z toho brnia uši.

Keď prídeme z vonku, tak si jednoducho sadneš na schody a nejdeš domov. Bolo by to celkom zlaté, ako si tam niečo rozprávaš a kým ja zložím všetky veci, prezlečiem sa, prebalím a nakŕmim Kuba, tak domov prídeš. Ale nie keď to je každý. jeden. raz. Prečo Ťa jednoducho neschmatnem pod pazuchu a nevynesiem hore sama? Mám dosť aj inej roboty a nechce sa mi s Tebou kvôli tomuto bojovať.

To, že si tvrdohlavá (po kom asi?) a je problém Ťa ukecať na niečo, čo nechceš robiť.

To, že berieš Kubkovi hračky. Už nie je ďaleko ten čas, keď Ti to začne vracať, ale keď sa spokojne hrá a Ty mu vytrhneš hračku z ruky a pritom o ňu sama ani nemáš záujem, len ju hodíš do kúta. A on sa usilovne doplazí k nejakej ďalšej a Ty si v momente tam a aj druhá hračka je v kúte…

Stále máme problémy s umývaním zubov.

To, že sa snažíš otvárať dvere za jazdy na aute. Áno, zapli sme detskú poistku, takže sa Ti to nepodarí, ale aj tak sa mi to nepáči.

To, že musíš všetko obchytkávať. Na návšteve, na verejných WC, moje veci, do ktorých som Ti povedala, aby si neliezla…

Že mám stále problém nakojiť Kuba, ak si v tej istej miestnosti. Ten malý Ťa zbožňuje. Nebude ani jesť, len aby mohol sledovať, čo práve robíš.

Niekedy je Tvojím jediným cieľom urobiť čo najväčší rámus.

Thanksgiving (znovu) v Minneapolis

(pred troma rokmi tiež tam)

Keď som písala, ako mi pomáha internet, tak som nešla veľmi do podrobností o tom, že mi priniesol aj nových kamarátov a pomáha ostať v kontakte s tými “starými”. Ale je to tak. A ako dôsledok je potom napríklad výlet na návštevu k niekomu, koho som síce osobne stretla predtým iba raz, ale aj tak mám pocit, že sa poznáme už veľmi dlho a sme (aspoň z mojej strany) “naladené na rovnakú vlnu”.

Ešte raz ďakujem, že sme mohli prísť, veľmi dobre nám to všetkým padlo.

Smoothie (ovocný koktail)

Kedysi som mala veľmi rada mliečne koktaily. Je to zaujímavé, lebo neviem kedy presne to začalo, ale už nejaký čas uprednostňujem – lepšie povedané, výlučne pijem – tie ovocné.

Robíme ich tak, že do nich dávame aj čerstvé ovocie, aj mrazené. Tým pádom už netreba ľad a aj tak sú vychladené. Mrazené ovocie sú v lete a na jeseň čučoriedky a jahody, ktoré sme boli zbierať na farme, a v zime a na jar brusnice, ktoré na jeseň nakupujeme na kilá (teraz mám v mraziaku asi 8kg). Čerstvé väčšinou banány a ananás, inak to, čo sa príležitostne objaví u nás doma – černice, broskyne, mango, kiwi…

Tu je jeden na inšpiráciu:

2 kolieska ananásu (hrubé asi 1 a pol cm)
1 zrelý banán
6 mrazených jahôd
1 šálka mrazených brusníc
1 šálka (pomarančového) džúsu

Z ananásu odkrojíme šupku a nakrájame ho na kocky. Tú, čo je v strede, vyhodíme, ostatné dáme do mixéra spolu s nalámaným banánom a opláchnutými jahodami a brusnicami. Vlejeme džús. Pulzovito mixujeme, kým nápoj nie je “hladký” (smooth).

Niekoľko poznámok:

– Množstvo džúsu treba upraviť podľa chuti. Ja ich mám radšej redšie, môj chlap preferuje také husté, že je to skoro na lyžičku.
– My ich nesladíme, ale ak vám je kyslo-trpká chuť brusníc príliš výrazná, stačí pridať lyžicu-dve hnedého cukru alebo medu.
– Občas do nich strelíme aj trochu vodky (napríklad táto sa výborne hodí) alebo rumu. Kika samozrejme dostáva nealko verziu.

Víkendové surfovanie

Pred dvoma týždňami som sa sťažovala na ďalšiu rozprávku, kde je hlavným hrdinom chlapec. Ale teraz tu je pre zmenu jedna, ktorá sa chystá na budúci rok, kde je hrdinkou dievča (a aspoň podľa traileru to vyzerá sľubne, dokonca bez romantickej zápletky?). A odhliadnuc od toho… tie vlasy, áááách:

na podobnú tému, ale o knihách tu a tu

10-ročné dievča v Mexiku má syna

Žiadne dieťa by nemalo byť v situácii, že sa musí rozhodnúť, či sa stane matkou alebo ukončí tehotenstvo.

tohtotýždňové povinné čítanie: over it

Už ma nebaví, že násilie voči ženám nie je hlavná medzinárodná priorita, keď každá tretia žena bude počas svojho života znásilnená alebo zbitá.

o kojení a baby-friendly nemocniciach (niečo v podobnom duchu som písala tu)

To, čo robí nemocnicu baby-friendly, nie je to, že bráni ženám vybrať si umelé mlieko alebo odmieta im ho dať, keď ho ich deti potrebujú. Baby-friendly nie je o nútení matiek robiť čokoľvek. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE dávali fľaše a cumle kojeným bábätkám a potom poslali domov nič netušiace mamy s ukričanými zmätenými deťmi, ktoré sa nevedia pricucnúť. Baby-friendly je o zabránení tomu, aby NEMOCNICE prijímali “zadarmo” umelé mlieko a darčekové tašky so vzorkami od výrobcov, čím vlastne podporujú súkromné spoločnosti a podieľajú sa na praktikách, o ktorých výskum ukázal, že sťažujú matkám naplniť ich vlastné ciele ohľadom kojenia. Baby-friendly je o nútení NEMOCNÍC do poskytovania pravidelných školení o kojení pre celý personál, vrátane sestričiek a lekárov, aby matkám pomohli a nedávali im zlé rady.

čo všetko sa dá požičať

A spomínal som už, že zarábam na požičiavaní vecí, ktoré aj tak nepoužívam? A že na nich môžem zarobiť znovu a znovu? Napríklad náša terasa s grilom. Za $18 ju používa skupina ľudí a ja dokonca vtedy ani nie som doma. A za hodinu sa idem stretnúť s niekým, kto si ide prenajať nášho psa za $3 na hodinu.

čo chýba v sexuálnej výchove

…ale nikto mi nikdy nepovedal “a kto vie, s kým sa budeš chcieť milovať a aké to pre Teba bude.” Akonáhle som sa blížila ku koncu základnej školy, prišlo podpichovanie (nie od mojich rodičov, ale od iných dospelých a od rovesníkov) o “zabuchnutí” sa do chlapcov a mužov… nikto nikdy nenaznačil, že to, čo som cítila k mojej najobľúbenejšej opatrovateľke, môže byť predzvesťou sexuálneho prebúdzania. Nie že by som oceňovala sexualizáciu akýchkoľvek mojich pocitov bez môjho dovolenia – ale ten odkaz bol jasný “keď sa začneš zaujímať o sex, toto je druh osoby, o ktorú sa budeš zaujímať.”

sugru – zaujímavá “plastelína”, ktorá sa dá použiť na opravy všeličoho

Nedávne portréty

Do pozornosti dávam hlavne prvý obrázok.

Rýchle syrové pagáčiky (biscuits)

Rýchle preto, že sú aj rýchlo hotové, aj rýchlo miznú. Výborne sa hodia k chili a k hustým polievkam (napríklad takejto alebo takejto), ale ešte teplé sú neskutočne dobré aj samotné.

Recept je prebratý odtiaľto.

1 a 1/2 šálky múky (all-purpose flour/zmes hladkej a polohrubej)
2 čajové lyžičky prášku do pečiva
1/2 čajovej lyžičky sódy bikarbóny
1/2 čajovej lyžičky soli
2 polievkové lyžice masla
200g (asi 1 a 1/2 šálky) strúhaného (sharp cheddar) syra
1 šálka kyslej smotany

Zapneme rúru na 425°F/220°C. Všetko spolu miesime, kým sa vyformuje mierne lepkavé cesto. Poriadne pomúčime dosku a buď vyvaľkáme alebo len rukami uťapkáme na hrúbku približne 1 cm. Povykrajujeme pagáčiky – z tohto množstva vyjde tak 15 hrubších alebo 18 tenších (ako na mojich obrázkoch). A pečieme dozlatista (15 až 17 minút).

Víkendové surfovanie

fotky (a súťaž ešte beží) – National Geographic

zaujímavý nábytok (vďaka Danke za linku):

http://www.youtube.com/watch?v=GRxvNhlS4V4

bábiky z telocvične

o značkách vo Viedenskom metre

Väčšina značiek na verejných priestranstvách má spoločné to, že panáčik je spravidla muž, s výnimkou toho, keď má niečo do činenia s deťmi – vtedy je to magicky vždy žena. A je jedno, že aj ženy starnú a lámu si nohy a že muži sú schopní cestovať verejnou dopravou s trojročným dieťaťom.

o starých mamách a patriarcháte, ktorý vidno v čínskych znakoch

Čínske slovo stará mama, sa tak ako ostatné slová tákajúce sa rodinných vzťahov, líši podľa toho, o ktorú líniu sa jedna (či po matke alebo po otcovi). Všeobecné slovo pre matkinu matku je wài pó, 外婆. Tieto dva znaky osobitne znamenajú outsider a žena. Môžete si to sami skontrolovať: dajte ich vedľa seba do Google translate a anglický preklad je “maternal grandmother.” Ak medzi ne dáte medzeru, preklad je “cudzia žena”. Ten prvý osamote znamená “outsider.” … Na porovnanie, všeobecné slovo pre otcovu matku je nǎinai (奶奶), čo je dvakrát slovo “mlieko”.

počíta sa pizza za zeleninu?

Odborníci na výživu to prirovnávajú k zosmiešňovanej snahe Reaganovej vlády, ktorá pred 30timi rokmi chcela klasifikovať kečup ako zeleninu, aby znížili náklady. Tentoraz, spoločnosti, ktoré vyrábajú mrazenú pizzu pre školu, výrobcovia soli a pestovatelia zemiakov žiadali zmeny a lobovali v Kongrese.

ženský názor – minisukňa internetu

Vyzerá to tak, že mať názor na internete, je ako mať krátku sukňu. Mať ju a ukazovať sa v nej znamená vyzvať amorfnú masu takmer výlučne mužských ťukačov do klávesnice, aby vám povedali, ako by vás radi znásilnili, zabili a močili na vás. Tento týždeň po obzvlášť hnusnej dávke hrozieb som sa rozhodla niektoré z nich zverejniť na Twitteri a odozva, ktorú som dostala bola ohromujúca, Veľa [žien] nemohlo uveriť, koľko nenávisti som dostala a veľa iných začalo zdieľať svoje vlastné obťažovanie, zastrašovanie a zneužívanie.

feministka v domácnosti

Neznášam pojem žena v domácnosti. Tieto slová sú tak plné patriarchálneho svinstva, že ich takmer nedokážem vysloviť vo všetkej vážnosti a už vôbec nie použiť na označenie toho, čo sama robím. A napriek tomu, to je kolonka vo formulári, ktorá sa ma týka. A kvôli nim ma neberú vážne v banke, u predajcu áut a niekedy majú podobný prístup aj iní rodičia. Je to dosť limitujúce. Ale ako inak sa mám označiť? Ako mám zhrnúť, čo robím každý deň, bez toho, aby to znelo zjednodušujúco alebo seba-znehodnocujúco?

(Ne)darovanie mlieka

Eats On FeetsVedľajší účinok Kubovho štrajku je, že mi teraz sedí doma jedna iba párkrát použitá pumpa…

Prečítala som si, že nemocnice nemajú dosť materského mlieka

Na Slovensku som chodievala darovať krv…

…a tak som kontaktovala najbližšiu mliečnu banku. Zo začiatku to vyzeralo dobre. Hej, mlieko potrebujú, spĺňam základné požiadavky (kŕmim dieťa mladšie ako rok, som zdravá, neberiem lieky, nefajčím a som ochotná ísť na krvný test, ktorý oni zaplatia), budú ma kontaktovať na “druhé kolo pohovoru”. O dva dni mi zavolala pani, ktorá mala podrobnejšie otázky, ale pomerne rýchlo postrehla môj prízvuk a povedala, že s mojím dovolením teraz preskočí na otázku, ktorá by inak prišla až neskôr, že či som z Európy alebo som tam dlhodobo bývala.

A ja že zo Slovenska a že okrem malých prestávok som tam žila, kým som sa neodsťahovala do Ameriky pred vyše piatimi rokmi. Tak to jej je ľúto, ale mlieko odo mňa nemôžu prijať. Ani od nikoho iného, kto od roku 1980 strávil v súčte aspoň 3 mesiace v UK alebo 5 rokov vo zvyšku Európy. Kvôli chorobe šialených kráv (BSE). Nedá sa na ňu (respektíve na to, čo spôsobuje u ľudí) v zásade testovať a inkubačná doba sa počíta na roky. Riziko, ktoré oni nemôžu podstúpiť.

Škoda.

Sú mi len divné tie časové limity. Za dva a pol mesiaca v Anglicku alebo 4 roky na Slovensku by som sa nemohla nakaziť ale za 4 mesiace a 6 rokov už áno? Túto otázku som jej nepoložila, lebo to nie je jej rozhodnutie, predpisy nepustia.

Je aj iná možnosť – Eats On Feets. Je to také lokálne neformálne darcovstvo. Organizácia priamo spája matku, ktorá má mlieko nazvyš, s matkou, ktorá nemá dosť. Prípadné otázky a testovanie si tieto dve vyjasnia medzi sebou. To si ešte nechám prejsť hlavou.

Jeden dôvod, prečo sa mi banka pozdávala viac, je, že mlieko ide prednostne predčasne narodeným deťom na jednotkách intenzívnej starostlivosti. Mamy (hlavne prvomamy) predčasne narodených detí, ktoré sú ešte navyše pod stresom zo zdravotných komplikácií bábätka, majú často málo mlieka. Rovnaké množstvo mlieka takémuto dieťaťu vystačí na dlhšie a spraví väčší rozdiel ako napríklad u 4-mesačného zdravého bába, ktorého mama stráca mlieko, kvôli tomu, že nemôže odsávať v práci.

Druhý… no uvidíme, nechám prejsť hlavou.

Ako si vychovať všežravca

Trochu sa bojím o tomto napísať. Nie som veľmi poverčivá, ale ak by náhodou v tomto prípade zafungovala kliatba internetu, tak by ma to veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi, veľmi mrzelo.

Palacinky na plážiKika je dobrodružný jedák, ktorý skúša všelijaké nové veci, ide sa potrhať za brokolicou a (okrem fľakov na obruse, ktoré sú prirodzeným dôsledkom zatiaľ nie celkom zvládnutej manipulácie s príborom) s jedením nemáme problémy. Viem, z veľkej časti za to nemôžeme a je to Kikina zásluha, nie každé dieťa to rodičom takto uľahčí, ale myslím si, že náš prístup k jedlu je súčasťou úspechu.

Takže čo (ne)robíme?

Kika sa kŕmi perkeltom ešte v detskej stoličkeJa rozhodnem, aké jedlo je v ponuke, kedy a kde. Či už je to doma alebo v reštaurácii alebo na výlete, či už som ho varila ja, objednala pre seba s tým, že sa s Kikou podelím, vybrala jej niečo v all-you-can-eat bufete alebo zbalila so sebou von. Beriem trochu do úvahy aj jej preferencie (dobre viem, ako má rada palacinky, polievky, hrozno,…), ale v zásade u nás (zatiaľ?) vládne v tomto ohľade diktatúra. Nevarím pre ňu extra a takmer vždy jeme všetci to isté, aj keď to znamená, že napríklad niečo poriadne štipľavé som už nejedla ani nepamätám (čo má aj druhý dôvod – Kubo by nebol veľmi nadšený).

Kika sa rozhodne, či bude jesť a koľko. Na tú prvú otázku je odpoveď takmer vždy áno. A na tú druhú – jej porciu už mám celkom v oku, ale občas ma prekvapí, keď zje aj za dvoch. A keď niekedy nedoje, beriem to tak, že jej stačilo. Nepraktizujeme nič typu “Budeš tu sedieť, kým to nedoješ.” Keď sa stane, že nechce vôbec, dostane ten istý tanier pri najbližšom jedle.

Zatiaľ v zásade nevidela nikoho jedlo ofrfľať alebo hovoriť, že mu niečo nechutí – to určite tiež nie je na škodu.

Dúfam, že sa nám to podobne podarí aj s Kubom. (Ten zatiaľ ochutnal ryžovú kašu, banán, jablko, hrášok, zelenú fazuľku, mrkvu a pexeso.)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...