Tak dlho vonku, ako vo vnútri

Kubko má 9 mesiacov, 10.75 kg, 76 cm a 5 zubov.

Som to len ja, alebo ešte niekoho iného fascinuje, ako rýchlo títo krpci rastú? Dobre, za tých prvých 9 mesiacov narástol 4.45 kg a 53.5 cm. Ale za tých druhých 6.3 kg a 22 cm! (A väčšinu toho z mlieka!)

Zopár pozorovaní:

Začína byť nebezpečný. Čohokoľvek sa chytí, hneď sa stavia na nohy. Postieľku sme museli znížiť hneď po návrate zo Slovenska. Chodí okolo nábytku. Prechytáva sa zo sedačky na stolík a naspäť. Akurát ešte celkom nemá natrénované, čo potom, takže buď capne na zadok, alebo začne kňučať, aby ho niekto prišiel dať dolu.

Nemá rád, keď mu všetci odídu z miestnosti, čo i len na chvíľu. Hneď spustí rev. Stačí, aby sa pri ňom hrala Kika a je v pohode.

Jedáva všeličo. Karfiol so syrom, kura s mrkvou a brokolicou, pečené guľky z mletého mäsa, jahody, čučoriedky, jablká, hrušky, hrášok, zemiaky, ovsenú kašu, biely jogurt… jediné, čo som zatiaľ zbadala, že mu veľmi nechutí, je banán. A neviem, či je to len selektívna pamäť, čo premazáva všetky traumatizujúce zážitky, ale naozaj si nepamätám, že by Kika bola taký humusák pri jedení. Je pravda, že ju sme možno trochu viac kŕmili lyžičkou. Kubo, pokiaľ sa dá, dostane pred seba na stôl tú mäsovú guľku, cestoviny, jahodu, zemiakový alebo jablkový mesiačik… (ale samozrejme jogurt alebo rozmixovanú polievku stále doručujeme my). Väčšina skončí v ústach, ale ten zvyšok je rovnomerne porozotieraný po celej tvári, rukách až po lakte, podbradníku, stole, stoličke a niečo sa ujde aj na zem.

Veľmi rád sa hrá so šnúrkami na topánkach.

Cez Vianoce sa mu páčilo zaspávať s Didiho vankúšikom, tak keď sme sa vrátili, tak som mu ušila obliečku na jeden malý vankúšik, čo sme mali tu. (Dovtedy nemával v postieľke nič. Ani na zakrytie, lebo tu máme besné teplo, ale to je téma sama o sebe.) Z vankúšika sa ihneď stal kamarát a túlia sa k sebe pri zaspávaní.

Ale v noci niekedy vymýšľa. Väčšinou sa budí tak dva-tri-krát na trochu mlieka a potom zase spí ďalej. Ale niekedy sa zobudí okolo druhej, tretej, štvrtej, kašle na mlieko a mrví sa a kňučí, kým si ho nezoberieme k sebe do postele. Tam sa spokojne naširoko rozvalí a spí až do rána.

Trochu sa rozkecal. Hovorí aj mama, ale tým ešte nemyslí mňa. Ale zato keď ho dáme do stoličky v kuchyni, celkom spoľahlivo začne hovoriť nam-nam. (Keď už o rozprávaní, bavíme sa aj na tom, čo v posledných dňoch hovorí Kika. Lepšie povedané pospevuje. Dostala na Vianoce cdčko a teraz si tak náhodne mieša: “počmáram, počmáram, so sebou mám stále, počmáram… čítal si tam kajamaja… navíjajú pesne, navíjajú pesne”.)

Pečený baklažán s paradajkovo-syrovým šalátom

Občas sa nám stane, že sa niekde zabudneme, a potom obedujeme až o druhej alebo tretej. Alebo sa na obed príliš napráskame. Alebo jednoducho máme chuť na niečo ľahké. A vtedy prichádza nejaká verzia týchto baklažánov podľa toho, čo máme práve v chladničke. Oficiálne je to asi predjedlo, ale k tomu sme sa nedostali (ani si nemyslím, že by nám to v dohľadnej budúcnosti hrozilo), aby sme servírovali doma predjedlá a potom ešte hlavné jedlo. Komu by sa to chcelo chystať, všakže? Ale to neznamená, že si z predjedál nemôžme spraviť ľahkú večeru.

Recept pochádza odtiaľto.

1+2 polievkové lyžice olivového oleja
2 stredne veľké baklažány
200g ovčieho syra nakrájaného na kocky (napríklad ricotta salata – je dosť slaný ale výborný)
1/2 šálky čiernych olív (nemusia byť)
1 malá červená cibuľa
3 paradajky
petržlenová vňať a/alebo mäta
2 čajové lyžičky octu
mleté čierne korenie

Vyhrejeme rúru na 425F/220C. Naolejujeme plech (asi 1 polievková lyžica oleja by to mala spraviť). Ja vo svojej nechuti umývať plechy ho vystieľam papierom na pečenie a ten potom olejujem. Baklažány umyjeme a nakrájame na kolieska hrubé asi 1cm. Naukladáme ich v jednej vrstve na plech. Zľahka posolíme a posypeme čiernym korením. Pečieme asi 15 až 20 minút, kým sa im zospodu nezačnú robiť pľuzgiere. Potom ich prevrátime, posolíme, pokoreníme a pečieme ďalších 10 až 12 minút, kým nie sú rovnako hnedé a pľuzgierovité z oboch strán.

Kým sa baklažány pečú, zmiešame nakrájaný syr, olivy, paradajky, cibuľu, peržlenovú vňať/mätu, ocot a zvyšné dve polievkové lyžice oleja. Keď sú hotové, tak na spravíme kôpky tohto šalátu/salsy a hneď sa do nich pustíme.

Víkendové surfovanie

svet by mohol byť krajší (video, od Didiho)

nemožné (video, od Mirečka)

globálne otepľovanie (video)

musia byť ženy nahé, aby sa dostali do múzea?

Musia byť ženy nahé?

Je veľa dôvodov, prečo by Bachmanová nemala byť americkou prezidentkou, ale toto nie je jeden z nich:

Rival presidential candidate Rick Santorum’s Iowa coalitions director, Jamie Johnson, sent out an email saying that children’s lives would be harmed if the nation had a female president. […] ‘The question then comes, “Is it God’s highest desire, that is, his biblically expressed will, … to have a woman rule the institutions of the family, the church, and the state?

najdlhšie bežiaci experiment na svete

koľko stojí život astronauta? (veľmi zaujímavý článok)

Put simply, when the agency takes some $4 billion in taxpayer money per year to fly humans into space, it really has to fly them there and put them to good use. That amount of money, if spent on ground-based life-saving efforts such as childhood vaccinations, swimming lessons, fire escape inspections, highway repairs, body armor for the troops, save (at the government average of $2 million per life) roughly 2,000 lives. This is the sacrifice that the nation makes so NASA can run a human spaceflight program. In the face of such sacrifice, real results are required.

bol internet vynájdený vo Francúzsku alebo vo Švajčiarsku?

nech si on hovorí, čo chce, sem by som ešte išla

veríte ženám?

[when you] say things like, “I’m pro-choice, but I am uncomfortable with… [third-trimester abortion / sex-selection / women who have multiple abortions / women who have abortions for “convenience” / etc.]” then what you are saying is that your discomfort matters more than an individual woman’s ability to assess her own circumstances. That you don’t think that women who have abortions think through the very questions that you, sitting there in your easy chair, can come up with. That a woman who is contemplating an invasive, expensive, and uncomfortable medical procedure doesn’t think it through first. In short, that your judgment is better than hers.

CDC zverejnilo novú správu o pôrodoch doma – u bielych matiek sa v USA sa rodí doma 1 z 90 detí (podľa údajov z roku 2009)

takže, či tomu správne rozumiem – pracovať mimo domu žena v Saudskej Arábii z náboženských dôvodov nemôže, ale predávať spodnú bielizeň v obchode hej, lebo alternatíva (= že by ju tam predával muž) je ešte horšia?

O internátoch, romantike, veľkom tresku a ponukách na sobáš

Big BangVčera večer, u nás doma. Drobci už spia, my pozeráme štvrtú sériu seriálu The Big Bang Theory*. Howard ide požiadať Bernadette, aby si ho zobrala. Sheldon, Amy, Leonard, Penny, Pria a Raj sa pozerajú.

Ja: Už viem, čo mi na tom vadí.

On: Na čom?

Ja: Pamätáš ešte na našich intrákoch v Mlynskej, keď raz taký chalan s papierikom v ruke obehával celé Áčko** a poprosil nás všetkých, aby sme v danú hodinu zhasli, okrem izieb, na ktoré doniesol sviečky (teda, tie mali zhasnúť tiež, ale okrem toho mali dať sviečky do okna)?

On: Jasné, že pamätám. To bolo také romantické, tie sviečky vysvietili tvar srdca a on zobral vtedy priateľku na prechádzku, aby to videla, a požiadal ju tam o ruku.

Ja: No veď práve. Okrem nich tam bolo milión dvesto ľudí zvedavých, ako to srdce bude vyzerať. Plus zainteresovaní všetci obyvatelia Áčka. Možno je to romantika, ale už vtedy som z toho mala taký zľahka nepríjemný pocit. Podobne aj pri pozeraní toho videa, čo som raz dala na blog, o netradičnom požiadaní o ruku. Tiež taký nejasne nepríjemný pocit. Tak už viem, čo mi na tom vadí. A ešte horšie sú také tie vyhlásenia na športových štadiónoch alebo v reštauráciách, čo niekedy vidíš vo filmoch (stáva sa také aj v reálnom živote?). Ona nemá možnosť odmietnuť! Čo ak si ho nechce zobrať? Alebo čo ak si ho nechce zobrať teraz? S toľkým obecenstvom (čím viac pokojne aj neznámych spolupáchateľov, tým romantickejšie?) nemá “veľa možností na výber”.

On: Vieš, láska, normálne som rád, že som si Ťa zobral vtedy, keď som si Ťa zobral, lebo neviem, či by som našiel odvahu sa spýtať*** tejto feministky, čo sa z Teba stala.

Ja: Hmmm…

* ako Priatelia, len o kus lepšie. Geeky humor. Jedna z výborných scén: Penny vezie spoločensky nie veľmi zbehlého geniálneho fyzika Sheldona na jeho prvé rande a hovorí, že je zopár vecí, ktoré by mal predtým vedieť. Sheldon sa na ňu prísne pozrie a odpovie: “Penny, mám dva doktoráty, všetko, čo by som mal vedieť, už viem.”

** veľký 14-poschodový panelák

*** for the record, boli sme tam len my dvaja, keď sa ma spýtal

Paradajková polievka

Paradajková polievkaMoje pátranie po tej “správnej” paradajkovej polievke trvalo dlho. Skúšala som ju s malými cestovinami, skúšala som ju so zemiakmi, skúšala som ju iba z pretlaku. A stále to nebolo ono. Ale zdá sa, že už som našla, to čo som hľadala (Táňa, ďakujem).

2 malé paradajkové pretlaky bez soli (2 x 6 oz)
2 konzervy krájaných paradajok (2 x 14 1/2 oz) alebo čerstvé krájané paradajky
2 polievkové lyžice oleja
2 polievkové lyžice múky
soľ
cukor
strúhaný syr alebo kyslá smotana (nemusí byť)

Na olej dáme múku a urobíme zápražku. Paradajkový pretlak zriedime v miske s litrom vody a vlejeme na zápražku. Treba to miešať, kým polievka nie je krémová. Pridám ďalšiu vodu na zriedenie podľa potreby a dochutíme soľou a cukrom. Keď už má polievka požadovanú konzistenciu, pridáme paradajky a necháme prevrieť asi 2 minúty.

Na záver môžeme posypať strúhaným tvrdým syrom alebo dať navrch lyžicu kyslej smotany.

Víkendové surfovanie

pri príležitosti pondelkového sviatku – I have a dream:

mama odpovedá 7-ročnej dcére na “Mami, ja som tučná”

síce staré, ale aj tak – bábätko v Európskom parlamente

edge 2012: 192 vedcov a odborníkov odpovedá na otázku, ktoré je ich najobľúbenejšie hlboké, elegantné alebo nádherné vysvetlenie; zaujímavé sú aj predchádzajúce ročníky; nie, nečítala som to (zatiaľ) všetko – škoda

nemusíš byť pekná

You Don’t Have to Be Pretty. You don’t owe prettiness to anyone. Not to your boyfriend/spouse/partner, not to your co-workers, especially not to random men on the street. You don’t owe it to your mother, you don’t owe it to your children, you don’t owe it to civilization in general. Prettiness is not a rent you pay for occupying a space marked “female”.

haiku a dopravné značky v New York City – výborné

výstava o kojení aj po prvom roku v Múzeu materstva (tiež NYC) – posledná fotka!

keby tak chudobní ľudia rozumeli zdravej výžive…

dinosaurí komiks – ale tá téma

Path train – to sú tie vlaky/metro, čo premávajú medzi New Jersey a New Yorkom. Jazda, o ktorej sa hovorí v tomto článku trvá tak 20 minút. Keď mamička nastupovala, ešte si nebola istá, či rodí. Vystúpila už so synom. By ma celkom zaujímalo, čo mu udajú ako miesto narodenia…

nemecký kňaz priznal, že zneužíval chlapcov – takéto vety už znejú príliš bežne na to, aby niekoho šokovali, ale toto:

“It was never my impression that the children did not consent,” the priest was quoted as saying at the trial.

When asked in court if he was a paedophile, he replied, according to local newspaper Braunschweiger Zeitung: “It would be wrong to say No but to say Yes would also fall short of the truth.”

Víkendové surfovanie, keby prešli SOPA a PIPA

surfovanie

čo s tým?

Raz to muselo prísť

ŽilinaPerthMilí moji,

po skoro šiestich rokoch sa konečne ideme sťahovať. Na rodnú hrudu.

Mišo bol síce pred Vianocami na pohovore v Austrálii, aj ponuka prišla, ale nakoniec sme sa ju rozhodli neprijať. Okrem toho sa vyvrbilo aj niečo v Žiline, takže do konca marca sme tu a od mája tam. Na apríl vymýšľame ešte výlet a samozrejme sťahovanie.

Teším sa, veľmi sa teším. Nebude to ideál, to viem už teraz, ale o tom niekedy inokedy, lebo si momentálne nechcem kaziť radosť.

Pre zaujímavosť niečo, čo som písala v decembri, keď bol preč, s pracovným nadpisom Going Down Under:

Najprv sa nervózne prechádzam po byte, potom sadám ku počítaču a začínam pomaly ťukať. Som unavená, ale taký ten blbý druh únavy, ktorému ľahnutie do postele nepomôže. Pomohlo by ísť si zaplávať. Alebo sa aspoň poprechádzať – vonku je spln. Ale nejde to, lebo mi tu spia dvaja škriatkovia a ich druhý strážca je momentálne hlavou dolu, veľmi ďaleko.

Tento post možno nikdy neuzrie svetlo internetu, ale aj tak mi ho treba napísať (a možno o pár dní aj zverejniť). Uvidíme. Ak aj nie, tak v koši bude v dobrej spoločnosti.

Že či sa odsťahujeme do Austrálie? Keď som mu povedala, že nie na viac ako na dva roky, nie bez pracovného povolenia aj pre mňa a nie bez prísľubu výletu na Nový Zéland, tak som si myslela, že žartujem a že na ozajstné rozhodovanie nepríde.

Ale prišlo.

A mne sa nechce písať stĺpčeky výhod a nevýhod, ktoré bude treba potom vážiť a sčitovať a porovnávať. Lebo to nie je celý obraz. Hej, Perth vyzerá byť pekné mesto s výbornou klímou, nežili by sme si zle, bolo by to iba na dva roky. Je to ďaleko, boli by sme sami a bolo by to zase dočasné. Ako mi to už kamarátka “sčítala”, on bude mať prácu a Ty dve deti v novom meste bez známych s vyhliadkou na ďalšie sťahovanie.

Ale nie je to celý obraz.

Aj mňa to láka. Láka ma skúsiť si niečo nové, niečo úplne iné, niečo, kam sa pravdepodobne inak nedostanem. A radšej by som brala nie úplne ideálny pobyt tam, ako po pár rokoch ľutovať premárnenú šancu. A výčitky typu, že kvôli mne sme nešli.

Ale okrem toho sa aj veľmi bojím. Už tu som sama. A už dlho sa chcem vrátiť niekam, kde poznám miesto, poznám ľudí. Kde, keď potrebujem vyvetrať hlavu a niečo si premyslieť, tak sa nájde strážca spiacich detí. Fuck. Kde, keď potrebujem ísť k zubárke, tak sa nájde strážca detí a nemusím sa starostlivo tri mesiace dopredu objednávať na deň vianočného odletu, lebo to už má chlap dovolenku. Už sa ani nevládzem zasmiať na tom, že sa teším k zubárke.

Bojím sa, že spraví rozhodnutie bezo mňa. Že našu diskusiu bude považovať za ukončenú a povie im na mieste, že ideme. Že im nestojí ani za to, aby ho poslali domov sa na to so ženou vyspať (pun, oh, so intended!). Za to by som ho chvíľu nenávidela.

Bojím sa, že tam to rozhodnutie nespraví. Že príde domov a bude to na mne. Že si ja budem musieť vybrať.

Tak strašne unavená.

Tak tu to máte – the good, the bad and the ugly.

PS zdroj obrázku – a je to Žilina, koho nemám vo svojom počítači…

Prichytený pri čine

Prichytený pri čine

Nielenže sa mi hrabe do počítača, ale sám sa stavia na nohy. Zatiaľ sa musí ešte pridržiavať, ale už som ho videla aj tak, že sa opieral iba jednou rukou.

Cesnakové uzly (garlic knots)

Tieto som si zvykla kupovať ešte teplé v jednom talianskom bufete cestou z NJIT domov. Do školy už síce dávno nechodím, ale mlsný jazyk mi ostal a tento víkend som sa ich aj naučila robiť. Recept je prebratý odtiaľto. Z tohto množstva mi vyšlo 24 uzlov.

na cesto:
4 šálky (500g) múky
2 šálky teplej vody
¼ šálky olivového oleja
1 polievková lyžica sušeného droždia
1 polievková lyžica cukru
1 čajová lyžička soli

na potretie:
2 polievkové lyžice olivového oleja
2 polievkové lyžice masla
4 strúčky cesnaku rozotreté so soľou
¼ šálky nasekanej petržlenovej vňate

Vo veľkej mise zmiešame múku a soľ. V menšej vodu, olej, droždie a cukor. Potom vodnú zmes nalejeme do tej múčnej a miesime. Podľa potreby pridáme múku alebo vodu tak, aby výsledné cesto bolo zľahka lepkavé. Misu naolejujeme a cesto v nej necháme na teplom mieste kysnúť vzduchotesne zakryté celofánom, kým zdojnásobí svoj objem (1-2 hodiny).

Dva plechy vystelieme papierom na pečenie. Cesto rozdelíme na polovice. Každú najprv rukami roztiahneme na obdĺžnik hrúbky asi 1 cm, a potom nakrájame na 12 pásikov. Pásiky stočíme do uzlov a premiestnime na plechy. Tam ich zakryté necháme ešte kysnúť aspoň hodinu (opäť zhruba zdvojnásobia svoj objem) a potom pečieme v rúre dopredu vyhriatej na 200C/400F asi 12-15 minút.

Kým sa uzly pečú, v malom hrnci roztopíme maslo, pridáme olej a cesnak. Vypneme a pridáme petržlenovú vňať. Keď sa uzly upečú, tak ich ešte teplé natierame cesnakovou zmesou.

Najlepšie sú úplne čerstvé, ale dajú sa v pohode aj zmraziť, a potom zase zohriať.

Nemáte za čo.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...