Hummus (cícerová nátierka)

Ono sa to niekedy aj nevydarí – to moje zjednodušovanie a obmieňanie receptov. (A beriem to ako zaujímavú iróniu, že tentokrát sa nevydarilo jedlo, ktorého názov pripomína nevydarené jedlo…)

Našla som totiž recept na hummus. Veľmi som s ním do kontaktu predtým neprišla, ale článok sľuboval, že po vyskúšaní tohto konkrétneho receptu, hummus už pravdepodobne nikdy nepôjdem kupovať do obchodu. Tak som si povedala, prečo nie… Ale nemala som sezamovú pastu, iba sezamové semienka, zdalo sa mi, že výsledok chcem skôr hustejší ako redší, citrón nevydal požadované množstvo šťavy… nuž a dopadlo to tak, že môj hummus bol síce jedlý, ale jedla som ho sama a veľmi ma nenadchol. Ale verím na druhé šance a skúsim to znovu, tentokrát sa viac pridŕžajúc tejto pôvodnej receptúry:

1 a 1/2 šálky sušeného cíceru
1 čajová lyžička soli
3 strúčky cesnaku
3/4 šálky sezamovej pasty (tahini)
1/2 šálky citrónovej šťavy
mletá paprika
2 polievkové lyžice nasekanej petržlenovej vňate
2 polievkové lyžice olivového oleja

Cícer necháme cez noc namočený vo vode. Na druhý deň vodu zlejeme a v novej varíme s 1/2 lyžičkou soli asi hodinu a pol – kým sú strukoviny úplne mäkké. Ak treba, prilejeme počas varenia ďalšiu vodu.

Rozotrieme cesnak s pol lyžičkou soli, dáme do mixéra, pridáme sezamovú pastu a citrónovú šťavu, zmixujeme. Pridáme pol šálky vody a znovu zmixujeme.

Ocedíme cícer a necháme si trochu vody, v ktorej sa varil. Pridáme do mixéra – vody podľa toho, aký hladký chceme výsledok. Hummus podávame s niečím chlebovitým, najlepšie s plackami, zľahka posypaný paprikou, petržlenom a pokvapkaný olivovým olejom.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...

2 comments to Hummus (cícerová nátierka)

  • zuz

    Nenechaj sa odradit, Iv. Hummusu to mozno na zaciatku trochu trva, nez najdes tu “tvoju” konzistenciu a chut, ale potom to stoji za to.

    Ja ho jednak robim o dost redsi, nez vysiel tebe – cicer varim v dost znacnom mnozstve vody, a tu vodu potom scedim a postupne pridavam pocas mixovania, az to cele dobudne pekne hladku a kremovitu konzistenciu – a davam jej tam naozaj dost. Olivoveho oleja myslim davam tiez viac, ako dve lyzice (ale to si asi nepomozes ked zijes v Sp :-P), petrzlenovu vnat nedavam (originalne sa ma davat koriandrova vnat ci ako sa to vola, ale tu nemam rada, tak zelene nedavam nic). A hlavne – pridat mlety kumin (ano, prave ta slavna a zminovana rimska rasca), klucova prisada!!!

    Mnozstva uplne ignorujem – zacnem s cicerom a jednoducho pridavam ostatne ingrediencie, az kym sa mi to cele “zda”. Tahini je lepsie ako semiacka, pretoze sa ovela lepsie “rozdistribuje” po celej mase, a dalej to trochu zjemni.

    A este jeden maly detail – cicer po uvareni lupem. Ano, je to takmer taka otrava, ako to znie, ale stoji to za to, a ide to relativne rychlo. Raz som ho skusila spravit z neolupaneho ciceru, a nebolo to ono – z olupaneho je ovela hladsi a jemnejsi. Mnam mnam 🙂

    Vela stastia! 🙂

Leave a Reply

You can use these HTML tags

<a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <s> <strike> <strong>

  

  

  

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.