10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 3 roky)

Kika žmúri do slniečkaAko ma držíš za ruku, keď niekam ideme. A keď sa nám držanie trochu pokazí, tak hneď to druhou rukou naprávaš, aby sme sa držali “poriadne” za celé dlane. Taká malá mäkká detská ruka v dlani, to je paráda.

Ako ma chodíš objímať a silno ma pritom stisneš.

Zvyšky detského vyjadrovania. Mám také tušenie, že toto onedlho skončí. Stále máš presne naopak (ale konzistentne) prehodenú prvú a druhú osobu (keď povieš “Ja Ti dám mliečko”, tak tým myslíš, že ja mám doniesť mlieko Tebe). A ešte vymýšľaš novotvary typu oni to vejú (namiesto oni to vedia, lebo predsa on vie, oni vejú). Ale počúvaš a rozprávaš toľko, že sa rýchlo strácajú.

A čo všeličo rozprávaš! A všetky tie otázky! A už prišli aj tie “zreťazené” – keď moja odpoveď prinesie aspoň jednu ďalšiu otázku. Je to občas na nervy a hľadám, kde máš vypínač, ale zároveň je to skvelé.

Predstavivosť. Zatiaľ ešte nerozumieš, keď predstieram niečo, čo fyzicky nie je prítomné – napríklad keď sa hráme na nakupovanie, tak musím zaplatiť fyzickými látkovými peniazmi, lebo keď Ti iba akože niečo podám, tak pozeráš, že čo som šiši, veď ešte som nezaplatila – čo sa nedá chytiť, to neexistuje. Ale ľahko sa prenesieš cez to, na čo sú veci primárne určené a použiješ ich na niečo iné – dnes si napríklad zo strúhadla postavila šmýkačku pre bábiku.

Nadšenie, keď sa Kubovi pošťastí niečo vyprodukovať do nočníka. Začneš okolo tancovať a vykrikovať až Ti preskakuje hlas. A Kubko len prekvapene pozerá na to povzbudzovanie. Zrejme zvládnutie tejto záležitosti považuješ aj Ty za veľký výkon a keď teraz vidíš začiatky toho uňho, tak to dokážeš oceniť.

Čo všeličo vieš o bábätkách. A ako sa s hocikým o tieto vedomosti podelíš – toto bábätká ešte nemôžu, toto bábätká viu, Ty budeš mať tiež mliečko pre bejby na pitie, keď budeš taká veľká ako ja.

Kreslenie. Už kreslíš aj iné veci ako machule. Slniečko, postavičky, tortu. Zatiaľ k nim ešte často treba popis, ale tam začína byť všeličo vidno.

Som s Tebou rada. Pokiaľ nie si príliš unavená alebo hladná, tak si výborná spoločníčka. Neviem sa prestať usmievať, som na Teba pyšná. V takých chvíľach by som s nikým iným nechcela byť radšej.

Naše večerné rozprávanie v posteli. Trochu si čítame (najnovší favorit je “rebríková knižka” s básničkami od Daniela Heviera), trochu sa porozprávame, občas niečo zaspievame, niekedy sa chichoceme. A ešte, ako si niekedy prídeš ráno ku mne ľahnúť.

Vidieť Ťa v kontakte s inými ľuďmi. Ako sa osamostatňuješ, ako im dôveruješ, ako bez predsudkov sa na nich pozeráš, ako nasávaš všetku pozornosť, ktorú Ti venujú. Stretávaš sa s omnoho viac ľuďmi ako v štátoch a zjavne Ti to prospieva.

ostatné články z tejto pravidelnej štvrťročnej rubriky

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 roky)

výslovnosť – Ešte nevieš povedať r. To je v poriadku, leblík je fajn. Aj to keď hovoríš w namiesto l. Ale keď nám chceš píliť uši, namiesto r hovoríš z (zebzík), a namiesto l anglické the (thežica, výthet). To sa naozaj nedá počúvať.

vymýšľanie s jedlom – Stále si výborný jedák. Ale niekedy ideš jesť, nejdeš jesť, ideš jesť, nejdeš jesť. Mne je jedno, ktoré z toho si vyberieš, len prosím Ťa, nemeň názor každé tri minúty. (Kým všetci ostatní jedia, Tvoje jedlo ostáva na stole, aj keď Ty odídeš. Keď dojeme, upraceme a do najbližšieho jedla nedostaneš nič, takže toto vymýšľanie je našťastie aspoň takto limitované. Ale lezie mi to na nervy.)

dôsledky – Disciplína je od slova učiť, nie trestať. A tak sa k tomu snažíme pristupovať. Ale nie sme tak dôslední a konzistetní, ako by sme chceli byť. Niekedy mám pocit, že sme také rozpoltené mäkkýše.

keď búchaš Kubka – A keď naňho žaluješ.

chumle – Množné číslo od slova chumeľ, kde chumeľ je skutočné slovo, ktoré sa používa v našej domácnosti. Označuje výsledok toho, keď si pred zaspaním intenzívne natáčaš vlasy na prsty a potom zaspíš. Keď sa ráno zobudíš, na hlave máš kopu chumľov. A tie ja musím rozčesávať. A ešte by som Ti rada podstrihla končeky vlasov, lebo sa mi zdá, že už striehnu všetkými smermi, ale Ty odmietaš. A ja som veľkým fanúšikom tohto tu.

uši ako radary – Všetko počúvaš. A v tých “najvhodnejších” chvíľach sa o to odpočuté podelíš. Mám také tušenie, že s pribúdajúcim porozumením to bude ešte zaujímavejšie.

opakovanie – Keď niečo veľmi (ne)chceš, tak to opakuješ stále dokola. Ale možno je to genetické, lebo toto nie je prvý raz, čo o tom píšem.

zubná pasta – Už to vôbec nie je boj. Niekedy dokonca naopak – prídeš za mnou a podávaš mi kefku, nech Ti umyjem zuby. Ale bez pasty. Akonáhle sa čo len spomenie zubná pasta, tak striedavo vrieskaš a zatváraš ústa. (Ono to takmer vyzerá, že to robíš súčasne, ale keď to takto píšem, tak to znie trochu protichodne…) A to sme vyskúšali rôzne pasty. Vrátane tej s Dorou.

strašne veľa rozprávaš – Je to nezastaviteľný prúd, odkedy sa zobudíš, kým nezaspíš. A je Ti jedno, či by som sa práve chcela pár minút porozprávať s iným dospelým, Ty plynule pokračuješ a očakávaš spätnú väzbu. Ani sa nečudujem, že moja schopnosť sústredenia sa pomaly hrdzavie. Ešte aj keď sa hráš sama, tak tečú slová a ja mám pocit, akoby som mala hlasy v hlave. Vypínač, potrebujem vypínač.

zlé návyky – Malým deťom vo všeobecnosti netreba veľa, aby si na niečo zvykli. Spravíš niečo rovnako trikrát a už sa to tak robilo odjakživa. Príklad? Išli sme raz nakupovať, prihodila som musli tyčinku a keď sme vyšli z obchodu, tak sme sa o ňu podelili. Zopakovalo sa to aj druhý raz. Na tretí si už automaticky očakávala, že bude “keksík”. A je to aj s inými vecami (viď zubná pasta). Môžem si myslieť, že raz sa k tomu dostanem a zmením to, spravím to lepšie, prečítam si, ako to robia iní – ale skôr ako stihnem pár razy žmurknúť, už je neskoro, problémy sú zabetónované v zákopoch.

ostatné články z tejto pravidelnej štvrťročnej rubriky

Will Smith o telesnej autonómii

Nechávame Willow rozhodovať o svojom účese. Keď máte malé dievčatko, ako ju naučíte, že ona sama kontroluje svoje telo? Ak ju naučím, že ja rozhodujem, či môže zmeniť účes, nahradí ma iným mužom, keď raz odíde z domu. Nemôže rozhodovať o mojich vlasoch, ale jej vlasy sú jej vlasy. Musí to byť ona, kto rozhoduje o jej tele. Takže keď odíde do sveta, odíde s tým, že je sama sebe pánom. Je zvyknutá robiť tieto rozhodnutia sama. [S manželkou] sa snažíme dávať [deťom] robiť tieto rozhodnutia, až kým unesú celú váhu svojich životov.

odtiaľto

Prvá nehnuteľnosť, prvé vozidlo

Kika mala práve tretie narodeniny a pri tej príležitosti dostala svoje prvé vozidlo. Štvorkolesové. Potešilo ju to, lebo už dlhšie pozorne sledovala všetky deti na bicykloch, ktoré sa vyskytli v dohľade. Ale ešte musíme dotrénovať krútenie pedálmi.

Bola aj torta. Na ňu som najprv dala iba dve sviečky a keď sa to Kike nezdalo, tak som pridala aj tretiu.

        

A tá nehnuteľnosť bol už pred mesiacom dom. Najprv ho bolo treba poskladať, potom vymaľovať (ešte stále nie je hotový). Chodia sa doňho aj s Kubom schovávať, akurát Kubo zatiaľ nerozlišuje medzi oknami a dverami. Mne sa na ňom páči aj to, že keď už bude “vypoužívaný”, dá sa jednoducho zrecyklovať.

  Najprv ho bolo treba poskladať    Potom vymaľovať

PS1 Pre moje osobné potešenie, tu sú 4 fotky s ročnými rozostupmi:

          

PS2 Čo sa nehnuteľností týka, Kubko tiež neobišiel naprázdno. Dostal od deda na narodeniny skákací hrad. Skákanie sa mu veľmi páčilo, kým bol hrad vonku – odkedy sme ho presťahovali dovnútra, tak sa bojí a skákať nechce. Asi ho budeme musieť dať znovu von.

 Kubko na hrade    Skáče

Špenátový prívarok

V Štátoch sme zvykli špenát kupovať v listovej forme a z takého som občas robila aj prívarok. (Lebo jediná dreň, ktorú som našla, už bola kadečím ochutená.) Ten prívarok síce chutil dobre, ale na pohľad nevyzeral veľmi vábne. Mixér totiž listy nerozmixoval úplne a výsledok bol v zásade biely s malinkými zelenými čiastočkami.

Tak ale teraz s potešením zase varím špenátový prívarok tak, ako má vyzerať.

2 (asi) 400g balenia mrazenej špenátovej drene
1 smotana na šľahanie (taká 33%-ná)
3-4 strúčky cesnaku
3 polievkové lyžice oleja
3 polievkové lyžice múky
trochu mlieka
soľ

Začneme zápražkou – dáme do hrnca olej a keď je horúci, pridáme múku. Poriadne miešame, kým bude hladká a potom pridáme špenátovú dreň. Je ideálne ju aspoň chvíľu pred varením vybrať z mraziaka a nechať rozmraziť (alebo aspoň otepliť), ale neraz som ju už dávala priamo do hrnca. Vtedy dám aj trochu mlieka, aby mi zápražka nehorela a postupne varechou oškrabávam dreň, aby sa rýchlejšie topila. Keď už máme tekutú zelenú masu, pridáme cesnak rozotretý so soľou a šľahačku. Výsledok ešte doriedime mliekom na požadovanú konzistenciu.

Podávame s varenými zemiakmi (alebo zemiakovou kašou) a vajíčkom uvareným na tvrdo (alebo volským okom) – myslím, že poznať, že u nás sa varí “lenivým” spôsobom.

Víkendové surfovanie

Kreatívny otecko Jason Lee nemohol svoje deti brať so sebou na návštevy za svojou mamou, ktorá má oslabenú imunitu. A tak jej ukazuje aspoň vtipné fotky. S nápadmi na ne často prichádzajú práve jeho dve malé dievčatá.

fotka tehotného muža – myslím, že v tomto prípade je cisársky rez naozaj opodstatnený…

K netopierom mám vcelku pozitívny vzťah. Dodnes s nostalgiou spomínam na jednu noc na dne Grand Canyonu, kedy som sa o polnoci chladila ležiac na chrbte v potoku a dívala sa hore na nájazdy netopierov. Ale tohto Drakulu by som teda stretnúť nechcela.

mám okolo seba bublinu – nanešťastie bez piana sa k online verzii tohto článku nedostanete (ja som čítala papierovú verziu), ale keby náhodou, tak odporúčam

Jeho vlasy sú také isté ako moje. Aj ja raz môžem byť prezidentom. (Pri tomto článku som sa usmievala od začiatku do konca. Na druhú stranu, keď majú bieli potrebu obchytkávať vlasy černochom, tak škrípem zubami. To mi pripomína poťapkávanie zvierat v zoo. Alebo ľudí, ktorým sa zdá, že je v poriadku bez opýtania hladkať tehotnej žene brucho.)

5ročný Jacob skúša prezidentove vlasy

Vedeli ste, že na Olympijských hrách sa kedysi súťažilo aj v umení?

15 mesiacov po Egyptskej revolúcii, ktorá odstránila Mubaraka a mala znamenať novú éru pre krajinu, sa vraj Egyptské ženy cítia vylúčené z diania. Podľa mňa by bolo presnejšie napísať, že sú vylúčené…

 “At the time of the revolution, women were needed to fill out the numbers. Now, the decision-makers don’t need women, and we’re back to this idea that femininity is inferior and masculinity superior.”—Hoda Badran, head of the Egyptian Feminist Union.

Women hold just over 2 percent of the seats in Egypt’s new parliament, down from about 12 percent in the last elections held under Mubarak. The sharp decline followed the elimination of a quota to ensure women’s representation, which had been seen by many as a way to stack the body with members of Mubarak’s political party.

Military rulers did not include any women in the committee that wrote constitutional amendments adopted in a nationwide referendum last year. And there are no women among the 13 candidates who will be on the ballot Wednesday, when voting begins in the country’s first post-Mubarak presidential election.

zobrazovanie zaujatosti politických blogov

nevedel som, že aj v Afrike sú mestá (len keby to nebolo celé veľkými písmenami)

Zjednodušujú miesto, ktoré nie je jednoduché. Zobrazujú celý kontinent ako jednoliate zaostalé miesto. A pritom je o kus komplikovanejšie, ako ste sa kedy pokúsili pochopiť.

ako sa menila mapa Európy

Byť matkou nie je lifestyle, mať deti nie je rozhodnutie

V nedávnom čísle časopisu Týždeň* bol článok o matkách tretieho tisícročia. (Uznajte, ten som si nemohla neprečítať.) Aj k samotnému článku by som som mala pár komentárov, ale najviac ma dorazilo, že bol v rubrike lifestyle.

Keď som to okomentovala, tak som si (ako inak) vypočula prejav na tému, že keď len to mi vadí… že predsa mám články hodnotiť “zaujíma ma”, “nezaujíma ma”, “súhlasím”, “nesúhlasím”. Čo na tom, aká rubrika. Áno, dobrý argument, keby to nebolo systematicky tak.

Lifestyle je, že niekto veľa cestuje. Lifestyle je, že niekto je bohatý a tak si dopraje veľa hmotných vecí. Lifestyle je, že niekto je vegetarián. Lifestyle je, že niekto fajčí. Lifestyle je, že niekto nekupuje plasty a recykluje všetko, čo sa dá. Sú to rozhodnutia o tom, ako budeme žiť svoj život.

Ale byť matkou nie je lifestyle. Mať deti nie je rozhodnutie. Cicavce sa rozmnožujú. Ak by sme to chceli nechať v tej terminológii rozhodnutí, tak by sme potom museli povedať, že rozhodnutie je nemať deti** – o tom je antikoncepcia. Dobre, môžme sa hádať, či je to lifestyle, ak sa niekto rozhodne, že nebude mať deti vôbec. A ak áno, tak potom rovnako to musí byť lifestyle, ak niekto takéto rozhodnutie nespraví… Ale ide mi o to, že dnes je (ešte stále) default muž. To, že žena má deti, nie je lifestyle, to by mal byť rovnaký default.

Náš svet funguje tak, že najlepšie sa v ňom darí ženatým mužom***. Také sú pravidlá hry. Matkám už až tak neprajú. (S tým podľa mňa súvisí, že ľudia majú menej a menej detí… deti sú nákladné, časovo veľmi náročné a dnešná ekonomika jednoducho nespomalí na také tempo, aké je potrebné na výchovu detí.)

A keď veci, ktoré sa týkajú žien, detí, rodiny zaškatuľkujeme ako lifestyle, zbavujeme sa tým zodpovednosti. Už to nie je problém nášho sveta, ekonomiky a spoločnosti. Je to predsa ich súkromná vec, osobné rozhodnutia, prečo by komplikácie s tým spojené mali zaujímať všetkých?

A tak ja ďalej čakám, kedy “tie ženské témy” budú rovnako dôležité a rovnako pre všetkých ako tie ostatné.

*Neviem, čo zo slovenského internetu čítať. Pozriem sme.sk, potom sa rozčúlim, potom ho chvíľu nepozerám, potom zase chcem správy, tak tam zase zavítam. Odkedy sme tu, tak som prečítala zopár Týždňov. Lepšie, ale stále to nie je ono.

**Áno, viem, sú ľudia, ktorí by deti veľmi chceli a nemôžu ich mať. Nechcem týmto nijako bagatelizovať ich problémy a priznávam, že si pravdepodobne ani neviem predstaviť, aké to majú ťažké. Ale tento článok nie je o nich, je o tej väčšine, ktorá deti mať môže.

***Ja už som dávnejšie pri jednej takejto príležitosti zahlásila, že potrebujem manželku.

Krok za krokom

Najzábavnejšie bolo, keď ešte len začínal, lebo mal taký pyšný úškrn na tvári. Teraz to už berie ako samozrejmosť.

Michelle Obama o materstve

Pôvodne som myslela, že tieto dva citáty z rozhovoru z Michelle Obamovou sem dám len tak, bez komentára, ako som to už párkrát s citátmi urobila. Ale nedá mi ich tu dať spolu a nepoznamenať, že blízky mi je iba jeden z nich (ten druhý).

Na tomto prvom mi vadí to, čo som už tu a tam spomínala – že (vo všeobecnosti) sa otcov život po narodení detí nezmení až tak radikálne ako matkin. A že by to nemal byť len jej problém, keď potrebuje čas pre seba. Dobre, prezidentovi udelím výnimku… ale vtedy prezidentom ešte nebol, tak prečo to má byť ona, kto bude vstávať o pol piatej ráno, aby naplnila nejakú svoju potrebu? Podľa mňa ten hnev je oprávnený a je škoda, že hovorí o tom, že ho potlačila a bola to ona, kto sa prispôsobil.

O tom, čo sa ženy môžu naučiť od mužov

Začalo to, keď sa narodila Malia… a všimla som si, že manžel si stále mohol zašportovať, akoby to bol zázrak… namiesto toho, aby som sa kvôli tomu na to hnevala, čo bola moja prvá reakcia – a aj som sa krátku dobu naozaj hnevala – tak som začala rozmýšľať prečo som naštvatá naňho? On robí to, čo potrebuje, čo znamená zorganizuje si svoj deň tak, aby všetko stíhal, a ja sa zariadim podľa toho.

Vtedy som začala hovoriť, že musím robiť to, čo robí on. Nemôžem byť naňho nahnevaná za to, čo robí, namiesto toho musím prísť na to, ako si to zariadiť a ako si zohnať pomoc, ktorú potrebujem. Vtedy som začala športovať šialene zavčasu ráno. Vstávala som o pol piatej, aby som si mohla zašportovať. A keď som sa vrátila, nikto nezomrel. Bábo sa malo fajn, všetci boli spokojní, neviem, možno preplakala celú hodinu, to som nevedela, ale mala sa fajn.

Ale tento sa mi naozaj veľmi páčil. Preto, že je to aj pre mňa tak, a preto, že trochu ľutujem, že som k tomu (tomu? životu?) takto nepristupovala už dávno. Nie je to vzdávanie sa, ale také prijatie toho, že veci sa jednoducho budú stávať a zariadim sa podľa toho, ako sa mi to práve bude zdať najlepšie:

O tom, ako sa všetko zmení, keď sa stanete mamou 

A hovorím mladým ženám, že sa budú nejako cítiť dnes a potom budú mať dieťa a budú sa cítiť úplne inak. A potom budú mať dve a bude to zase iné. A potom, keď sa dostanú do istého veku, tak sa budú cítiť zase inak. A o pár rokov zase inak. Je to veľmi plynulé. A zároveň ma to upokojuje v tom zmysle, že viem, že potrebujem zisťovať, čo pre mňa funguje v každom danom čase.

Čerešňová bublanina

Keď som tento koláč spravila prvý raz, tak na druhý deň som ho musela spraviť znovu, taký mal úspech. Celá príprava (vrátane pečenia) však trvá len okolo 40 minút, takže to nebol problém.

2 vajcia
3/4 šálky krupicového cukru
1 šálka mlieka
3/4 šálky oleja
1 prášok do pečiva
2 šálky polohrubej múky
čerešňový kompót (alebo iné čerstvé či kompótové ovocie)
1 vanilkový cukor
posekané orechy (nemusia byť)

Do misy dáme vajcia, cukor, mlieko, olej, prášok do pečiva, múku a vymiešame na hladké cesto. Nalejeme ho na vymastený a múkou vysypaný plech. Navrch nahádžeme ovocie a posypeme ho vanilkovým cukrom. A ak máme, tak môžeme dať aj nasekané orechy. Pečieme 20 minút na 180C.

Poznámky:
– Šálka tentokrát nebola klasická americká odmerka, ale obyčajná 3dl šálka, plná nie úplne po okraj.
– Ak použijete čerstvé ovocie, dajte trochu viac cukru (1 celú šálku napríklad).
– Poteší, ak máte takú fajn svokru ako ja, lebo to okrem iného znamená, že tie čerešne sú už vykôstkované (ďakujem!).
– Tu je môj recept na iný výborný koláč bublaninového typu.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...