Podbanské

Jedna z vecí, ktoré podľa mňa znejú fantasticky, keď sa o nich teoreticky rozjíma, ale v praxi sa ukážu o kus iné, sú výlety/dovolenky mám s deťmi. Páčilo by sa mi raz za čas niekam na pár dní vypadnúť bez chlapov, len s inými mamami a ich krpcami. Nie v počtoch, ktoré by pripomínali materskú škôlku, ale takých 10 detí, plus mínus polovičný počet mám. Malé chatky s hojdačkami niekde pri jazere alebo pri mori, v ktorom sa krpci môžu čvachtať od rána do večera. Víno pri mesiaci, keď už všetky deti pospia, nie nutne vo svojich posteliach.

Ale prax? V Podbanskom som to bola ja, moji dvaja malí, kamarátka, s ktorou som presedela v lavici celé gymnázium a bývala na internáte 4 roky na výške, jej manžel, dvaja malí a jej rodičia. V celkovom súčte 4 deti a 5 dospelých. Na štyri dni. Bolo výborne, ale myslím, že na konci sme všetci mali dosť.

Ono asi na takýto výlet človek potrebuje dve veci: priateľov, ktorí sú veľmi tolerantní, a istotu, že to to priateľstvo vydrží. Keď sa zíde viac rodičov a viac detí na jednom mieste na viac než pár hodín, tak príde aj na zvyšovanie hlasu, detské protesty a uvidíte viac “rodičovania” iných rodičov, ako sa podarí za bežných okolností. Možno veci, ktoré by ste radšej nevideli, možno veci, ktoré by ste radšej neukázali.

To pre nás problém nebol, akurát som mala stále trochu nepríjemný pocit z toho, že ma všetci obskakujú. Aj tak som si večer sadala unavená po dňoch sólo-starostlivosti, keď tam nebol ten, od koho mám právo si pýtať prestávku. Protichodné, viem.

Čo sme teda robili? Boli sme v skanzene nakuknúť na svadbu ďalšej kamarátky. Vybrali sme sa na Studenovodské vodopády – z tohto výletu na Kiku najväčší dojem spravila pozemná lanovka, k samotným vodopádom sme nedošli, lebo sa zasekla po ceste. Mali sme oheň aj v kozube aj vonku a opekanie na ňu tiež zapôsobilo. Hádzali sme šišky do potoka a kŕmili teliatko na salaši.

Okrem toho som neraz bola na záchode s obidvoma deťmi naraz. A keď som tam mala iba jedno alebo dokonca žiadne, tak to menšie niekomu revalo na rukách. Keď sa Kika zaťala, nemala som veľa pák, čo s tým robiť a aj keď tam boli ďalšie páry rúk ochotné pomôcť, bolo to náročné.

Tomu môjmu vysnívanému výletu mamičiek s deťmi by možno pomohlo, keby boli tie deti kúštik staršie. Ako dobre, že postupujeme tým smerom.

ps Fotiek je málo, lebo nebolo, kedy fotiť. Tie, na ktorých som ja, spravila Renča. Ďakujem.

3 comments

  1. no, tak o rok dame repete? ja budem rada.

    no a sak nas poznas, my velmi radi a ochotne a bez problemov obskakujeme a radime… a mozno obcas az prilis, sak sa pozname 🙂

Leave a Reply to renca Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.