Čerešňové knedle

Keď vám život nadelí čerešne… tak ich treba rýchlo zjesť.

S čerešňami je totiž ťažko. Vykôstkujete ich a oni hneď začnú hniť. Čo, ani nemusíte vykôstkovať, len ich umyjete a hneď začnú hniť. (To je ten dôvod prečo staré mamy hovoria deťom, aby pojedené čerešne nezapíjali vodou.) Niekedy to dokonca vyzerá, že sa stačí na ne len pozrieť a už začínajú…

Bolo ich za bedničku a bolo s tým treba niečo urobiť. Pojedli sme, koľko sa dalo, nevyhli sme sa ani pár koláčom (hneď prvý bola táto výborná čerešňová bublanina) a dorazili sme to kopou čerešňových guliek. Časť sme zjedli hneď, zvyšok som namrazila na horšie (lepšie?) časy.

600g varených zemiakov
200g polohrubej múky
štipka soli
1 vajce
čerešne
mak/strúhanka/granko
cukor
maslo

Uvarené zemiaky necháme vychladnúť. A tým nemyslím natoľko vychladnúť, aby sa dali chytiť. Tým myslím úplne vychladnúť na izbovú teplotu, lebo v opačnom prípade sa bude cesto viac lepiť. Potom ich najemno nastrúhame. Pridáme múku, soľ a vajce a vymiesime cesto. Rozvaľkáme ho, nakrájame na malé štvorce a do každého dáme jednu čerešňu.

(Nenechajte sa pomýliť tým obrázkom, kde mám aj po dve čerešne na jednom štvorčeku. To som si myslela, že keď mám tých červených zázrakov tak veľa, tak spravím guľky ešte čerešňovejšie. Ale rýchlo sa ukázalo, že fyzika nepustí. Gúľajú sa výrazne lepšie, keď je vnútri len jedna. A nemáte za čo, aj nabudúce za vás niečo vyskúšam.)

Necháme zovrieť veľký hrniec vody s trochou soli a dáme do nej knedle variť asi na 5 minút (kým vyplávajú navrch a ešte chvíľu). Potom ich vyberieme a podávame buď s mletým makom a cukrom, alebo s opečenou strúhankou a cukrom (pár slov k tomuto sa nachádza pri tvarohových guľkách), alebo grankom (bez cukru), poliate roztopeným maslom, zmiešaným s trochou mlieka.

Mňam.

Poznámky:
– Kôstky. Príjemnejšie je to bez nich, ale ak nevaríte pre deti, tak si môžete ušetriť trochu práce a nechať na jedákov, nech sa s nimi vysporiadajú sami.
– Dá sa spraviť aj hybrid čerešňových knedlí a tvarohových guliek. Vtedy namiesto polohrubej múky použite hrubú a pridajte 200g tvarohu.
– Množstvami na mojich obrázkoch sa vôbec neriaďte, lebo ako som písala, robila som aj do mraziaka, takže to, čo vidíte, je viac, ako sa píše v zozname surovín.
– Keď som ich gúľala, Kika spala, Kubko sa hral. Potom zbadal čerešne a prišiel s otvorenými ústami. Tak jednu dostal. S úškrnom a rukami máchajúc na všetky strany si obišiel stôl a vrátil sa zase s otvorenými (prázdnymi) ústami. A znovu a ešte niekoľko desiatok-krát. Bola to celkom zábava. Akurát potom dostal hnačku.

Víkendové surfovanie

rozhovor so šéfkuchárom Jaroslavom Židekom

Keď máte hotový guláš, uvarený a vy ho schladíte uzavriete do nejakého pohára a dáte do chladničky, tak tam je riziko kontaminácie podstatne menšie, keď sa to správne skladuje, než u toho steaku alebo minútky. Keď ho idete znovu podávať, predsa každú porciu musíte opäť prevariť a dochutiť. A toto hygienikom vadí. Ak ho neminiem, po troch hodinách ho musím vyhodiť. A ja nechápem prečo.

Navyše ja nesiem plné riziko ako prevádzkar, pretože sa nikto nebude súdiť s hygienikom, keby sa niečo stalo. Kuchárska hrdosť mi predsa nedovolí držať veci v neporiadku.  Takéto zákony a vyhlášky svojim spôsobom utláčajú tú našu prirodzenú stravu a je to nezmysel. Ale tak sa to bohužiaľ na Slovensku deje.

Veď guláš je najlepší, keď trochu postojí.

No práve, nielen guláš, ale aj segedín, sviečková, kapustnica… Tie chute sa lepšie rozložia státím. Opýtal som sa hygieničky: takže vy keď si doma uvaríte guláš, čo nezjete, vyhodíte? A ona mi odpovedala: čo je vás do toho? Tak som jej na to: nič, ja sa len pýtam, či keď si doma uvaríte sviečkovú, segedín a nedojete ho, tak ho vyhodíte.

Licia Ronzulli s dcérou v európskom parlamente

Licia Ronzulli v europskom parlamente

———————

Pre republikánskych politikov v Michigane je slovo vagína príliš vulgárne. Bolo použité v diskusii o ukončení tehotenstva. Dve senátorky boli preto vylúčené z debaty.

Je to veľmi nevhodné. [povedal Rep. Rick Johnson (R)] Máte malé deti? Je to niečo, čo by ste chceli, aby počuli od svojho poslanca?

Ak má tento muž dcéru, tak tá nemá vagínu, ale čo? “down there”? (Okrem toho neviem, koľko detí pozorne sleduje ich politické debaty…)

Čo povedala je urážlivé. [povedal Rep. Mike Callton, R-Nashville] Je to tak urážlivé, že to ani nechcem vysloviť pred ženami. Nepovedal by som to v zmiešanej spoločnosti.

Hmmm, neviem, či si tento muž uvedomil, že väčšina žien má vagíny? (A kolená a krk a neviem, čo ešte… keby sa zákon týkal týchto telesných častí, tiež by sa ich pomenovnie nemohlo vysloviť?) A pritom aj z lekárskeho pohľadu je to správny odborný výraz… Vyhodené zákonodarkyne prišli s geniálnou odpoveďou. Na schodoch pred parlamentom v pondelok zorganizovali čítanie diela Eve Ensler: Vagina Monologues.

Mne sa zdá práve naopak – ktokoľvek nemôže v parlamente vysloviť slovo vagína, by nemal mať nič do činenia so zákonmi, ktoré sa vagín týkajú.

———————

istým spôsobom mi toto jaguárie mláďa pripomína Kuba; a trochu aj tento malý slon, čo sa hrá na pláži…

ďalší film, ktorý si nepozriem

neúspech nie je zlý

You once described the inventor’s life as “one of failure.” How so?
I made 5,127 prototypes of my vacuum before I got it right. There were 5,126 failures. But I learned from each one. That’s how I came up with a solution. So I don’t mind failure. I’ve always thought that schoolchildren should be marked by the number of failures they’ve had. The child who tries strange things and experiences lots of failures to get there is probably more creative.

Not all failures lead to solutions, though. How do you fail constructively?
We’re taught to do things the right way. But if you want to discover something that other people haven’t, you need to do things the wrong way. Initiate a failure by doing something that’s very silly, unthinkable, naughty, dangerous. Watching why that fails can take you on a completely different path. It’s exciting, actually. To me, solving problems is a bit like a drug. You’re on it, and you can’t get off.

zámky na moste – zaujímavá tradícia: páriky zamknú zámok o plot mosta a kľúč pre šťastie a lásku hodia ro rieky

Zámky na moste

brogrammer problem

It is a widely understood truth that the single biggest challenge to a successful startup is attracting the right people. To literally handicap yourself by 50 percent is insanity.

o amputáciách a protézach

Andrea O’Reilly o materstve a feminizme

Inštrukcie v lietadle sú dobrá metafora na feministické materstvo. Matka si musí najprv nasadiť svoju kyslíkovú masku, aby mohla lepšie pomáhať svojim deťom.

Mrkvová polievka

Tak som sa raz koncom týždňa vybrala robiť polievku. Ale rýchla kontrola ukázala, že mrkva (a zemiaky, ale tie nerátam) bola jediná čerstvá zelenina, ktorú sme ešte mali. Asi nie je prekvapujúce, že mi z toho vyšla mrkvová polievka. Dospelých veľmi nenadchla, ale obidvaja drobci sa zalizovali – asi preto, že mala od mrkvy dosť sladkastú chuť.

trošku olivového oleja
1 cibuľa
2-3 strúčky cesnaku
700g mrkvy
zeleninový bujón alebo vývar (3/4 l)
soľ

Nakrájame cibuľu a cesnak rozotrieme so soľou. Zľahka ich opečieme na oleji a pridáme ošúpanú, nakrájanú mrkvu. Podlejeme vývarom alebo vodou s bujónom a necháme variť, kým mrkva zmäkne. Potom rozmixujeme ponorným mixérom.

Víkendové surfovanie

asi by ma to nemalo prekvapovať, ale aj tak – že demokracia? Niektorí ľudia zjavne môže ovplyvňovať výsledky volieb viac ako iní

Adelson, who has built Las Vegas Sands into an global casino empire, will do “whatever it takes” to defeat Obama, this source says. And given that Adelson is worth $24.9  billion–and told Forbes in a recent rare interview about his political giving that he had been willing to donate as much as $100 million to his initial presidential preference, Newt Gingrich–that “limitless” description telegraphs potential nine-digit support of Romney.

s knihami sa dá robiť všeličo

Vlna

pri príležitosti Dňa otcov – vtipný inzerát

Vesmír z ničoho – Laurence Krauss vie prednášať:

it happens (zvýraznenie moje)

Tim Tebow does too. LeBron James poops. Derek Jeter, Maria Sharapova, Drew Brees — they all poop. Most of these stars will never have a Julie Moss moment or even a Serena Williams scare. And if they did, it’s highly unlikely they’d ever talk as openly about it as Paula Radcliffe does in discussing her own Defcon 1 incident. The British distance runner and Nike spokesperson was four miles from winning the 2005 London Marathon when she stopped suddenly and darted to the side of the course. Radcliffe had been losing time for several miles because of gastrointestinal disturbances — the kind that, according to one study, affect 83 percent of marathoners and that are usually preceded by gaseous outbursts that runners call walkie-talkies.

Radcliffe’s solution? She simply placed one hand on a metal crowd barricade for balance, used the other to curtain her shorts to the side and perched, precariously, over her shoes. Then, as they say in England, she proceeded to “have a poo” right there on the street and in broad daylight, within two feet of a startled spectator. “I didn’t really want to resort to that in front of hundreds of thousands of people,” she says, unfazed. “But when I’m racing, I’m totally focused on winning the race and running as fast as possible. I thought, I just need to go and I’ll be fine.”

She was fine. Radcliffe finished her pit stop, adjusted her shorts and floated through the next four miles to win by more than five minutes and set a world record for a women-only marathon. The most telling part of the whole scene was the BBC announcer’s description. He insisted Radcliffe was just stretching out “a cramp” during her brief detour. Cheeky bastard.

Afterward, there was no public backlash. That’s a tribute, Inglis says, to the supreme cultural power of sports. He offers this scenario: If Radcliffe had been out on the street in London a day earlier, walking with her kids or her dog, and stopped to relieve herself on the sidewalk, she would have been arrested, shunned and dropped by Nike within an hour. But the fact that she did it in the middle of a race made it not just okay but, in some weird way, kind of awesome. “You truly begin to get a sense of how influential sports are only when you realize it’s one of the few activities where society’s willing to override such strong feelings about defecation,” Inglis says. “We make something so taboo acceptable, for a little bit at least, because it’s being done for the sake of what we see as a higher sporting ideal.

najhoršie, čo dnes uvidíte – ako mohli?? V Číne ukončili tehotenstvo v 7. mesiaci proti vôli matky. A mŕtve nenarodené dieťa dali matke do postele. Trauma na celý život…

staré fotky dojčiacich matiek – vtedy zjavne odhalené prsníky pri kojení neboli až také nemravné

ako merať nerovnosť príjmov? počítajte stromy – porovnajte obrázky

petícia za to, aby časopis pre dievčatá zverejňoval aj neupravované obrázky dievčat

That’s why I’m asking Seventeen Magazine to commit to printing one unaltered — real — photo spread per month. I want to see regular girls that look like me in a magazine that’s supposed to be for me.

50 vecí, ktoré by deti mali skúsiť skôr ako budú mať 12

aj muži si všímajú

Voda a kosenie

O živote v zahraničí

Keď žijete v zahraničí, prídete na to, že nezáleží na tom, kde ste, vždy budete prišelec. Nejaká vaša časť bude vždy ďaleko od domova a bude ležať ticho spiaca, kým sa nebude môcť znovu nadýchnuť a žiť v plných farbách naspäť v krajine, do ktorej patrí. Žiť v novej krajine je krásne, vzrušujúce a ukáže vám, že môžete byť kýmkoľvek chcete byť – podľa svojich vlastných predstáv. Môže vám to dať dar slobody, nových začiatkov, zvedavosti a vzrušenia. Ale začať odznova, nastúpiť na to lietadlo, má svoju cenu. Nemôžte byť na dvoch miestach súčasne a odteraz budete vždy niektoré noci ležať bez spánku a rozmýšľať o všetkých tých veciach, o ktoré doma prichádzate.

odtiaľto

A funguje to oboma smermi. Tam som bola vždy prišelec, nie doma, ale teraz sme naspäť, štvrtinu života som prežila v zahraničí a niekedy si tu pripadám ako cudzinec. A stále občas po večeroch rozmýšľam, či o niečo prichádzam.

You can always go back, but you can never go home again.

Jahodový lekvár

Boli sme v Návojovciach pri Partizánskom nazbierať si jahody. Je tam také jahodové pole, čo zjete neplatíte, čo beriete so sebou, vám odvážia. Pre mňa to bol tuším štvrtýkrát, môj ocino tam chodieval aj kým sme boli za morom. Ale zhodli sme sa na tom, že takáto nanič zberačka to ešte nebola. (Vraj im 18. mája pomrzli.) Nebolo ich veľa a boli maličké. Ale na lekvár sme nazbierali, tak som potom celý večer strávila vyváraním.

jahody
cukor
gelfix 2:1
kyselina citrónová

Nepíšem tu žiadne miery/váhy, lebo to samozrejme záleží od toho, koľko máte jahôd. Všetko, čo potrebujete vedieť, sú správne pomery. Na kilo jahôd dávam pol kila cukru (ako to označuje Mišo – lekvár bude 70%-ný).

Jahody najprv umyjeme. (Ja to robím tak, že umyjem umývadlo, napustím doň vodu a opatrne vsypem jahody. Rukami premiešam a povyberám.) Potom z nich dáme dolu zelené lístky a nahádžeme do dobrého hrnca – dobrý je taký, že v ňom za normálnych okolností neprihára. Zoberieme to náradie, ktoré sa používa na výrobu zemiakovej kaše, a jahody trochu popučíme, aby pustili šťavu (netreba podlievať žiadnou vodou) a dáme variť. Za občasného miešania to necháme to zľahka bublať, kým jahody poriadne nezmäknú (pokojne aj 2-3 hodiny, šťavy tam bude čím ďalej tým viac). Zatiaľ poriadne umyjeme poháre a viečka – aj tie, čo už boli predtým umyté. Nie je veľa horších kulinárskych katastrof ako výborný jahodový lekvár, ktorý splesnivie, lebo pohár alebo viečko neboli úplne čisté.

Potiaľto to bolo nenáročné (obzvlášť pre tých, ktorí majú umývačku riadu), teraz začína drina.

Zoberieme dva malé hrnce. (Ja viac ako dva paralelne nezvládam, ale ak ste šikovnejší, tak sa nenechajte obmedzovať.) Dáme do nich 3 alebo 4 polievkové naberačky jahodovej tekutiny aj s kúskami jahôd. (U nás máme radi extra kúsky ovocia. Ak uprednostňujete hladšie lekváre, buď jahody nechajte dlhšie rozvárať, alebo si viac zacvičte s pučidlom na zemiaky.) V malom hrnci by ste mali mať asi 1cm šťavy. Trochu povaríme, pridáme malú lyžičku gelfixu a štipku kyseliny citrónovej. Po cca dvoch minútach, pridáme cukor – na 3 naberačky jahodovej šťavy 5 polievkových lyžíc, na 4 asi 7 lyžíc. S cukrom lekvár trochu stmavne.

Varíme, kým sa stratí pena a za varechou sa ťahajú také “cestičky”. Oplatí sa spraviť aj test – trochu lekváru dáme vychladnúť na tanierik a ochutnáme. Ak treba, tak upravíme množstvo cukru (záleží od toho, aké zrelé a aké sťavnaté sú jahody a ako sladký lekvár obľubujete) a prípadne aj množstvo gelfixu (ako “želatínový” chcete mať výsledok; ja dávam výrazne menej, ako sa píše na sáčku). Potom nalejeme do pripravených pohárov, poriadne zavrieme, otočíme hore dnom a zakryjeme dekou, aby pomaly chladli.

Toto opakujeme, kým sa minú všetky rozvarené jahody.

A na druhý deň s nadšením odložíme vychladnuté fľašky do špajze. Budú mať krásnu tmavočervenú farbu, ktorá časom zhnedne. Na chuti im to však neuberie.

Otvorené skladujeme v chladničke. Dlho sa tam neohrejú.

Víkendové surfovanie

fotka “napalmového dievčatka” z Vietnamskej vojny má 40 rokov a o tom, čo sa s Kim Phuc potom stalo

Jennifer Egan: Čierna skrinka – dlhé a zaujímavé; Najprv som si myslela, že čítam báseň. Bolo tam zopár výborných “veršov”. Potom prišlo prekvapenie na konci.

niekedy všetko, čo zvládnem, je dýchať – o popôrodnej depresii

The sense of treading water has been with me for so many months now and I was sure that it would ease up with the better weather, with the thrush going away, more sleep, with the passage of time, with x, y and z. But my load is technically lighter now and the sun is shining and I only wake once or twice a night most nights and I’m still finding myself weary down to my bones and having to try to convince myself all day about how good I have it. Something isn’t right.

matematika nestačí – o vyjednávaní rovnocenných partnerstiev

In general, childcare is extremely emotionally taxing, and care of one’s own children is emotionally taxing in ways our culture fails to grasp even at a basic level. Inner turmoil and guilt surrounding natural ambivalent feelings about our children can tax us to the extreme. These feelings are particularly culturally forbidden for mothers, and may be worsened for mothers who make the choice to practice equal parenting. Additionally, mothers do not receive the positive validation men do for childcare. On the other hand, men who engage in frequent childcare must face the emotional toll of being perceived as gender variant, as well as not performing their culturally sanctioned roll as “provider”. Many of us experience the effects of these feelings but are unable to articulate them to ourselves or our partners. Emotional work, whether in or outside the home, requires extra time off to process, decompress, unwind, and care for ourselves.

keď sú tradičné úlohy vymenené – toto je linka, na ktorú odkazuje aj matematika nestačí z odstavca vyššie, takže ak ste na ňu klikli už odtiaľ, tak druhýkrát nemusíte, ale zdalo sa mi to dostatočne zaujímavé na to, aby som sa nespoliehala…

všetka voda na Zemi (fotka) – a kopa iných zaujímavých, ak sa vám chce klikať dopredu alebo dozadu

musíme sa porozprávať:

Musíme sa porozprávať

čo to znamená tancovať nahá

As I keep marching on into my 30′s my body conforms less and less to the Western standards of perfection. Luckily this ‘decline’ coincides with my ability to give a shit. Of course there are moments when I look down at my baby-bump turned skin-flap and wish it away. Sometimes I see pictures of my pre-breastfeeding cleavage and feel a twinge of nostalgia. And occasionally I stare at an obviously heavily photoshopped image of a model and pretend there is a universe in which that is even an option for any human woman let alone me. But instead of leading me to pledge never to eat carbs again, these moments make me outraged because I am in great shape, I treat my body well, I am healthy and active and yet still it’s not good enough.

pre našich priateľov za morom – otvorený list najvyššiemu súdu o zdravotnom poistení (komiks)

32 inovácií, ktoré (vraj) zmenia váš zajtrajšok 

ako Pixar vyrába príbehy

ako sa vyrábali voskové pastelky:

 

Akvárium

Na Deň detí pršalo, tak sme doobedie strávili výrobou akvária. To naše ani na začiatku nebolo také elegantné ako to, ktoré ma inšpirovalo, a okrem toho už malo niečo za sebou, kým som sa dostala k foťáku, ale aj tak malo úspech.

potrebujeme:
krabicu (po našom nedávnom sťahovaní bolo z čoho vyberať)
4 veľké gombíky
hrubú niť/tenký špagát
pastelky/farby
orezávací (“lámaci”) nôž na kartón

Najprv z krabice vyrežeme akvárium. Na vrchu spravíme tenké drážky. Z odrezkov pripravíme vodné živočíchy, ktoré buď vyfarbíme alebo omaľujeme. Potom ich zavesíme pomocou nití na gombíky a navlečieme do drážok v akváriu, aby sa dali posúvať. Ďalší postup už necháme na maličkých.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...