Víkendové surfovanie

kto to je? (ja som spoznala všetkých okrem tých posledných)

kto je to?

všetci sa správame iracionálne (video)

hollywoodska konštanta

boj s hadom ako časť obhajoby dizertačnej práce

atlas pre slepých

recenzia na film o tom, ako bol vynájdený vibrátor

Hysteria is quite enjoyable. I found it funny (generally), charming (usually), intelligent (mostly), and entertaining (often). But I wanted so much more than to just like it. I wanted to love it. I wanted to be shouting about it from the rooftops. I wanted to be stopping strangers on the street, grabbing them by the lapels, and pleading with them to run out and see it right this minute. It was a movie about the invention of the vibrator, for fuck’s sake. I didn’t want to leave the theater thinking, “Yeah, that was pretty good — but it could have been so much better.”

And far too much of what was wanting from the film had to do with its treatment of the central topic — female orgasm.

parádne fotky – tie so slimákmi!

aké to je variť s deťmi vs variť bez detí

pozri, kto to hovorí

Among 35 major national publications, including The New York Times and The Wall Street Journal, men had 81 percent of the quotes in stories about abortion, the research group said Thursday, while women had 12 percent and organizations had 7 percent.

In stories about birth control, men scored 75 percent of the quotes, with women getting 19 percent and organizations getting 6 percent. Stories about Planned Parenthood had a similar ratio, with men getting 67 percent, women getting 26 percent, and organizations getting 7 percent.

Women fared a bit better in stories about women’s rights, getting 31 percent of the quotes compared with 52 percent for men and 17 percent for organizations.

namiesto toho, aby ich potrestali, vyplatia im peniaze

Cardinal Timothy M. Dolan of New York authorized payments of as much as $20,000 to sexually abusive priests as an incentive for them to agree to dismissal from the priesthood when he was the archbishop of Milwaukee.

A spokesman for the archdiocese confirmed on Wednesday that payments of as much as $20,000 were made to “a handful” of accused priests “as a motivation” not to contest being defrocked. The process, known as “laicization,” is a formal church juridical procedure that requires Vatican approval, and can take far longer if the priest objects.

A victims advocacy group, the Survivors Network of those Abused by Priests, sent a letter of protest to the current archbishop of Milwaukee on Wednesday asking, “In what other occupation, especially one working with families and operating schools and youth programs, is an employee given a cash bonus for raping and sexually assaulting children?”

A keď už o katolíkoch, tak ešte jeden článok. 9-ročné dievča v Brazílii. Od šiestich rokov ju sexuálne zneužíval nevlastný otec. Keď sa sťažovala na veľké bolesti brucha, zobrali ju do nemocnice. Tam sa zistilo, že je v štvrtom mesiaci tehotenstva a čaká dvojčatá. Jej matka súhlasila s okamžitým ukončením tehotenstva. Za to ju, aj doktorov, ktorí zákrok vykonali, exkomunikovali z katolíckej cirkvi. Nevlastného otca nie, lebo zjavne jeho prečin nebol taký vážny. Za najironickejší považujem ten výrok – život musí byť vždy chránený. Čo život toho 9-ročného dievčaťa? Ten by vôbec nebol ohrozený, keby mala donosiť a porodiť dvojčatá, všakže?

Declaring that “life must always be protected”, a senior Vatican cleric has defended the Catholic Church’s decision to excommunicate the mother and doctors of a nine-year-old rape victim who had a life-saving abortion in Brazil.

4 comments

  1. Par poznamok k “vsetci sa spravame iracionalne”.

    Mne sa nepaci zaver, ktory Dan robi z faktu, ze krajiny, ktore maju opt-out system na organ donors maju vyssi podiel organ donors nez krajiny, ktore maju opt-in system. Toto je znamy fakt, a ja ho nepopieram, ale podla mna sa to nemoze iterpretovat ako iracionalne rozhodnutie. Preco? Najma preto, ze drviva vacsina ludi nikdy v zivote ziadne rozhodnutie o organ donors nespravila. V krajinach s opt-out systemom je clovek by default organ donor, a musi podniknut aktivne kroky (ist niekam na urad/internet, vyplnit formular), ak chce zo systemu vystupit. V opt-in systeme je to naopak. Toto aktivne rozhodnutie predstavuje pre kazdeho casove (a mozno aj ine) naklady, a ak je clovek indiferentny medzi to be or not to be an organ donor, alebo ak sa nad tym nikdy v zivote nezamyslel, tak to tak necha. Toto nie je to iste ako pozriet sa na dotaznik a spravit ine rozhodnotie podla toho, ako je naformulovana otazka.

    Rozdiel v opt-in vs opt-out spociva prave v tom, ze zavadza casove (alebo ine) naklady pre jeden typ ludi, a ti ludia, ktori su plus-minus indiferentni, alebo ti, ktori nad danou vecou nikdy v zivote ani nerozmyslali, tieto naklady platit nebudu, a teda ostanu pri default option. Na tomto podla mna nie je vobec nic iracionalne. Naopak, podla mna je toto plne racionalne rozhodnutie.

    Ale aby som bola spravodliva k iracionalnemu spravaniu. Existuju studie, ktore ukazuju, ze “framing matters”, a teda, ze ludia sa rozhodnu inak na zaklade toho, kolko maju moznosti (to sa spomina aj v tej prednaske) alebo podla toho, ako je naformulovana otazka. Ake ponaucenie by sme si z tohto mali zobrat? Ze treba byt velmi opatrni pri citani a robeni zaverov z “laboratornych experimentov”, kde sa simuluju real world decisions na zaklade toho, ze ludia odpovedaju na otazky v dotazniku. Nedavno si aj ty na blogu odkazovala jednu taku studiu – nieco z oblasti, ako lahko/tazko sa zamestnaju zeny/muzi s detmi, spravenu na zaklade experimentu v laboratoriu.

    No a posledna poznamka sa tyka toho, ze ci mozme z tychto vsetkych experimentov spravit taky silny zaver, ze vsetci sa spravame iracionalne. Podla mna rozhodne nie. Urcite su situacie, ktore zazivame prvy krat, a rozhodneme sa zle. Ale vacsina situacii su opakovane situacie, ktore sme uz predtym zazili, alebo aspon nieco velmi podobne. A i ked nespravime prvych par krat “spravne” rozhodnutie, opakovanim situacie sa naucime, co a ako. A pokial ide cloveku o vlastne dobro a blahobyt, je ten learning process velmi rychly.

    1. v zasade suhlasim, iba dve poznamky:

      – neviem, aky je v jednotlivych krajinach ten proces, ale z prezentacie (a skusenosti s New Jersey vodicakom) mi vychadza, to nemusia byt ziadne ine naklady ako (ne)zaskrtnutie jedneho policka na formulari, ktory uz aj tak vyplnam; potom to podla mna naozaj viac poukazuje na to, ze “framing matters”

      – ta studia, ktoru som pred casom odkazovala, porovnavala experiment v laboratoriu s vysledkami “z praxe” – posielali rovnake zivotopisy, ktore sa lisili iba tym, ci tam bola zakomponovana informacia o detoch (napr matka bola aktivnou clenkou rodicovskeho zdruzenia vs clenkou nejakeho ineho zdruzenia), na tie iste pozicie a zistovali, koho pozvu na pohovor; ano, vobec z toho nie je jasne, koho by na zaklade pohovoru zobrali a ako by to potom vyzeralo v zamestnani, ale uz v tomto stadiu zivotopisy, ktore prezradili deti, mali mensiu odozvu

      1. K tym organ donors: Ano, v USA sa ta na to pytaju, ked si robis vodicak. V Cechach sa ta na to nikdy nepytaju: automaticky si organ donor, unless si das tu pracu zistis, ako nebyt donor a podniknut potrebne kroky. Mne to pripada, ze Dan predpoklada, ze to funguje v ostatnych krajinach tak isto ako v USA (co nie je pravda), a aj to tak v tej prezentacii podal.

        1. Na Slovensku je to tak isto ako v Cechach – tiez sme automaticky darcami organov a nikto sa na ta na to nikdy napytal v ziadnom dotazniku.

Leave a Reply to Katka Borovicka Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.