Čučoriedkový koláč s tvarohom

To bolo tak. Minulý týždeň sme boli v Čechách (Neratovice, Praha, Dečín, fotky budú), prišli sme v piatok večer a v nedeľu ráno sme odchádzali do Tatier (Štrbské Pleso, Studenovodské vodopády, zajtra dúfam vylezieme na Gerlach, aj tieto fotky budú, ak z neho nespadneme). A mali sme ponuku na sobotu – ísť na čučoriedky. Bolo to síce lákavé, ale nešli sme… predsalen po piatkovom cestovaní, pred nedeľným odchodom bolo treba nechať deti vydýchnuť a veci oprať.

No ale keď nejde hora k Mohamedovi, musí Mohamed k hore. Našli sa takí, čo na tie modré bobule išli a doniesli ich dva kýble aj k nám. A kým som z nich ja večer piekla rýchly čučoriedkový koláč na cestu do Tatier a chystala sa na varenie čučoriedkového lekváru (našťastie bol do polnoci hotový), priateľka môjho brata, Lenka, upiekla túto tvarohovo-šľahačkovo-čučoriedkovú bombu. (Ktorá bolá taká dobrá, že sme ju stihli do rána zjesť. Toto nie je skrytá reklama. Je to reklama úplne otvorená.) Ďakujem a s jej súhlasom sa delím o recept.

na cesto:
7 vajec
7 lyžíc krupicového cukru
7 lyžíc hrubej múky
1 prášok do pečiva

navrch:
čučoriedkový lekvár
500g tvarohu
100g cukru
80g masla
500g čučoriedok
2 šľahačkové smotany (33%)

Vymiešame žĺtka s cukrom. Pridáme trochu teplej vody, premiešame. Potom múku a prášok do pečiva, opäť premiešame. Vyšľaháme sneh z bielkov a opatrne ho zamiešame do cesta. Potom ho vylejeme na papierom vystlaný plech a pečieme do zlatohneda na 180C (asi 15 minút).

Keď vychladne, tak ho nahrubo natrieme čučoriedkovým lekvárom. Potom vymiešame maslo s cukrom a tvarohom a natrieme na lekvárovú vrstvu. Rovnomerne posypeme čučoriedkami a tie ešte zľahka pocukríme. A navrch natrieme vyšľahanú šľahačku.

Rovno sa doňho pustíme (krájať treba veľké kúsky, aby aspoň trochu držali tvar). Tú trošku, čo ostane, odložíme do chladničky na raňajky.

poznámka:
Zdalo sa mi divné, že tam má byť čučoriedkový lekvár. Prečo tam radšej nedať dve vrstvy čučoriedok, keď už ich máme naraz toľko? Ale bolo mi povedané, že takto koláč lepšie drží pokope, s toľkými čučkami by sa viac rozsýpal.

Víkendové surfovanie

málo ale o to zaujímavejšie:

analýza seba samého – Stephen Wolfram, zakladateľ Wolfram|Alpha, analyzuje dáta, ktoré o sebe nazbieral; fascinujúce

One day I’m sure everyone will routinely collect all sorts of data about themselves. But because I’ve been interested in data for a very long time, I started doing this long ago. I actually assumed lots of other people were doing it too, but apparently they were not. And so now I have what is probably one of the world’s largest collections of personal data.

už nechcem byť feministka

Most of all, I am tired of knowing. Knowing that my eyes have been opened, and that what has been seen cannot be unseen. I am tired of knowing it, when I see something that is wrong. I am tired of knowing that only speaking out can change it. I am tired of knowing exactly how hard and scary it can be to do so.  I am tired of knowing that if I am not careful, the fight will eat up my hope and strength, and leave me only with bitterness. I am tired of knowing that I can never turn back to not knowing. I am tired of knowing that despite my fears and exhaustion, I am a feminist.

dvaja HIV pacienti po transplantácii bez vírusu. Mohla by to byť cesta k liečbe?

One patient is HIV-free two years later, and the other is seemingly uninfected three-and-a-half years later.
“They still have no detectable HIV DNA in their T-cells,” Kuritzkes said. In fact, doctors can’t find any trace of HIV in their bodies — not in their blood plasma, not when they grow cells in the lab dishes, not by the most sensitive tests.
Can the patients be told they are cured?
“We’re being very careful not to do that,” Kuritzkes said.

lekcia plávania:

slony

a ešte niečo na pobavenie

Mojito

Osviežujúci koktail na letné večery.

Zohnať mätu nebol problém, tá nám už rastie vo veľkom kvetináči spolu s pažítkou. Ale ten biely rum! To bol oriešok, ktorý rozlúskli až Mišove narodeniny.

4 cl bieleho, najlepšie kubánskeho, rumu
3 cl limetkového džúsu
mäta
2 čajové lyžičky hnedého cukru
sóda
ľad

Namiesto limetkového džúsu sme dávali čerstvo vytlačenú limetkovú šťavu. Tú nalejeme do pohára (oficiálne collins), pridáme cukor a veľa umytej mäty. Všetko mačkáme (keď nie je čím iným, tak aj opačným koncom varechy), aby mätové listy pustili arómu. Pridáme rum, ľad a dolejeme sódou alebo minerálkou.

Mňam.

Prerušovaná

Viem, že bol film Girl, Interrupted s Angelinou Jolie a Winonou Ryder. Nie o tom, o čom idem písať (aspoň myslím, videla som iba trailer), ale názov je to pre moje momentálne rozpoloženie skoro úplne presný. Keby som mala vybrať jedno slovo, ktoré ma za posledné tri roky najviac vystihuje, bolo by to prerušovaná.

(A ani som sa nepokúsila spočítať, koľkokrát bolo prerušené písanie tohto tu.)

Ono je multitasking a potom je prerušovanosť.

Multitasking je fajn. Môžem ustieľať posteľ a popri tom dávať pozor na malé dieťa, ako sa na ňu neúnavne štverá hore a hneď zase dolu a popri tom ešte debatovať s 3ročnou kočkou o tom, čo budeme dnes robiť a popri tom rozmýšľať, kedy potrebujem začať variť dnešný obed, aby krpci stihli v rozumnej dobe zaľahnúť na poobedný odpočinok.

Je to ok ešte aj v takom priestorovom zmysle. Odkedy sme sa presťahovali do domu a výrazne sa nám zvýšilo pole pôsobnosti aj vnútri aj vonku, tak aj moja práca cez deň je roztrúsená kade-tade… niečo mám rozrobené v kuchyni, niečo v obývačke, niečo na poschodí, niečo na záhrade. A venujem sa tomu podľa toho, kde práve najviac treba, alebo kde sa hrajú malí.

Na toto sa dá zvyknúť.

Ale ani po troch rokoch si neviem zvyknúť na tú prerušovanosť. Pamätám si prázdniny, kedy som sa mohla ráno začítať do knihy a poobede zdvihnúť oči a začudovane pozerať, kam sa podeli tie hodiny. Alebo učenie sa na skúšky na výške, to boli niekedy maratóny ponorenia sa do témy. Alebo túry, ktorých sme pár spravili (na myseľ ako prvý prichádza Grand Canyon), plán na deň bol jednoducho ísť…

Ale keď sa starám o novorodenca, tak jediná činnosť, v ktorej sa môžem stratiť, je staranie sa o novorodenca, akýkoľvek pokus o niečo iné je veľmi rýchlo prerušený. Potom ten novorodenec trochu podrastie, ja to skúsim znovu a možno už nie som prerušená po 30tich sekundách, ale po 30tich minútach, ale stále skôr, než by som chcela. Možno to iným mamám nevadí tak veľmi ako mne. A možno sa im tiež zdá, že je to ako keby sa vás niekto pri čítaní knihy na každej strane pýtal, čo čítate a či je to dobré a o čom to je…

A ono to nie je len ten zriedkavý oddychový čas, ktorý je prerušovaný. Spánok? Prerušovaný. Jedlo? Prerušované. Sprcha? Áno, aj sprcha je niekedy prerušovaná. (Sex? Nie, nie, nie, do tejto témy sa dnes nejdem púšťať…) Rozhovory? Prerušované. Práca? Prerušovaná. Vzťahy? Prerušované. Myšlienky? Tie sú prerušované zo všetkého najviac.

Táto materská dovolenka je úžasná vec. Môžem si robiť úplne hocičo. Písať blog, čítať knihy, PhD, … akurát sa musím zmieriť s tým, že to budem robiť v 5-alebo-menej-minútových inkrementoch. A to je ťažké.

PrerušenáÁno, áno, všetci vieme, materstvo je ťažká práca (článok o tej reklame už mám párkrát prerušený, dúfam, že ho čoskoro dorazím), akurát že to nie je práca. Preto sa pýtame otázky typu “A dokedy budeš s malým doma? A kedy pôjdeš naspäť do práce?” A hovoríme o hľadaní rozumnej rovnováhy medzi prácou a rodinou, lebo keď hovoríme práca, tak tým nemyslíme výchovu detí. Tým myslíme niečo, za čo sú peniaze. Niečo, čo bude urobené a dokončené. A to výchova detí tak skoro nebude.

Na záver ešte dva postrehy.

Nie je zriedkavé, že nemám so sebou telefón, keď som s deťmi v pešej vzdialenosti od domu. Alebo, že ho mám zapatrošený niekde v taške a nepočujem zvoniť, keď sme doma. Zdalo by sa, že možno je to maličká výhra v súboji s prerušovanosťou. Ale to platí, iba keď som s krpcami. Keď s nimi nie som, tak telefón je zapnutý, dobitý a na dosah. Bez ohľadu na to, čo by mohol prerušiť.

Doma, po večeri, ešte je zavčasu ísť malých kúpať, ja sa zberám umývať riad. On hovorí: “Nechaj tak, ja poumývam.” A ja na to “Nie, nie. Ty sa choď s nimi hrať.” Čiastočne preto, že ich celý deň nevidel a ja potrebujem aj byť hore a zároveň na nich nedávať pozor. Ale aj preto, že konečne je tu práca, ktorú začnem, skončím a bude hotová.

Od septembra zase do školy

Prijatá

Juhoslovanský krémeš

Môj mladší brat je čerstvý bakalár. Keď sa spýtal, či mu pri tej príležitosti napečiem koláč, povedala som, že jasné. Na moju otázku, že aký, odpovedal, že bakalári už nemôžu len tak hocijaké koláče konzumovať, že on by rád juhoslovanský krémeš.

Ja mám ešte v pláne niekedy raz vyskúšať urobiť aj klasický francúzsky krémeš (to bol kedysi môj najobľúbenejší koláč a mali sme rodinný rituál, že po každom vysvedčení sa išlo do cukrárne na krémeš), ale myslím si, že to dopadne tak ako s fondue – jedenkrát skúsim a potom to už nechám na profesionálov.

Ale tento juhoslovanský sa v zásade nedá pokaziť.

1 lístkové cesto (400g)

na orieškové cesto:
5 vajec
150g cukru
150g mletých orechov
4 polievkové lyžice polohrubej múky
1 prášok do pečiva

na krém:
1/2 l mlieka
2ks zlatý klas (2x40g)
250g masla
1 vanilkový cukor
150g cukru

Ja používam kupované lístkové cesto, ale ak sa cítite obzvlášť trpezlivo a zručne, pokojne sa pustite do výroby domáceho. Ak nie, tak to svoje cesto vytiahnite z mraziaka a nechajte chvíľu zohriať. Nie však úplne do mäkka, aby dalo dobre vaľkať. Rozdelíme ho na polovice a každú vyvaľkáme na obdĺžnik. Tie potom preložíme na opačnú stranu plechu (tá býva o kúštik väčšia ako vnútorná) a poriadne popicháme vidličkou (aby na nich nenapuchli pľuzgiere). Pečieme na 180C asi 10 minút, kým nebudú mať krásnu zlatú farbu.

Zatiaľ pripravíme orieškové cesto. Vymiešame 5 žĺtok s cukrom. Pridáme orechy, múku a prášok do pečiva. Na záver zľahka vmiešame tuhý sneh z piatich bielkov. Vylejeme na papierom vystlaný hlboký plech, rovnomerne rozotrieme a pečieme na 180C asi 15-20 minút.

Zatiaľ uvaríme puding. V asi 100ml mlieka rozmiešame zlaté klasy. Ostatné mlieko dáme zohrievať. Keď za blíži do varu, vlejeme túto zmes a miešame do zhustnutia. Potom ešte minútu, kým sa hádžu bubliny a potom vypneme.

Necháme vychladnúť všetky cestá a puding, potom vymiešame maslo s cukrom. Pridáme puding a rozmiešame na hladký krém. A pustíme sa do skladania koláča.

Odborným okom kukneme na lístkové cestá a vyberieme si z nich to menej pekné – to bude spodok. Natrieme naň polovicu krému. Odlepíme orieškové cesto z papiera a položíme ho navrch. Potom natrieme druhú polovicu krému. A teraz pozor, trik. Druhé – to krajšie – lístkové cesto nakrájame na štvorčeky. Tie potom poukladáme navrch poskladaného koláča. O kus to uľahčí neskoršie krájanie.

Koláč dáme do chladničky a po dvoch hodinách ochutnáme prvý kúsok. (Keď je to v inštrukciách, tak sa to nepovažuje za vyžieranie, však?)

PS Niekto ho zvykne po vrchu ešte posýpať práškovým cukrom, ale nám to nechýba, sladký je dosť aj bez toho a aspoň sa nepráši. A niekto dáva do krému trochu rumu, ale to sa u nás tiež nerobí – v duchu filozofie “ak rum, tak mojito”.

Víkendové surfovanie

na Olympiádu v Pekingu sa nedostal o pol sekundy – jeho výraz, keď sa kvalifikoval do Londýna

séria článkov o sexuálnej objektifikácii – 1. časť (čo to je?), 2. časť (ako škodí?) a 3.časť (ako proti nej bojovať?)

prezident Obama a detinie je to prvýkrát, čo ma zaujala táto kombináciaa tu je ešte jedna variácia na danú tému

prečo vzpieračka nemá sponzorov

The twenty-three-year-old is the highest ranked weightlifter in the country, beat out every female and male American at the world championships last year, and can lift more than 568 pounds–which is apparently equivalent to one large adult male lion. And yet Robles scraps by on $400 a month from U.S.A. Weightlifting and donations from friends because she doesn’t the kind of body that secures lucrative endorsement deals.

Lego bábätká – modrá a ružová? a tie výrazy tváre… naozaj?

Naomi Wolf o posadnutosti diétami – citát

rôzne farby pleti – pozadia týchto obrázkov sú spravené tak, aby zodpovedali farbe pokožky

o skrytých formách sexizmu

We found that employed husbands in traditional marriages, compared to those in modern marriages, tend to (a) view the presence of women in the workplace unfavorably, (b) perceive that organizations with higher numbers of female employees are operating less smoothly, (c) find organizations with female leaders as relatively unattractive, and (d) deny, more frequently, qualified female employees opportunities for promotion.

vtipy o znásilnení nie sú smiešne; je tu síce ešte toto, ale aj tak…

I’m not condoning rape, obviously—you should never rape anyone. Unless you have a reason, like if you want to fuck somebody and they won’t let you.

Dobre, možno si to nerobí srandu z obete ale spoločnosti, ktorá takéto správanie dostatočne neodsudzuje… ale aj tak mám nepríjemný pocit z toho, že sú muži, ktorí sa nebudú smiať z tohto dôvodu ale preto, že sa viac či menej v takejto situácii ocitli…

platená dojka alebo otrokyňa? mení to niečo na pocitoch z tohto obrázku?

dojka

Jánošíkove diery

Budú. Budú už aj slová, ale dnes ešte obrázky.

Ako sme boli v dierach a Kika chodila po mostíkoch, ako sme boli na pieskovisku v lesoparku a ako Kubo vyjedal ríbezle v Kysuckom Novom Meste.

Šťavnaté bravčové pečené mäso

S pečeným mäsom je problém, keď ho chcete mať mäkké a šťavnaté. Aj na druhý deň. Aj pre deti, ktoré majú ešte málo zubov. Či už sa pečie v kuse alebo nakrájané na plátky, nie je až také mäkké, ako keď použijete nasledovnú metódu, pracovne nazvanú “chlieb vo vajci”.

recept je odtiaľto

1kg bravčového karé
strúhanka
4 vajcia
soľ
1-2 veľké cibule
3-4 strúčky cesnaku
olej
mleté čierne korenie
červená paprika
talianske korenie (bylinková zmes)
vegeta (nemusí byť)

Mäso nakrájame na plátky a naklepeme. Nakrájame aj očistenú cibuľu a cesnak. Vidličkou rozmiešame vajíčka so soľou. Mäso obaľujeme najprv v strúhanke, potom vo vajci (nie, to nie je omyl, presne v tomto poradí) a dáme piecť na panvicu do rozhorúčeného oleja. Pečieme len krátko, do zlatista, kým vajíčko začne vyzerať, ako keď robíte chlieb vo vajci. Opečené kúsky ukladáme na pekáč. Keď sú všetky tam, dáme do zvyšného oleja na panvici opiecť nakrájanú cibuľu a cesnak. Okoreníme podľa chuti a vylejeme navrch. Môžeme podliať ešte 1/2 dl vody. Zakryjeme a dáme dusiť do rúru na 180C/30 minút.

Je s tým viac roboty, ako keď len dáte mäso rovno piecť na pekáči (alebo v mojom prípade v sklenenej mise), ale zdá sa mi, že za ten výsledok to stojí.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...