10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 3 a štvrť)

Kika, 3 a 1/4ako si sa nám “rozchodila” – Chce to motiváciu, ukecávanie a podobne, ale výsledok je taký, že si sama vyšla na Straník, na Lietavský hrad, na Studenovodské vodopády. Ešte dotrénujeme chodenie po kameňoch a bude z Teba turistka.

večerné čítanie a rozprávanie – V poslednej dobe si pred spaním viac čítame ako rozprávame. Rozprávame akurát, keď sme niekde na cestách, lebo vtedy spravidla spíme všetci spolu v jednej miestnosti, večer tam už je tma a nechcem svietiť na čítanie, aby sme nerušil zaspávajúceho Kubka. Doma máš svoju izbičku, tak tam si na chvíľu zasvietime. Tomu čítaniu som rada, lebo tieto letné mesiace sme boli takí rozlietaní, že sme si málokedy cez deň sadli s knižkou. Tak aspoň po večeroch. Stále striedame anglické a slovenské. Ale mali by sme už konečne rozbaliť posledné krabice, ktoré ešte čakajú v pivnici, lebo tam je schovaných ešte zopár knižiek, na ktoré si už možno aj zabudla.

ako ma držíš za ruku, keď sa prechádzame – Tvoja malá dlaň v tej mojej. Celkovo taký ten pocit, že mi úplne veríš. Keď Ťa niečo naľaká, tak utekáš ku mne. Keď sa niekde oškrieš, tak ideš za mnou. To že som pre Teba taká automatická istota. Nech to je čo najdlhšie.

že sa konečne začínaš priateliť s mojím otcom – Toto chvíľu trvalo. Keď sme sa prisťahovali, tak si s ním veľmi čas tráviť nechcela, na jeho pokusy o kontakt si buď nereagovala, alebo reagovala nie veľmi pozitívne. Ale už sa to mení. Už sa navzájom podpichujete, už s ním fúrikuješ trávu. Mám z toho radosť.

som s Tebou rada – Toto som spomínala už pred troma mesiacmi a stále to platí. Je mi s Tebou dobre a obzvlášť si to užívam, keď sme spolu iba my dve samy, lebo aj Ty si vtedy priateľskejšia, keď sa s nikým iným nemusíš prekrikovať o pozornosť.

ako kreslíš – Začína sa to už trošku podobať. Obľúbený motív sú motorky a panáčikmi s prilbami, potom Kubko v jasliach (taký panáčik v kruhu) a minule si nakrelila taký ovál so šiestimi farebnými krídlami a zahlásila, že to je von.

ako sa napchávaš malinami, slivkami a iným ovocím, ktoré máš rada – Je to skvelá zábava Ťa pri tom pozorovať.

slovné novotvary – Môj brat necvičí s činkami ale s cvičinkami. Perieme s Toyotovým práškom (lebo toto logo sa jej podobá na toto). A Ty sa voláš Kristínka Jančigová bez nezbedníka.

že sa tešíš do škôlky – Je mi jasné, že to nebude len ružové a že vlastne ešte vôbec nevieš, do čoho ideš. Ale myslím, že Ti bude fajn s inými deťmi, dúfam, že si rýchlo nájdeš kamarátov a podľa mňa sa Ti bude páčiť, čo všetko sa tam budete učiť.

ako počítaš na prstoch – Niekedy sa Ti nedarí vystrieť alebo schovať správny počet prštekov, tak si musíš pomáhať druhou rukou. A objavila si sčitovanie – ako inak, cez jedlo:
Mama, prosím si štyri palacinky.
Vieš čo, dám Ti dve a ak ich spapáš, tak potom si môžeš pýtať ďalšie.
Potom si dáš (= si dám) ešte dve, lebo dve a dve sú štyri.

Trenčín

Fotky z víkendu u kamarátov:

A v dnešný sviatok sme sa vybrali na Lietavský hrad.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 a štvrť)

vracanie – Toto leto sa nám to stalo v aute dvakrát. Obidva razy si sa hystericky rozkričala, lebo si nevedela, čo sa deje. Ukľudniť Ťa bolo zhruba rovnako náročné ako nasledovné čistenie (z toho jedenkrát som ja bola jediný prítomný dospelý, takže to bolo všetko na mne). Jediné pozitívum, ktoré na tom všetkom viem nájsť je, ako vtipne si to nazvala – Kika tu pľuje, Kika sa opľuľa. Zatiaľ to nebudeme riešiť Kinedrilom, akurát dáme pozor na chladenie v aute, aby si nepozerala knižky za jazdy a aby sme nerobili príliš prudké vývrtky. Dúfam, že to bude stačiť.

cena 5-minútovej sprchy – Alebo prečo mamy na materskej smrdia a boja sa sprchovať? Nie, také hrozné to zase nie je. Ale… večer väčšinou bývam taká unavená, že sa mi už do sprchy nechce. Chodím sa potom sprchovať ráno. V praxi to vyzerá tak, že buď Ťa nechám niekde sa hrať a Kuba beriem so sebou do kúpeľne, alebo idete so mnou obidvaja. Ale Murphyho zákony fungujú a Ty potrebuješ ísť na záchod presne vtedy, keď ja namydlená stojím pod vodou. Ty ma aj voláš, lebo záchodovanie sme už (klop klop klop) úspešne zvládli, akurát sa tam zatiaľ nevieš posadiť sama. A tak som už takto zo sprchy vyšla k mláčke na dlážke v spálni, keď si takmer zachránila situáciu šprintom na Kubov nočník. Ale už som Ťa aj zobrala rovno do sprchy, keď to bol ten horší prípad. Zatiaľ som sa ešte neuchýlila k drastickému riešeniu – že moje sprchovanie Ty preventívne presedíš na záchode. Ale od septembra to bude aj tak inak, lebo s rannými odchodmi do škôlky sprchu nebudem stíhať, tak sa asi chtiac-nechtiac budem musieť vrátiť k večernému páchaniu hygieny.

biješ Kubka – Ach, tie Tvoje buchy, buchy. Neviem, čo s nimi.

opakuješ po Kubovi – On vymyslí nejakú hovadinu (trieskanie po stole, napríklad) alebo nejaký nový škrek a Teba nenapadne nič iné, len to s veľkým entuziazmom opakovať. Zaujímavé je, že takto nákazlivé sú len samé blbosti.

stále rozprávaš naopak – Už prešlo obdobie, kedy to bolo vtipné. Čiastočne sme sa vrátili o krok späť a používaš zase tretiu osobu (Tato, obuj Kiku.), niektoré spojenia máš naučené (Prosím si mlieko na pitie.), ale väčšina je stále “naopak” (Ty si mi doniesla puzzle – keď Ty prídeš so svojím puzzle za mnou.)

odmietaš si obliekať dlhé veci – dlhé nohavice, tričká s dlhým rukávom, mikiny… vždy je to boj. Momentálne nie veľmi častý, lebo je leto a je teplo. Akurát som zvedavá, či to porieši prichádzajúci chlad, alebo budeme čím ďalej tým viac zápasiť na túto tému.

hnn, hnn zvuky – Toto by chcelo video. Alebo aspoň nejaký zvukový záznam. Niekedy sa len tak postavíš a začneš vykrikovať. Nám sa zdá, že bez príčiny, pátrame, či Ťa niečo bolí, či treba ísť na WC, či chceš piť… až naveľa, naveľa začneš zase používať slová.

keď kričíš alebo dokola opakuješ to isté – A najhoršie, keď dokola kričíš to isté. Niekedy mám pocit, že Tvoja default hlasitosť je krik a že len občas stíšiš na decibely prijateľné pre zvyšok ľudstva.

všetko Ti nekonečne dlho trvá – Áno, viem, Tvoj čas beží úplne iným tempom, ako ten môj a je na mne, aby som spomalila. Ale to čakanie, kým sa oblečieš, obuješ, naješ, vysedíš na záchode… polovicu svojho života momentálne trávim v čakárni. Jediná moja nádej a dôvod, prečo Ti už so všetkým nepomáham, je, že keď sa to už naučíš, pôjde to všetko aj bezo mňa.

disciplína, respektíve jej absencia – Nechcem Ťa biť, ani dávať do kúta, ani na Teba kričať a vysvetľovanie málokedy zaberá (a takmer vôbec nikdy na prvýkrát). Takže čo mám robiť? Si neskutočne tvrdohlavá (netuším po kom) a dostať do Tvojej hlavy, že niečo nemôžeš alebo nemáš robiť, je pomerne náročné. Prečo nás nikto neučí, ako vychovávať deti?

Niečo je zhnité v tejto našej kultúre

Hypotetická situácia:
Ste mladá žena. Veziete sa výťahom. Okrem Vás je vo výťahu iba jeden muž, ktorého ste nikdy predtým nevideli. Ten zrazu stlačí gombík Stop a výťah sa zastaví.

Problém?

Nie. Prvá vec, ktorá Vás napadne je, že sa k Vám môže pridať sestra-dvojča a rozdáte si to do trojky. A druhá, že možno ste trojčatá a môžte to robiť spolu štyria.

Toto som si dnes pozrela v telke v reklame na pánsky telový šampón. (Na youtube som našla len nie úplne rovnakú anglickú verziu.)

http://www.youtube.com/watch?v=LjKrXrChvNQ

Nielenže to nie je vtipné, ale spýtajte sa seba, mamy, sestry, dcéry, susedky, kamarátky alebo hocijakej inej ženy vo vašom živote, aké opatrenia podvedome v živote robí? Ako zvažuje, čo si oblečie? Kedy pôjde mestskou hromadnou dopravou? Kde zaparkuje auto pred obchoďákom? Ako nadväzuje očný kontakt s neznámymi mužmi? Za akých okolností prejde na chodník na druhej strane cesty?

(Nehovorím, že je to správne. Práve naopak. Mali by sa cítiť dostatočne bezpečne na to, aby sa mohli pohybovať kedykoľvek, kdekoľvek, bez ohľadu na to, aká dlhá je práve ich sukňa, aká je denná alebo nočná doba a koľko pohárikov vypili.)

Ale spýtajte sa ich aj na to, čo ich prvé napadne v hypotetickej situácii popísanej vyššie.

Jasné, je to len reklama, ja nemám zmysel pre humor a zase hľadám zlý úmysel tam, kde nie je… toto je len ďalšia z milión malých vecí, ktoré spolu tvoria jeden veľký problém – žena ako objekt, predmet. Bez ohľadu na jej realitu, jej primárna úloha je napĺňať predstavy (pokojne aj náhodného) muža.

Patizónový paprikáš

Placiek, patizónových aj iných, bolo u nás v poslednej dobe dosť, tak s ďalšími patizónmi bolo treba vymyslieť niečo iné. Vyšiel z toho paprikáš. Didi v ňom s nádejou hľadal mäso, lebo počul povesti, že na nadchádzajúcom Erazmus pobyte vo Švédsku si ho zrejme veľa neužije, ale ako pozeral, tak pozeral, žiadne mäso nenašiel. Ani v prvej porcii, ani v dupli. (Tak sme na rozlúčku museli potom ešte grilovať.)

2 menšie patizóny
(olivový) olej
2 cibule
2 čajové lyžičky sladkej červenej papriky
2+ dl smotany*
1 polievková lyžica hladkej múky
soľ

Nakrájame patizóny na plátky, ošúpeme, vykrojíme dužinu a nakrájame na kocky.

Očistenú a na jemno nakrájanú cibuľu speníme na oleji. Pridáme patizónové kocky a červenú papriku, posolíme. Miešame, aby paprika nezačala prihárať. Patizóny pustia trošku vody, ak jej však je málo, ešte trochu podlejeme a necháme dusiť, kým patizóny trochu zmäknú, ale zase nie tak dlho, aby sa rozvarili (asi 15 minút).

Pridáme smotanu a múku, prevaríme a podávame buď s cestovinami, nokmi alebo obyčajnými haluškami (múka+soľ+voda).

* Nepíšem, aká smotana, lebo už som na paprikáš/perkelt použila aj šľahačku, aj kyslú smotanu, aj smotanu na varenie (podľa toho, čo chladnička práve dala). So šľahačkou je to najjemnejšie, ale všetky fungujú.

Víkendové surfovanie

femtofotografie:

vzdelanie pre všetkých:

ešte raz k Olypiáde – prečo nie sú víťazstvá Jima Thorpa stále uznané

On the second day, Thorpe’s shoes were missing. Warner hastily put together a mismatched pair in time for the high jump, which Thorpe won. Later that afternoon came one of his favorite events, the 110-meter hurdles. Thorpe blistered the track in 15.6 seconds, again quicker than Bob Mathias would run it in ’48.

On the final day of competition, Thorpe placed third and fourth in the events in which he was most inexperienced, the pole vault and javelin. Then came the very last event, the 1,500-meter run. The metric mile was a leg-burning monster that came after nine other events over two days. And he was still in mismatched shoes.

Thorpe left cinders in the faces of his competitors. He ran it in 4 minutes 40.1 seconds. Faster than anyone in 1948. Faster than anyone in 1952. Faster than anyone in 1960—when he would have beaten Rafer Johnson by nine seconds. No Olympic decathlete, in fact, could beat Thorpe’s time until 1972. As Neely Tucker of the Washington Post pointed out, even today’s reigning gold medalist in the decathlon, Bryan Clay, would beat Thorpe by only a second.

včera vo veku 82 rokov zomrel Neil Armstrong, prvý človek, ktorý chodil po Mesiaci; článok o pristátí, ktorý 21. júla 1969 priniesli New York Times

každá žena by mala cestovať sama

At the age of 27, I got in my aquamarine Honda and drove 26,000 miles around the country for five months by myself. It was foolish and lonely and 10 years later, I still think it might be the best thing I’ve ever done. I wore clothes till they were filthy and lived on baked beans and peanut butter, but the luxury of that time is unimaginable to me now, because I woke up every morning with no one’s agenda but my own. What did I want to see today? Where did I want to go?

There is a poignant scene near the end of “Wild.” Cheryl Strayed’s mother is close to death, and she tells her daughter, “I never got to be in the driver’s seat of my own life … I always did what someone else wanted me to do. I’ve always been someone else’s daughter or mother or wife. I’ve never just been me.” God, that moment cut me. Boyfriends are nice, and careers are important, but I think this is all I’ve ever been after: to just be me.

Z Červeníka sa na diaľnicu nedostanete

Jeden z najdôležitejších dôvodov, prečo mať deti, je, že vám to umožní spoznávať čaro a tajomstvá diaľničných odpočívadiel.

Najprv cestou do Senca prišlo Kike zle a tak sme si dali umývaciu a prezliekaciu prestávku pri Beluši.

dead_endA potom cestou naspäť mal Kubko problém zaspať, vrieskal a všetky pokusy o rozptýlenie zlyhávali. Až kým som si uvedomila, že sme boli od rána pomerne zaneprázdnení, že doobeda spal iba chvíľku a že od jednej v noci ani raz necucal mlieko. Z toho mi vyšlo, že zastaneme na najbližšom odpočívadle a tým bol zhodou okolností Červeník.

Skoro hneď potom, ako sme odbočili, nám bolo jasné, že niečo tu nehrá. Na obzore dedina, ale odpočívadlo nikde. GPS sa tváril, že žiadna panika, vráti nás na diaľnicu (a na mape bolo vidieť aj benzínku s parkoviskom). Ale kázal nám zabočiť na cestu označenú ako slepá. A my, optimistickí od korienkov po končeky, sme odbočili. Asfalt skončil, potom už len cestička v lese plná výmoľov. Na konci benzínka. Ale pred ňou betónová zátarasa.

Tak sme sa otočili, ja som vybrala Kuba a pustila sa do kŕmenia, lebo toto bolo také dobré miesto ako hocijaké iné. A Mišo zúrivo blúdil po mape hľadajúc spätnú prípojku na diaľnicu. Ale žiadnu tam nevidel.

A potom prišlo auto s bratislavskou značkou, obrátilo sa, chlapík za volantom krútil hlavou, spolujazdkyňa neisto ťukala do GPS a vrátili sa odkiaľ sme aj my prišli.

Za iných okolností by som to bola ja, kto by sa vybral na benzínku. Ale sediac s prísavkou, ktorá sa zase raz tvárila, že dva týždne nejedla, táto milá povinnosť pripadla naňho, aj keď to znamenalo, že sa bude musieť vyrovnať s priznaním si, že sme sa stratili na diaľnici medzi Sencom a Žilinou.

On: Ako sa napojím naspäť na diaľnicu?
Kočka, úplne bez prekvapenia, namiesto vtipnej odpovede, že veď predsa sme na diaľnici: Ste tu vedľa v lese?
On: Áno?
Ona, podáva informáciu, ktorú zrejme opakuje pomerne často: Tak tu sa nenapojíte. Až v Hlohovci alebo v Piešťanoch. Hlohovec máte bližšie.
On: Hmm.

Na križovatke s tou slepou značkou nás míňajú dve talianky, ktoré sa nevedia dohodnúť, či odbočiť, či nie. Lámano vysvetľujeme, že tadiaľto sa na diaľnicu nedostanú, ale že môžu ísť za nami.

Napojili sme sa pri Hlohovci a o chvíľu už Kubko spokojne odfukoval vzadu a my sme znovu fičali okolo Červeníka. Prvá odbočka, bez privádzača, do dediny, druhá na odpočívadlo, bez značiek, ktoré by to neznalým dali na známosť. O tom, že by sa zrejme zišli, svedčí fakt, že za tých asi desať minút, čo sa malý namliečkoval, tu zazmätkovali tri autá.

Čas fotiek – užívanie leta

Kým bol Mišo na ďalšej ceste do Nemecka – tentokrát do Berlína – ja som si povedala, že si s krpcami tiež urobím výlet – do Senca na jazerá. Užívali sme si leto a boli sme sa pozrieť aj na Záhorí, aj na úplnom juhu Slovenska. Dobre bolo.

Elisabet Helsing (WHO) o kojení

If society hinders the optimal breastfeeding by mothers who work outside the home, society needs to change, not women.

Jablkové lievance

Po patizónových plackách som robila aj sladkú verziu. Namiesto patizónov jablká, namiesto oleja na pečenie maslo. Sú to vlastne mierne upravené tieto jednoduché americké palacinky. Zase sme sa raz zalizovali.

2 vajcia
1 a 1/2 šálky mlieka alebo bieleho jogurtu
1 šálka hladkej múky
1 šálka polohrubej múky
1/2 prášku do pečiva
1/2 čajovej lyžičky soli
1/4 šálky cukru
3 (podľa možnosti kyslé) jablká
1 čajová lyžička škorice
1 vanilkový cukor
maslo

Jablká umyjeme, očistíme a nastrúhame. Všetky prísady okrem masla spolu vymiešame v mise. Na rozhorúčenej panvici rozpustíme trošku masla a naložíme malé kôpky cesta, ktoré zľahka roztlačíme na malé placky. Pečieme z obidvoch strán do zlatohneda.

Hotové môžeme posypať práškovým cukrom, natrieť lekvárom alebo poliať ovocnou penou. My sme mali broskyňu rozmixovanú v šľahačke.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...