Víkendové surfovanie

tento týždeň som bola v kníhkupectve dvakrát, ale na takúto sekciu som tam nenatrafila 🙂

OK Go: Skyscrapers

fotky roku 2012

women as academic authors

Women’s presence in higher education has increased, but as authors of scholarly papers—keys to career success—their publishing patterns differ from those of men. Explore nearly 1,800 fields and subfields, across four centuries, to see which areas have the most female authors and which have the fewest, in this exclusive Chronicle report. See how overall percentages differ from the important first-author position and—in two major bioscience fields—from the prestigious last-author position.

dlžíš mi – ťažké čítanie; nehovorte, že ste neboli varovaní

Students don’t often address their cancer directly, in the day-to-day of the classrooms. They write about thunderstorms, or animals, or when they’re being more serious, about family and the homes they left behind. However, conquering insurmountable odds and tricking fate are common themes. When they do write directly about their cancer, they don’t write poems, they write essays detailing their experience. Except when a child is about to die. Then they often choose poetry, they often speak directly to God.

o filme Miss Representation a sebakritike

We cannot truly reject the random fantasies of men until we fully accept the varied realities of women. With that, we can model for our daughters the self-love we so desperately want them to own.

Kubko sa nám rozkecal

Malá vzorka toho, čo nám rozpráva:

KubkoOgulk? Nijé. Temis? Nijé. – Toto hovorí, keď ide niečo jesť a je mu jasné, že to asi nebude ani termix, ani jogurt. Ale považuje za vec cti sa aspoň opýtať. A hneď si sám aj odpovedá.

Abibibiblbo. – Raz Mišo niekoľkokrát zopakoval unbelievable, keď otvoril Kubovu plienku a našiel tam veľkú nálož. Malý sa samozrejme hneď chytil a išiel si zauzliť jazyk.

Pokazené auto. Ujo pokaziu. – Susedovi doniesli nejaké nabúrané auto. Zložili mu ho pred domom a Kubo je z toho dodnes prekvapený. My sme prekvapení z toho, ako čisto vyslovuje to pokazené auto.

Mmoja mmama. – To sa dobre počúva, hlavne keď si pritom o mňa obtiera hlavu.

Za Kikou. Za dedom. – S krikom oznamuje, že za kým uteká.

Jetalo. Kau. – V preklade lietadlo, car. Toto sú jeho kľúčové slová, keď si chce kresliť, lebo očakáva, že pomedzi tie jeho obrázky mu bude niekto dokresľovať lietadlá a autá.

Krasny babubi. – To záhlásil dnes ráno, keď sa hral s drevenou včelou. Dovtedy som netušila, že pozná slovo krásny.

Pukok. – Veľmi rád hľadá pupky, či už ten svoj alebo niečie iné.

Dva. Ti. Pet. – Akosi chápe, že sú to číslovky, lebo to používa v súvislosti s otázkou koľko alebo keď “počíta” pršteky, ale vždy je to táto istá trojkombinácia.

Kedy je už v pohode byť na chvíľu preč od detí?

Pamätám si, kedy bola Kika prvýkrát bez rodičov. Mala asi dva mesiace, Mišo bol v práci, ja som sa išla nechať ostrihať a tú polhodinu ju vonku spiacu kočíkovala kamarátka. Kaderníčke to vtedy trvalo akosi veľmi dlho. Potom postupne prišli aj dlhšie odlúčenia, niektoré ťažšie, niektoré ľahšie, jej prvý deň v jasliach som s prestávkami prefňukala.

Na prvú noc, keď bol od nás Mišo preč, si nepamätám, ale ja som bola prvýkrát na noc preč tento september. Išla som na dva dni do Rakúska na High Performance Computing Workshop. Dva dni konverzácie iba s dospelákmi, vlastná posteľ, vlastná kúpeľna. Celkom som si to užila. Ale nie, na deti sa mi nedalo zabudnúť. Keď už pre nič iné nie, tak myslím, že som bola jediný účastník, čo mal so sebou odsávačku na mlieko.

A Kika bola minulý týždeň prvýkrát na noc (a nielen jednu, hneď rovno šesť nocí) bez obidvoch rodičov – na štrajkových prázdninách u babky a dedka. To ma tak nejako viedlo k zamysleniu, kedy je už relatívne bezbolestný čas na takéto párdenné a párnočné odlúčenia. A neviem, či je to aj u iných tak, ale ja si myslím, že je rozdiel medzi odlúčením cez deň a v noci. Večer bývajú drobci unavení, ťažšie zvládnuteľní, viac naviazaní. Ak sa zobudia v noci, tak prvé, čo rozospatí v tme vykrikujú, je “mama, mama”.

V zásade vidím tri veci, ktoré to všetkým zúčastneným uľahčia:

Kika telefonuje– Ak sa už dieťa vie slovami dohodnúť viac než len o úplne základných potrebách. Ak dokáže povedať, čo mu je, aj inému dospelákovi, ako rodičovi, ktorý ho už má úplne prečítané. Je fajn, ak už vie aj trochu telefonovať, prípadne skypovať a môže sa s rodičmi porozprávať, ak chce.

– Ak má aký-taký časový orientačný zmysel. Nemusí rozumieť kalendáru, ale malo by mať predstavu, čo to znamená chvíľu, zajtra, pár dní, “trikrát sa vyspíš”. To je asi ten dôvod, prečo bol vtedy Kikin nástup do jaslí taký náročný aj pre mňa – predstava, že tam nechávam dieťa, ktoré dúfa, že každú chvíľu prídem, ale pritom si nie je isté, či sa ešte niekedy vrátim, je ťažká.

– Dospeláci, s ktorými si dieťa rozumie. To, že sa oň vedia postarať, je iba nutná podmienka, ale ideálne je, ak sa s nimi cíti dobre a malo šancu už predtým s nimi byť nejakú chvíľu samo.

Kubko zatiaľ do tohto ešte celkom nedorástol. Už ho síce párkrát ukladali večer spať starí rodičia (keď sme boli na Lord of the Dance a na večierok z Mišovej roboty), ale zatiaľ nebol preč na noc a mal stále aspoň jedného z rodičov na dosah do pol hodiny. Možno je to viac pre môj pokoj ako pre ten jeho, ale myslím, že na to, aby sme jeho poslali na prázdniny, si ešte chvíľu počkáme.

Ako to vidíte vy?

Víkendové surfovanie

“Vyzeráš výborne!” Čo vlastne podporujeme, keď dávame komplimenty za znižovanie váhy?

If we rethink the way that we give praise, we can begin to restructure our norms. If we praise hard work instead of outcomes and acknowledge beauty wherever we see it and the people who are doing that hard work don’t get any thinner, we’re still reinforcing positive, healthy changes.

“ozdoby na stromčeku”:

Sequoia

špecialita na Deň Vďakyvzdania:

po pár mesiacoch v New Yorku, alebo čo ľuďom bráni v zmenách, ktoré by chceli

Actually the line that I think was the most telling but that she said like a throw-away qualifier was “I didn’t know anyone in New York when I moved here….”

I think that is such a huge factor. To move to a city where you are not afraid to try something new because all the people that labeled who THEY think you are (parents, childhood friends) are not their to say ”that’s not you” or “you’ve changed”. Well, maybe that person didn’t change but finally became who they really are. I totally relate to this as a fellow Midwesterner even though my changes were not as quick or as dramatic.

I bet if you ask most people what keeps them from being who they really want to be (at least stylistically or maybe even more), the answer would not be money but the fear of peer pressure – fear of embarrassing themselves in front of a group of people that they might not actually even like anyway.

optické ilúzie:

Fyzik: Sedliacky rozum je perfektný, no niekedy nestačí

Náš sedliacky rozum však podobným veciam rozumie iba ťažko. Keďže tieto modely dávajú dobré predpovede a výsledky, znamená to, že náš zdravý rozum je zlý?

To je veľmi dôležitá otázka. Nie, sedliacky rozum je dokonalý. Vznikol evolúciou a prispôsobil sa tomu svetu, v ktorom žijeme. Máme úžasnú predstavivosť v dvoch a troch rozmeroch – sme potomkami tých, čo ju mali lepšiu ako ostatní. Nevyvinuli sme si ale (evolučne zbytočnú) intuíciu na priestory, v ktorých sme sa nepotrebovali orientovať. To je ten istý druh problému, aký máme s kvantovou mechanikou. Tam nemáme intuíciu na svet mikroobjektov.

My jednoducho žijeme vo svete, kde majú veci isté rozmery, zvykli sme si naň, chodíme a (keď sme triezvi) nenarazíme do steny. Naši predkovia však nežili vo svete veľkosti atómu a nezažívali denne kvantové pocity. Ani tam preto intuíciu nemáme. Podobne, ako nemáme intuíciu pre svet veľkých rýchlostí (porovnateľných s rýchlosťou svetla), čo nám komplikuje intuitívne prijatie efektov špeciálnej teórie relativity. Aj keď sú naozajstné, náš zdravý rozum sa zdráha ich ako naozajstné prijať.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kika, 3 a pol)

KikaŽe si sa spriatelila s mojím otcom. Chvíľu to trvalo, on bol našťastie trpezlivý, a už ste na tom fajn.

Pusinky. Umľaskané, ale sú parádne, keď prídeš, objímeš ma okolo krku a cmukáš mi na líca. Dokonca aj Kubo to od Teba odkukáva a občas opakuje.

To, že sa Kubo od Teba učí aj veľa iných vecí. Slová, kreslenie, stavanie lega. Tí druhí súrodenci to majú naozaj v mnohom ľahšie.

Ako sa dávaš do reči s kadekým. Mamičke v škôlke: “A Ty si koho mama?” Susedovi (dôchodcovi) s fúrikom: “A čo to tam vezieš?” Dnes mojim kamarátom, ktorých si už síce raz, či dva razy videla, ale inak ich nepoznáš: “A Ty máš koľko zubov?” Lekárničke sama od seba: “Prosíme si jeden liečik pre Kubka.” Je to nielen zábavné, ale dobré aj ako začiatok konverzácie pre dospelých.

Že už začíname so spoločenskými hrami. Zatiaľ je to domino, zjednodušené pexeso a zjednodušené človeče, ale fakt sa teším, keď sa raz budeme hrať Scrabble, Osadníkov alebo Expanzie.

Že už máš aký-taký časový orientačný zmysel. Vieš, čo je to dnes, čo je to zajtra, že sa musíš ešte párkrát vyspať, kým zase príde babka a že v sobotu a nedeľu sa nechodí do škôlky. (Včera ešte nie je úplne jasné.) Vieš, že 5 minút je malá chvíľa. Ono je to dosť nápomocné napríklad, keď sa ráno lúčime v škôlke, alebo keď si teraz bola týždeň preč. Tým, že tomuto konceptu už rozumieš, tak sa s Tebou dá dohodnúť.

Že si úplne bez plienok. Aj v noci. (One down, one more to go.)

A že už prvú a druhú osobu používaš správne. Na tomto nemám veľkú zásluhu, spravila to škôlka.

Ako ma niekedy prekvapíš úplne náhodnými faktami – niečo z encyklopédie zvierat, čo si spolu občas pozeráme a čo som ja medzitým už stihla úspešne zabudnúť. Alebo niečo, čo si niekde počula.

Na Vianoce sa teším hlavne kvôli Tebe. Nie že by som sa netešila aj tak a aj pre Kuba budú Vianoce už iný zážitok ako minulý rok, ale Ty si teraz presne v takom veku, keď tie Vianoce majú obzvlášť veľké čaro. Čo mi pripomína, že je asi čas vyhrabať osvedčený recept na medovníky a zapriahnuť Ťa budúci víkend do vykrajovania.

Ako Ťa fascinujú bábätká. A ako si rada čítaš fotoknihu, ktorú som minulý rok robila z Tvojich a Kubových fotiek. (Pre veľký úspech je už v tlači druhý diel.) Nie som si istá, či si mi celkom uverila, že to malé bábo, čo tam je zo začiatku knihy, si Ty.

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kika, 3 a pol)

Ďalší príspevok do pravidelnej rubriky. Kika je už týždeň v Senci – pre štrajk učiteľov, preto, že v pondelok som potrebovala ísť na otočku do Bratislavy (detaily budú), pre včerajší vianočný večierok z Mišovej roboty (takto ostal môjmu ocinovi na starosť večer iba Kubko) a preto, že sa tešila na týždeň u babky. Je to prvýkrát, čo bola takto dlho preč, a mne je už smutno, takže písať toto je teraz trochu iné ako inokedy. 

Keď sa “zasekneš”. Je to to Tvoje niekdajšie sedávanie na schodoch ibaže v bledomodrom. Napríklad cestou zo škôlky. Proste ostaneš na dvore a povieš, že nejdeš domov. Niekedy tam ostaneme aj s Kubom pobehovať, kým Ťa to neprejde. Inokedy, keď niekam potrebujeme ísť, tak naložím Kubka a ak Ťa dovtedy cez plot neukecám, tak Ťa prehodím cez plece a ideme. Vtedy sú to celkom decibely. A vôbec, ono je to zákon schválnosti, že vždy tie najhoršie interakcie máme pred ľuďmi, u ktorých by som najmenej chcela, aby ich videli.

Keď navádzaš Kuba na zlé veci. Chytíš mu prštek a začneš ním mačkať gombíky na rúre alebo umývačke. Alebo mu povieš, aby vylieval vodu z vane. Sama už vieš, že sa to nesmie, ale aj to, že Kuba v takýchto veciach ešte berieme trochu inak ako Teba.

Striekajúci radiátor. Minulý týždeň bol Mišo v Berlíne a bačovali sme doma sami s dedom. A raz večer ste sa spolu pred kúpaním jašili a Ty si už bola úplne rozbesnená a stále chcela otáčať regulátor na radiátore v kúpeľni. On Ťa tam nechcel pustiť, ale Tebe sa tam akosi podarilo dostať a regulátor úplne vytrhnúť. Špinavá voda striekala všetkými smermi. Našťastie sa mu to podarilo rýcho zavrieť a ja som dobehla, keď už utieral. Ale dedo Ti vtedy dal silno na zadok a Ty si kričala na mňa, že Ťa bije a že Ťa to bolí. Čo sa v takýchto situáciách robí?

Nechceš nosiť čiapku. Lebo sa Ti vraj “zbytočne postrapatia copíky”.

Ružové a fialové veci. Môj večný problém. Máme požičanú kopu oblečenia od kamarátky. Tie najružovejšie a najbarbi kusy som nezobrala, ale predsalen v tej kope, čo sme doniesli domov, boli aj ružové a fialové kúsky. Aj Hello Kitty. Ja som si hovorila, že v pohode, spolu s tým, čo už bolo v skrini je to zmes, budeš mať aj také, aj také, všetko čo nemusím kúpiť a môžem zase po odrastení vrátiť, je pozitívne. Ale to som nerátala s tým, že práve tie ružové veci sú pre Teba ako magnet. Iné si vyberieš, len ak sú náhodou už všetky tieto v koši na pranie. Ja z toho nechcem robiť žiadnu drámu, aby z toho nebolo také to “a just”, tvárim sa, že veď je to jedno aké veci, ale sme presne v takom stave, ako som nechcela byť – nie je vôbec rarita vidieť Ťa z veľkej časti v ružovom. A ja v duchu škrípem zubami. Je možné, že už som inak perfektne dobré tepláky, bundičky a iné veci potajomky odložila preč z Tvojej skrinky (ale keby niečo, všetko popriem).

Zase si si prestala umývať zuby pastou.

Ten týždeň v septembri a dva týždne v októbri, čo si bola doma zo škôlky. Vtedy bolo pár dní, keď som si už naozaj myslela, že s doktorandským budem musieť praštiť.

Že už vieš vedome manipulovať s ľuďmi. Neviem, kedy presne to prišlo (Kubo to ešte nevie), ale je to taká prvá strata nevinnosti a viem, že to muselo prísť, ale aj tak mi to je ľúto.

To, ako často kričíš. Že by za to mohla Dora, the Explorer?

Ako rýchlo dokážeš vyrobiť veľký neporiadok. A ako dlho trvá, kým ho aspoň trochu pomôžeš upratať.

Víkendové surfovanie

natural parenting (xkcd) – choďte si tam pozrieť alt. text, ktorý vidno, keď na obrázok prídete myšou

Natural parenting

predpovedanie budúcnosti

– When will a general purpose computer be small enough to be implanted inside your brain? 2030. Based on the continual shrinking of computers, by 2030 an entire computer will be the size of a pencil eraser, which would be easy to implant.

– When will a general purpose computer be able to simulate human level intelligence? Between 2024 and 2050, depending on which estimate of the complexity of human intelligence is selected, and the number of computers used to simulate it.

dĺžka kódu v rôznych jazykoch (Rosetta Code)

the people’s bailout

Now OWS is launching the ROLLING JUBILEE, a program that has been in development for months. OWS is going to start buying distressed debt (medical bills, student loans, etc.) in order to forgive it. As a test run, we spent $500, which bought $14,000 of distressed debt. We then ERASED THAT DEBT.(If you’re a debt broker, once you own someone’s debt you can do whatever you want with it — traditionally, you hound debtors to their grave trying to collect. We’re playing a different game. A MORE AWESOME GAME.)

sex-selective abortions?

Do I fight misogyny? Hell, yes! But I will not make someone else’s body my battle ground.

Being pro-choice does not mean that I always approve of someone else’s choices. It means that I believe my approval, or lack, thereof, is irrelevant. It isn’t my body. It isn’t my life. Therefore it isn’t my decision. I don’t believe that anyone should be forced to continue a pregnancy or give birth based on my personal ethics. Because no matter how sound I think my ideals may be, I don’t have to live with the effects of that pregnancy. Nor do I have to deal with the consequences. The consequences being a child.

hackovanie z feministických dôvodov

It’s annoying and awkward, to put it mildly, having to do gender-translation on the fly when Maya asks me to read what it says on the screen. You can pick your character’s name, of course – I always stick with Link, being a traditionalist – but all of the dialog insists that Link is a boy, and there’s apparently nothing to be done about it.

Well, there wasn’t anything to be done about it, certainly not anything easy, but as you might imagine I’m not having my daughter growing up thinking girls don’t get to be the hero and rescue their little brothers.

najlepšie tohtoročné obrázky pod mikroskopom

začala som hovoriť dcéram, že som krásna

I don’t want my girls to be children who are perfect and then, when they start to feel like women, they remember how I thought of myself as ugly and so they will be ugly too. They will get older and their breasts will lose their shape and they will hate their bodies, because that’s what women do. That’s what mommy did. I want them to become women who remember me modeling impossible beauty. Modeling beauty in the face of a mean world, a scary world, a world where we don’t know what to make of ourselves.

“Look at me, girls!” I say to them. “Look at how beautiful I am. I feel really beautiful, today.”

a ešte pri príležitosti štrajku učiteľov toto

Otázka od istého novinára FICOVI : /WEBnoviny 17.2.2012/
Čo považujete za najväčšiu prednosť Slovenska?
Ficova odpoveď :
Miernu povaha ľudí, ktorí žijú na Slovensku z hľadiska sociálnej výdrže. Nechceli mi veriť kolegovia, premiéri a premiérky, keď som chodil na európsku radu, že na Slovensku je bežný dôchodok 280 €. Nechceli mi veriť, že vo firme človek zarába 450 €. Povedali mi, že to je nemožné z takého niečoho vyžiť. Práve schopnosť ľudí žiť z nízkych príjmov, postarať sa o svoje rodiny aj za cenu, že títo ľudia robia často v dvoch, troch zamestnaniach, to je prednosť Slovenska. Sme podstatne životaschopnejší ako sú Francúzi, Španieli, Portugalci. Máme pred nimi náskok. Keby takáto situácia padla Španielom, že majú žiť z 300 alebo 400 €, tak asi zapália krajinu, ale naši ľudia žijú a idú ďalej. Toto je naša prednosť. A preto aj keď prídu ťažké časy, tak podstatne jednoduchšie ťažké časy prežijú krajiny ako je Slovensko.

Krútené orechové tyčinky

Recept mám od Ajky. Tieto orechové tyčinky sme u nej jedli minulý rok tesne pred Vianocami. Do tohtoročných Vianoc je síce ešte (už len??) mesiac, ale nezaškodí dať si takú malú rozcvičku, čo sa týka pečenia. O tom, že je to naozaj rozcvička, svedčí krátky zoznam prísad a jednoduchý postup. A pritom nezasvätených výsledok veľmi príjemne prekvapí.


lístkové cesto (~400g)
150g mletých orechov
75g cukru
1 vajce
Amaretto (mandľový likér)

Orechy vymiešame s cukrom, vajíčkom a 1-2 lyžičkami mandľového likéru. Bude to taká lepkavá gebuzina a bude to vyzerať, že jej je príliš málo. Lístkové cesto vyvaľkáme podľa možnosti na obdĺžnik. Na polovicu rozotrieme orechovú zmes – poriadne až po okraje. Potom prekryjeme druhou polovicou a nakrájame na pásiky široké as 1 a 1/2 cm. Tie zo trikrát zatočíme a ukladáme na papierom vystlaný plech. Pečieme v rúre vyhriatej na 200C asi 20 minút.

poznámky:
1. Nech Vás ani len nenapadne tieto tyčinky piecť iba z jednej dávky. Naozaj. Toľko ich zjete skôr, ako stihnú vychladnúť.
2. Amaretto dodá správnu mandľovú arómu, ale už som ich robila aj bez neho. Zjedli sa rovnako rýchlo.

Víkendové surfovanie

neznášam, keď mi hovoria, že som dobrý otec

With no context — and no real basis for interpretation — the act of labeling someone a “good dad” suggests that most dads are, by our very nature as fathers, somehow less than “good.” That we don’t care. That we’re mostly cruel. What’s more, the phrase evinces a heinous double standard: It’s not like strangers compliment women as being “good moms” for doting, loving and doing normal mom stuff.

friends you can count on – populárna matematika na dnešný deň

For any network where some people have more friends than others, it’s a theorem that the average number of friends of friends is always greater than the average number of friends of individuals. This phenomenon has been called the friendship paradox.

veda pre dievčatá

Celkom slušný brainwashing na 45 sekúnd trvajúci klip. Ale aby som zasa len nekritizovala, snaha je to záslužná a činnosť osožná- teda dúfajme, že kampaň sa na ďalších úrovniach podobným zhovadilostiam vyhne a bude reprezentovať prírodné vedy, technické odbory a matematiku ako to, čím naozaj sú: fascinujúce, nekonečne zaujímavé a hlavne žiadané. Potenciál tu vidím veľký, keďže majú na svojej strane mnoho žien, ktoré sa reálne venujú spomínaným odborom a nech už povedia dievčatám čokoľvek, bude to pravdepodobne prvý krát v živote, keď mladý mozog pri slove geológ, mikrobiológ, astrofyzik, fyzik, informatik, vedec atď. bude spracovávať obraz mladej ženy a asi prvý krát to nebude Marie Curie Sklodowska.

fotky ľadovcov

ladovec

výborná animácia rozkladu na prvočísla

sloboda v škole (trochu súvisí: na vysokej škole som stratil 4 roky života)

Edita Angyalová: S partnerkou sa snažíme byť dobrými rodičmi

Podporili by ste teda možnosť adopcií pre homosexuálne páry?
„Nech sa s tým spoločnosť vyrovná spôsobom a v rozsahu, na aký je pripravená. No zvážte, čo všetko sme my riešili, kým sme dieťa mali. Myslíte, že priemerný pár takto zodpovedne zvažuje každý detail, čo spraví, keď na svet prinesie dieťa? Toľko vecí sme sa snažili usporiadať správne a urobiť ich dobre. Myslím si, že žijeme najlepšie, ako sa dá, robíme všetko preto, aby bol šťastný, plnohodnotný občan, plnohodnotný človek.“

hobití domček z balónov

čo potrebujú malé deti

An Oregon State study reported on 430 children who were followed from preschool until age 25. The study, published online earlier this month in Early Childhood Research Quarterly, looked at several factors, including early reading and math skills, along with other cognitive skills, to see which were ultimately most influential in college success. It turns out that a child’s ability at age 4 to pay attention and complete a task, the very skills learned in game play, were the greatest predictors of whether he or she finished college by age 25.

Terry Pratchett to leave Discworld in his daughter’s hands

Nancy Pelosi o veku a ženách v kongrese

Keď sa jej Luke Russert na tlačovej konferencii spýtal, či nie je čas uvoľniť miesto mladším (video stojí za pozretie):

Let’s for the moment honor it as a legitimate question although it’s quite offensive but you don’t realize it I guess. The fact is that everything that I have done in my almost decade now of leadership is to elect younger and newer people to the Congress. In my own personal experience it was very important for me to elect young women. I came to Congress when my youngest child Alexandra was a senior in high school and practically on her way to college. I knew that my male colleagues had come when they were 30. They had a jump on me because they didn’t have to, children to stay home. Now, I did what I wanted to do, I was blessed to have that opportunity to sequentially raise my family and then come to Congress. But I wanted women to be here in greater numbers at an earlier age so that their seniority would start to account much sooner. And it wasn’t confined to women, though. […]

You’ve got to take off of that 14 years for me because I was home raising a family, getting the best experience of all in diplomacy, interpersonal skills. No, the answer is no.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...