Víkendové surfovanie

The Sad, Beautiful Fact That We’re All Going To Miss Almost Everything

If “well-read” means “not missing anything,” then nobody has a chance. If “well-read” means “making a genuine effort to explore thoughtfully,” then yes, we can all be well-read. But what we’ve seen is always going to be a very small cup dipped out of a very big ocean, and turning your back on the ocean to stare into the cup can’t change that.

čo pláva v bazénoch – čo poviete, ako sú na tom podľa vašich odhadov tie slovenské?

sisterly kill-ink – perfektné čítanie

I would like to file a complaint about a certain someone’s lunch-eating habits. This certain someone is named Kallan, and she goes by the identity of younger sister of The Maj. I am deeply concerned about this girl-child’s eating habits. Please read this letter with an open mind, and hold your hat down tight because the open mind? It will be blown.

a ešte niečo na pobavenie

rozhovor s inšpirujúcou ženou Slovenska 2013, Gabikou Janovičovou

úžasné šperky (ja som sa nechala zlákať a objednala som si sadu náhrdelník+náušnice na želanie)

Strom

 

 

Orechové rožteky (rugelach)

Dostala som reklamáciu. Napiekla som žĺtkové rezy a to je vraj jeden z tých mojich jednoduchých receptov-nereceptov, kde sa len všetko zmieša a je. Ja toto, samozrejme, považujem za plus, ale niektoré veci nevysvetlíš… Tak keď žĺtkové rezy došli (a mleté orechy ešte ostali), pustila som sa do experimentovania.

na cesto:
300g Hery
1 kyslá smotana
1/2 čajovej lyžičky soli
250g hladkej múky
200g polohrubej múky
1/2 prášku do pečiva
2 vajcia
70g cukru

na plnku:
kyslý lekvár (ríbezľový, drienkový, …)
250g mletých orechov
60g cukru
1 vanilkový cukor
150ml mlieka
10g masla
škorica (nemusí byť)
1 vajce na potretie

Na pracovnej ploche vymiesime cesto. Bude trochu pripomínať linecké, ale bude trochu viac lepkavé. Rozdelíme ho na 4 časti a dáme do chladničky odpočívať aspoň na hodinku, ale môže byť pokojne aj celý deň.

Pripravíme si plnku tak, že v miske vidličkou rozmiešame orechy, cukor, vanilkový cukor, mlieko a maslo.

Potom po jednom vyberáme a rozvaľkáme na približne kruhový tvar (s presnosťou to netreba veľmi preháňať, lebo to v konečnom dôsledku aj tak nebude vidieť). Natrieme lekvárom a naň natenko ešte štvrtinu orechovej plnky. V prípade záujmu môžeme posypať škoricou (alebo tú škoricu rovno primiešať do orechov). Potom rozkrojíme na 16 trojuholníkových častí (Kika hovorí: ako pizzu) a potom necháme svojho 4-ročného kuchtíka, aby zakrúcal slimáčikov – od vonkajšieho okraja po špic trojuholníka.

Ukladáme na papierom vystlaný plech tak, aby špic trojuholníka bol podľa možnosti naspodku. Potrieme vyšľahaným vajíčkom a pečieme vo vyhriatej rúre na 180C približne 20 minút. Treba si to však odsledovať, lebo sa rýchlo pripečú.

Z tohto množstva ich vyjde 64. U nás vydržali menej ako 24 hodín (ale zase treba povedať, že sme tento víkend mali full house).

poznámky:

Tento recept vznikol tak, že som chcela vyskúšať recept na rugelach z mojej najnovšej kuchárskej knihy, ale musela som nejako zimprovizovať nedostatok cream cheese-u (v pôvodnom recepte ide do cesta iba 230g masla, 230g cream cheese, 2 šálky all-purpose flour a soľ a vyjdú z toho tri kolesá). A ešte zjednodušiť plnku. Lebo rozpúšťať lekvár? A potom z neho cediť malinové zrniečka? To by v mojej kuchyni neprešlo…

ostatné plnky – Fantázii sa medze nekladú. Dá sa použiť mak. Alebo nadrobno nakrájané sušené ovocie. Alebo nastrúhaná čokoláda. Alebo iba lekvár štedro posypaný škoricou. Alebo ľubovoľná kombnácia.

Víkendové surfovanie

o dni matiek, koláčoch a genderových stereotypoch

“…šije, varí, perie, zvára, ani chvíľu nezaháľa…” recitovalo prváča, ktoré sa na ďalší deň vyskytlo v našej kuchyni – partička dievčat k nám chodí piecť koláče (som zjavne jediná, ktorá je na takúto zábavu ochotná požičať vlastnú kuchyňu). Tak som ich preskúšala. Pre začiatok “cudzie termity”. Polovica uhádla, čo je “nezaháľa”, ale viac-menej z kontextu. So “zváraním” to bolo horšie. Dosť ma šoklo, že druháčka vie, čo je zváranie kovov elektrickým oblúkom…ale ani jedna nepochopila, prečo by mali mať v kuchyni potrubie, ktoré potrebuje zaplátať.

podvod v testovaní deviatakov? treba čítať aj s diskusiou a s touto reakciou

spomalené zábery toho, ako deti ochutnávajú prvýkrát dané potraviny:

Takže na svete je 3D tlačiareň, pomocou ktorej ľudia môžu vyrábať úžasné veci. Ale nie, my budeme tlačiť zbrane (“this tool might be used to harm people”). Tú pištoľ nazvali “the Liberator”. Asi preto, že tí, čo majú svoje vlastné 3D tlačiarne sú tak veľmi utláčaní, nie?

nemám rada patriarchát

Čiže sú to také radikálne matky, zrejme také mi pristanú. Nehovorím, že nie sú tiež obetavé, ale možno mám problém zahrať matku, ktorá je vo všetkom prispôsobivá, mäkká a podriadená hlavne mužskému pokoleniu, čo sa prejavuje aj v mojom súkromí. Nemám rada prílišný patriarchát, zdá sa mi, že v dnešných časoch by už mohol byť prežitkom…

cancerland

My official induction into breast cancer comes about ten days later with the biopsy, which, for reasons I cannot ferret out of the surgeon, has to be a surgical one, performed on an outpatient basis but under general anesthesia, from which I awake to find him standing perpendicular to me, at the far end of the gurney, down near my feet, stating gravely, “Unfortunately, there is a cancer.” It takes me all the rest of that drug-addled day to decide that the most heinous thing about that sentence is not the presence of cancer but the absence of me — for I, Barbara, do not enter into it even as a location, a geographical reference point. Where I once was — not a commanding presence perhaps but nonetheless a standard assemblage of flesh and words and gesture — “there is a cancer.” I have been replaced by it, is the surgeon’s implication. This is what I am now, medically speaking.

Possibly the idea is that regression to a state of childlike dependency puts one in the best frame of mind with which to endure the prolonged and toxic treatments. Or it may be that, in some versions of the prevailing gender ideology, femininity is by its nature incompatible with full adulthood — a state of arrested development. Certainly men diagnosed with prostate cancer do not receive gifts of Matchbox cars.

It was feminist health activists who led the campaign, in the seventies and eighties, against the most savage form of breast-cancer surgery — the Halsted radical mastectomy, which removed chest muscle and lymph nodes as well as breast tissue and left women permanently disabled. It was the Women’s Health Movement that put a halt to the surgical practice, common in the seventies, of proceeding directly from biopsy to mastectomy without ever rousing the patient from anesthesia.

No, this is not my sisterhood. For me at least, breast cancer will never be a source of identity or pride. As my dying correspondent Gerri wrote: “IT IS NOT O.K.!” What it is, along with cancer generally or any slow and painful way of dying, is an abomination, and, to the extent that it’s manmade, also a crime. This is the one great truth that I bring out of the breast-cancer experience, which did not, I can now report, make me prettier or stronger, more feminine or spiritual — only more deeply angry. What sustained me through the “treatments” is a purifying rage, a resolve, framed in the sleepless nights of chemotherapy, to see the last polluter, along with, say, the last smug health insurance operative, strangled with the last pink ribbon. Cancer or no cancer, I will not live that long of course. But I know this much right now for sure: I will not go into that last good night with a teddy bear tucked under my arm.

Víkendové surfovanie

(sté v poradí)

reakcia na reláciu “Moderné pôrody”

Od verejnoprávnej televízie ako divák očakávam, že ma bude informovať nezaujato a čo možno najviac pravdivo. Moderátor nebude zavázdať a pretláčať svoje ničím nepodložené pocity (keď si už nedal tú námahu naštudovať si problematiku). Pri sledovaní Vašej relácie by som ako neinformovaný laik nadobudla pocit, že podstatou moderného pôrodníctva je cisársky rez, epidurálna analgézia, otecko pri pôrode a nástrihy. Naopak, nič by som sa nedozvedela o potrebe pocitu bezpečia pri pôrode pre jeho zdarný priebeh, o prirodzených možnostiach tlmenia bolesti alebo o tom, že nástrih je vždy poranenie druhého stupňa (z trojstupňovej stupnice, niektoré zdroje uvádzajú až 4 stupne) a že podľa najnovších vedeckých poznatkov a štúdií je hlavným rizikovým faktorom vzniku poranenia tretieho stupňa (t.j. keď sa žene hrádza natrhne až po konečník, čo sa pri obyčajnom natrhnutí bez nástrihu stáva veľmi zriedka) a vzniku inkontinencie vo vyššom veku. Rovnako by som nadobudla pocit, že o tom, či porodím s nástrihom alebo bez, rozhoduje pôrodník a nie ja, ako svojprávny človek, ktorý má právo rozhodovať o svojom tele. No a určite by som chcela rodiť s epidurálnou analgéziou, keď je to také úžasné a bez akýchkoľvek rizík. Našťastie v takýchto dôležitých veciach si nevytváram názor na základe podobných relácií ako ste odvysielali v pondelok večer.

diskriminačné body z novely zákona o matrikách vypustené a čo viac:

Rada vlády súčasne odporučila ministerstvu zdravotníctva (MZ SR), aby komplexne a v súlade s medzinárodnými ľudskoprávnymi štandardmi regulovalo právo žien na domáci pôrod, a to za aktívnej účasti všetkých zainteresovaných strán, vrátane odborníkov a odborníčok z praxe a občianskej verejnosti…

Európsky súd pre ľudské práva v prípade Ternovszky proti Maďarsku potvrdil, že ženy majú právo zvoliť si pôrod doma ako rovnocennú možnosť k pôrodnici a štát má povinnosť im túto voľbu prakticky zabezpečiť. “Domáce pôrody na Slovensku však nie sú nijako regulované a hoci štát priznáva ženám právo zvoliť si domáci pôrod, odmieta túto voľbu aj reálne podporiť. Ženy nemôžu rodiť s odbornou pomocou, vyriešená nie je ani starostlivosť po pôrode či zápis do matriky. ,“ hovorí Zuzana Krišková z občianskeho združenia Ženské kruhy. “Švédsko, Nórsko, Dánsko, Rakúsko, Nemecko, Holandsko – v krajinách s vyspelým zdravotníctvom už stanovili náročné a presné štandardy pre pôrody mimo zdravotníckeho zariadenia. Domáce pôrody tak pre mnohé ženy žijúce v zahraničí predstavujú reálnu a legitímnu voľbu. Keď to ide v iných krajinách, niet dôvodu, prečo by sme to nemali zvládnuť aj na Slovensku,“ dodáva Krišková.

od Didiho toto video o zaujímavej škole

Môj komentár bol, že sa mi to páči, akurát
a) neviem, nakoľko je to spraviteľné vo veľkej mierke (že by sa takto malo vzdelávať veľa detí)
b) decká získajú veľa takých hands-on zručností, ale je podľa mna otázne, nakoľko sa venujú aj abstraktnému mysleniu (že napr, či by človek takto vzdelávaný do 18 rokov mohol ísť študovať na matfyz)
c) money money money – toto nebude lacný špás

Didiho odpoveď:

Inšpiráciou pre tieto školy je Semlerova skola a je pravda, že bez jeho peňazí by ani nemala šancu vzniknúť. Neviem, ako by to vyzeralo vo veľkej mierke, ale myslím, že sa tam dostaneme. Tá skupina ľudí, ktorým sa zdá, že po 100 rokoch to treba vylepšiť narastá a od istého momentu sa to môže začať šíriť veľmi rýchlo…

Ja si to b) predstavujem tak, že v tej škole individuálnym prístupom buď ty, alebo učitelia zistia, že ti to ide/ťa to baví (napr. talent na “matematiku”) a umožnia ti to rozvíjať ďalej – dajme tomu viac ako niekomu, kto chce sadiť rastliny a sledovať prírodu…

Ono, 18-ročných ľudí, ktorí môžu ísť študovať na matfyz vďaka! škole veľa nepoznám… aspoň nie  v tomto čase, kedy tá kvalita nás, študentov, ide podľa mňa prudko dolu. To, že môže niekto ísť na matfyz, je vďaka ďalším aktivitám, ktoré takisto, alebo skôr, alebo kvalitnejšie, môže získať aj vďaka! takej škole.

ešte raz na podobnú tému: radšej sedieť v base ako v škole

vtipné reklamy a zaujímavé reklamy (mňa najviac zaujala tá na linku pomoci pre zneužívané deti)

otvorený list Facebook-u

I am wondering why pictures of women stay up if it is visually stimulating to men, but a cartoon drawing that will help women empower themselves and gain knowledge is considered pornographic, and gets removed?…  It’s another example of sexualized women being acceptable, but women’s anatomical/biological bodies being shamed and censored. At the very least, follow your own rules.

Keď Disney prerobí aj Meridu, dopadne to taktoDisney Merida

Here are the [differences] that I see:

  • Sleeker, longer hair with more body
  • Larger eyes and more arched eyebrows
  • Plumper lips
  • A thinner waist
  • More obvious breasts
  • An overall more adult and less adolescent appearance
  • Lighter colored and more ornate gown
  • A lower cut neckline that also shows more shoulder
  • Perhaps most symbolically, her bow and arrows have disappeared in favor of a fashionable belt

kto by to bol povedal? (hint: každý, kto by sa nad tým aspoň na chvíľočku zamyslel; prečo je to v rubrike Surprising Science??) otcovia rozpoznávajú plač svojich detí rovnako ako matky

When the researchers split the data along gender lines, they found something interesting. The factor that best predicted which parents were best at identifying their child’s cries was the amount of time the parent spent with their babies, regardless of if they were the mother or father.

Druhý ročník výletu na Podbanské

Bol ešte lepší ako ten prvý. Tentokrát sme už (všetci viac-menej po vlastných) došli aj na Studenovodské vodopády. Celkovo to nebolo už až také náročné ako pred rokom – trochu preto, že tam bol aj Mišo, ale hlavne preto, že krpci sú už o kus väčší. Prišiel nás pozrieť aj malý Paľko, ktorého rodičom sme minulý rok boli na svadbe. Dobrá akcia.

Kubko má dva roky

Už to vôbec nie je bábo, ale stále je neskutočne zlatý. Fascinujú ho všetky zvieratá, najmä tie malé – motýle, muchy (ako on hovorí – “pozi, mama, tam je ten much”), slimáky, mravce. Dokáže pri nich čupieť a pozorovať hodnú chvíľu. Z veľkých žirafa a tiger, aj keď tie zatiaľ iba v hračkárskej podobe. Veľmi nerád si umýva hlavu, neviem prečo. Je poriadny papkáč – včera sme sa zastavili na kozom vŕšku na obed, mali tam akciu “zjedz koľko vládzeš” s tým, že deti do 120cm neplatia… myslím, že naša rodina sa im veľmi neoplatila. V spánku nacestuje kilometre a keď spí s nami, tak stále zásadne na H.

Víkendové surfovanie

nedávno som hľadala príklad na nenewtonovskú tekutinu a našla som oobleck (dá sa po ňom aj behať):

aj toto je poézia

And I noticed my new best friend—by now we were holding hands—
Had a potted plant poking out of her bag, some medicinal thing,
With green furry leaves. Such an old country traveling tradition. Always
Carry a plant. Always stay rooted to somewhere.

čo o vás hovoria mapy 🙂

o mužoch, ktorým nerastú fúzy a o ženách, ktoré odkladajú materstvo (vďaka Ajke B. za linku)

Podle ní jsou zájmy těch skupin, které nemají své reprezentanty na rozhodujících místech, tedy staří lidé, novorozenci a těhotné matky, upozaděny… „Porodnictví zase zůstalo doménou mužů, porodníků, což jsou v podstatě chirurgové. Jejich přístup je odlišný od toho, jakou péči potřebuje zdravá rodička. V chirurgii musí být vše rychle, efektivně, aby to pěkně odsýpalo. A aby to bylo jasné a jednoznačné. Jenže rodící žena je všechno, jen ne tohle!“

a ešte pozvánka pre Žilinčanov:
premietanie filmu Sloboda pre pôrod, ktoré organizujú Žilinské duly v spolupráci s o.z. Ženské kruhy
Kedy: Sobota, 11. maja 2013 o 19:00
Kde: Labyrint – centrum pohybu a tanca, Kuzmányho 6, 011 37 Žilina
vstup je voľný

a pre Bratislavčanov:
seminár s pôrodnými asistentkami a premietanie toho istého filmu, ktoré organizujú Slovenské duly v spolupráci s o.z. Ženské kruhy
Kedy: Sobota, 18. mája 2013 od 9:00 – 17:00
Kde: Evanjelická bohoslovecká fakulta UK, Bratislava
tento vstup voľný nie je 🙁

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...