10 vecí, ktoré mám na Tebe najradšej (Kubko 2 a 1/4)

ako sa chodíš mojkať – A ešte, ako dávaš pusinky a ako sa Ti páčia tie moje. Viem, že Ťa to prestane baviť skôr ako mňa, ale dúfam, že ešte chvíľku nám to vydrží.

ako rozprávaš – Celé slová, rozvité vety. Najväčšiu zásluhu má na tom asi Kika. A my všetci ostatní sme radi, ako parádne sa s Tebou už dá pokecať a ako vieš vyjadriť, čo chceš/potrebuješ. A veľmi zlaté je, keď hovoríš tých pár anglických slov, čo vieš. Tam Tvoje mierne šušlanie nie je bug ale feature :).

páčia sa mi Tvoje chute – Jedávaš takmer všetko. Keď sa snažím si spomenúť, čo si mi naposledy ofrfľal, tak ma napadá len kôprová omáčka a to že ješ málo surovej zeleniny. Ale čo je fascinujúce, tak máš vyslovene rád také veci ako kyslé uhorky alebo syr s bielou plesňou (Hermelín, Camembert, …). Tato nad tým krúti hlavou, ja sa tíško usmievam. Sklamaný si bol akurát z olív. Vyzeralo to na také dobré hrozno a namiesto toho tá trpká chuť.

že doma si už bez plienok – Aj sa vypýtaš, že ideme na nočník. Ráno sa často budíš so suchou plienkou. To ešte ani zďaleka neznamená, že sme hotoví, nehody sú stále na dennom poriadku. Ale už vidno svetlo na konci tunela.

ako máš rád všetko možné trasenie, prevracanie, šteklenie, jašenie sa – A prídeš si aj pre dupľu.

spievanie – Aj keď nevieš slová nejakej pesničky, tak si pohmkávaš. A najobľúbenejšia je Krtek od Petra Skoumala. A ešte Gramofónci.

idem si kvôli Tebe kúpiť bicykel – Časom domontujem aj detskú sedačku. Plán je taký, že keď sa presťahujeme, tak Kika to bude mať do novej škôlky na skok a ja budem môcť do školy chodiť na bicykli s krátkou zástavkou v Tvojich jasliach. Akurát si to najskor budem musieť natrénovať s nejakým batohom alebo niečím, lebo Ťa nechcem niekde otrieskať.

ako sa rád hráš s vodou – A s pieskom. Si nenáročný, stačí lyžica, pár kelímkov a o zábavu je na dlho postarané.

náhodné spontánne komplimenty – Stáva sa to veľmi zriedka a vždy nám potom spadne sánka. Raz si mi povedal “Mama, máš krásne vlasy.” Tato sa neveriacky skoro otočil za volantom. Toto plus Tvoje oči a jamky v lícach a si na zjedenie.

odhodlanosť – Keď niečo chceš, tak si ideš za tým. Ak treba, s vážnou tvárou si dotiahneš dospelého za jeden prst na pomoc. A všetko to zdôvodníš svojou skvelou logikou “Potrebujem toto, lebo toto potrebujem.” Ak sme Ťa večer odtrhli od nejakého nedokončeného projektu s tým, že treba ísť búvať, tak sa ráno zobúdzaš a ako počítač nabootovaný zo sleep režimu pokračuješ presne tam, kde si prestal.

Kika v tom istom veku

10 vecí, ktoré mám na Tebe najmenej rada (Kubko, 2 a 1/4)

Na jeho druhé narodeniny som to nejako premeškala, ale teraz, po pol roku od posledného zoznamu, píšem nový:

zabíjanie lienok a chrobákov – Mal si v ruke hračkársky autobus, na chodníku bol chrobák. Švac ho tým autobusom, chrobák to už nerozchodil. Alebo minule na prechádzke sme pozerali lienku. Najskôr si sa usmial a potom si ju pristúpil. My Ťa to neučíme, predpokladám, že ani v jasliach nie. Ale tam som Ťa už párkrát našla poobede na dvore v hlúčiku ďalších detí pozorovať kolóniu takýchto nejakých chrobáčikov. Tak neviem.

špáranie sa v nose – Toto robila aj Kika, keď bola taká ako Ty, a už ju to viac-menej prešlo, tak dúfam, že aj Ty sa toho časom zbavíš.

keď nevieš čo chceš, ale budeš pre to kričať, kričať, kričať – Celý sa vynervuješ, ja netuším, čo chceš, aby som spravila, Ty už si to pravdepodobne tiež zabudol, ale kričíš si ďalej. Alebo keď začneš “Necem toto”, ja na to “Dobre, tak daj” a Ty “Cem, cem to, buuuu.” “Nech sa páči.” “Nie, necem, beee.” A tak stále dokola.

že už nie si taký “easygoing”, ako si bol – Možno je to čiastočne spomienkový optimizmus, ale Ty si bol také kľuďas slniečko. A teraz si (občas) taký nervák. Ale nie na všetkých… V jasliach? Vzorové dieťa. Na návšteve s mojím otcom? Priam ukážkové. Ale keď som potom poblíž ja alebo tato, tak sa uvoľní nejaká zátka a všetko, čo sa Ti za ten čas nazbieralo, sa vyleje. Na jednej strane ma to veľmi teší, lebo to znamená, že to nedusíš v sebe a že sa s nami cítiš dostatočne bezpečne, aby si to dostal von. Ale na druhú stranu ma z toho ide poraziť.

pruh – Máš ho na slabinách. Hovorila som o tom detskej doktorke, priamo vtedy Ti ho nebolo vidno, ale aj tak nás poslala za chirurgom, nech sa na to pozrie. Keď sme boli uňho, tak samozrejme tiež nič, máme to pozorovať, o tri mesiace na kontrolu, keby bolo zle, tak utekať na pohotovosť. Ale ja ho vidím skoro každý deň. A niekde v pozadí mysle stále trochu tŕpnem, že príde ten plač od bolesti, ktorý nebudeme vedieť utíšiť, a budeme utekať na pohotovosť.

keď vedome provokuješ Kiku – Máš síce len niečo cez dva roky, ale  p r e s n e  vieš, čo ju vytočí. A niekedy to zneužívaš. A keď ju vyrušuješ pri zaspávaní. Už sme z vašej izby počuli aj hlášku “Kubko, nechaj ma, ja už chcem búvať.”

ako musíš mať všetko, čo má Kika – A ona je väčšinou rozumná a chápe, že po chvíli Ťa to prestane baviť a hračku jej vrátiš. Ale niekedy nie je. A to sú potom hrozné škreky na obidvoch stranách. A tie Lego autíčka, ktoré sú momentálne v akcii na Shell benzínkach? Tie musíme brať po dvoch rovnakých, lebo inak máme problém.

čítanie tých istých knižiek a spievanie tých istých pesničiek – Pre Teba možno upokojujúce, ale pre mňa miestami nervy-drásajúce. Kika chce experimentovať, ale Ty by si bol najradšej, keby sme si každý večer pred spaním prečítali presne to isté.

stále soplíš – Je leto, mesiac bez prestávky praží slnko, padajú teplotné rekordy… a Ty soplíš a kašleš. Teplotou si nás vystrašil dva dni pred dovolenkou, ale našťastie, ako prišla, tak z ničoho nič na druhý deň odišla a my sme vyrazili. Na výlete, klop, klop, nič. Ale po návrate Ťa dostalo (asi) žilinské kúpalisko, lebo od jednej z návštev tam si zase raz usoplený. Ja už nechcem…

Kika v tom istom veku

Embarrassed od Hollie McNish

Ak je to príliš rýchle, tu sú slová (zvýraznenie moje):

At first
I thought it was ok
I could understand their reasons
They said ‘There might be a man or a nervous child seeing’
this small piece of flesh that they weren’t quite expecting
so I whispered and tiptoed with nervous discretion.
But after six months of her life sat sitting on lids
Sipping on her milk nostrils sniffing up piss
Trying not to bang her head on toilet roll dispensers
I wonder whether these public loo feeds offend her?
Cos I’m getting tired of discretion and being ‘polite’ as my baby’s first sips are drowned drenched in shite,
I spent the first feeding months of her beautiful life
Feeling nervous and awkward and wanting everything right.
Surrounded by family until I stepped out the house
It took me eight weeks to get the confidence to go into town
Now the comments around me cut like a knife
As I rush into toilet cubicles feeling nothing like nice.
Because I’m giving her milk that’s not in a bottle
Wishing the cocaine generation white powder would topple
I see pyramid sales pitches across our green globe
and female breasts banned. Unless they’re out just for show.
And the more I go out, the more I can’t stand it,
I walk into town feel I’m surrounded by bandits
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents’ magazines full of it
Whsmith top shelves out for men – Why don’t you complain about them then?
In this country of billboards covered in ‘tits’
and family newsagents magazines full of it
Whsmith top shelves out for men, I’m getting embarrassed 
In case a small flash of flesh might offend.
And I’m mot trying to ‘parade’ this, I don’t want to make a show
But when I’m told I’d be better just staying at home
And when another friend I know is thrown off a bus
And another woman told to get out the pub
Even my grandma said maybe I was ‘sexing it up’.
And I’m sure the milk makers love all this fuss
All the cussing and worry and looks of disgust
As another mother turns from nipples to powder
Ashamed or embarrassed by comments around her and
As I hold her head up and pull my cardy across and she sips on the liquor made by everyones God, I think
For God sake, Jesus drank it
So did Sidhartha, Muhammed and Moses and both of their fathers
Ganesh and Shiva and Brighid and Buddha and I’m sure they weren’t doing it sniffing up piss as their mothers sat embarassed on cold toilet lids
In a country of billboards covered in ‘tits’
In a country of low cut tops cleavage and skin
In a country of cloth bags and recycling bins and as I desperately try to take all of it in,
I hold her head up
I can’t get my head round
The anger towards us and not to the sounds
of lorries offloading formula milk
into countries where water runs dripping in filth
In towns where breasts are oasis of life
now dried up in two for one offers, enticed by labels and logos and gold standard rights
claiming ‘breastmilk is healthier powdered and white’
packaged and branded and sold at a price so that nothing is free in this money fuelled life.
Which is fine
If you need it or prefer and can afford to use bottles, where water is clean and bacteria boiled,
but in towns where they drown in pollution and sewage
bottled kids die and they knew that they’d do it
In families where pennies are savoured like sweets
We’re now paying for one thing that’s always been free
In villages empty of hospital beds
babies die, diarrhoea fuelled that breastmilk would end
So no more will I sit on these cold toilet lids
No matter how embarrassed I feel as she sips
Cos in this country of billboards covered in ‘tits’
I think I should try to get used to this.

Súkromie pri pôrode a popôrodné bruško

Kate Middleton určite tušila, do čoho ide, keď sa dala dokopy s princom. Ale aj tak. Mať pred pôrodnicou zástup ľudí a ďalšie milióny po svete, ktorí čakajú na výsledok, je veľký zásah do súkromia. “Obyčajní” rodičia môžu oznámiť narodenie bábätka, až keď je už na tejto strane sveta, ale ani tí sa často nevyhnú dobromyseľným otázkam všetkých, ktorí vedia aspoň orientačne termín pôrodu, a už dva týždne pred ním sa začínajú pýtať, či už ste mali bábätko. Jedna možnosť je poslať ich na túto rozkošnú stránku. Iná, spolu s termínom im povedať aj, že ich budete kontaktovať, keď sa nový člen rodiny dostaví. Alebo na začiatku pôrodu, ak vám to nevadí. Pointa je, že vojvodkyňa z Cambridge asi toto veľmi ovplyvniť nemohla.

Okrem takejto straty súkromia sú tu kopy ľudí, ktorí namiesto toho, aby správy o narodení buď ignorovali, alebo jednoducho popriali malému všetko najlepšie k narodenám (alebo keď nie malému, tak nech zagratulujú jeho mame… ale ruský prezident Vladimir Putin vraj napísal priamo kráľovnej Alžbete II… iný problém, iný článok), budú plniť diskusie negatívnymi komentármi alebo poznámkami na adresu popôrodného bruška. Áno, Kate podobne ako drvivá väčšina žien, ktoré práve porodili, odchádzala z nemocnice s bruškom ako v šiestom mesiaci tehotentva a nijako ho neskrývala.

Kate

Bolo by úžasné, keby toto bol tak normálny, obyčajný fakt, že by nestál za komentovanie. Hovorilo by sa, ako spokojne rodinka vyzerala. Dnes je ešte aj toto “statement” a “agenda”.

tu

Kate Middleton stood up for new mums everywhere when she walked out of hospital yesterday, completely unembarrassed by her post-partum tummy.

alebo tu

So was Kate brave to show her belly yesterday? Perhaps. There’s no doubt it was intentional. Everything she wears is always carefully considered, and the dress was custom-made for her. But Kate’s public role is that of wife and mother. While her identity is certainly tied to her physical appearance, she has nothing to gain by hiding her maternal features. If only more women felt this way.

Tak, týmto som sa pridala k tým všetkým, čo o narodení princa Georga tlachajú, a som jedným z nepozvaných zvedavcov, ktorí sa oňho posledný týždeň zaujímali. Anyway…

Aj dvom mojim známym sa v tomto týždni narodili bábätká. Takže Brankovi a Zuzke všetko najlepšie k narodeninám a rodičom veľa radosti z nového člena rodiny.

Víkendové surfovanie

unbelievable nail houses

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 1. – farby

Accordingly, I have taken to buying all of Madeline’s shirts in the boys section, the result of (her boy-ish haircut and) which is that half the time people refer to her as “he”. This doesn’t terribly bother me, especially if she ends up getting the gender wage premium that people are always yammering about on Facebook, but it makes me wonder why such a stark divide between toddler boy shirts and toddler girl shirts. And, of course, it makes me wonder if the divide is so stark that I can build a model to predict it!

tričká, feminizmus, výchova detí a dáta – časť 2. – vlastné tričká

The […] table shows, for each of the 10 principal components, the eigenshirt, the shirt with the largest component value, the shirt with the closest-to-zero value, the shirt with the largest negative component value, and the “anti-eigenshirt”.

How likely is the NSA PRISM program to catch a terrorist?

prečo fínske bábätká spia v krabiciach

For 75 years, Finland’s expectant mothers have been given a box by the state. It’s like a starter kit of clothes, sheets and toys that can even be used as a bed. And some say it helped Finland achieve one of the world’s lowest infant mortality rates.

Fínska krabica

Víkendové surfovanie

Kaihōgyō

The selection process for the kaihōgyō is after the first 100 days of running, the gyōja (trainee monk) will petition the senior monks to complete the remaining 900 days. In the first 100 days, withdrawal from the challenge is possible, but from day 101 onwards the monk is no longer allowed to withdraw; he must either complete the course or take his own life.

JK Rowling revealed as author of The Cuckoo’s Calling

Kate Mills, fiction editor at Orion Books, admitted she had turned down the crime novel, which she described as “well-written but quiet”. “So, I can now say that I turned down JK Rowling. I did read and say no to Cuckoo’s Calling. Anyone else going to confess?” she tweeted.

najintelektuálnejšie vtipy tu a tu

Snake Island

At one snake per meter, you’re never more than three feet away from death.

A Human-Powered Helicopter Wins the $250,000 Sikorsky Prize

The rules of the American Helicopter Society Igor I. Sikorsky Human Powered Helicopter Challenge, established in 1980, specify that the craft must fly for 60 seconds, must rise to an altitude of at least 3 meters, and must remain within a horizontal area no bigger than 10 meters by 10 meters.

Dear George Zimmerman … tento týždeň som čítala veľa reakcií na rozsudok pre Georga Zimmermana, ale táto zarezonovala najviac. Oslobodili ho z obvinenia z vraždy 17-ročného neozbrojeného Trayvona Martina, ktorý pred ním utekal. White supremacy v dnešnej praxi. Mať právo byť v bezpečí nerovná sa mať právo cítiť sa bezpečne… ale to porota (6 žien, z toho 5 bielych, všetky majú deti) vidí inak.

Nezmokli sme, už sme tu

Cestou domov sme sa zastavili ešte v Nemecku u kamarátov a spravili si výlet k ďalšiemu jazeru. Kika na lane:
Kika šplhá

Helenka sleduje Kubkove výkopové práce:

Kubko a Helenka

Sedím na kameni a je mi dobre:

Na ihrisku

Voda nebola síce teplá, ale plávať sa dalo:

Kúpanie

Kubko sa vyvaľuje na pláži:

Kubko sa vyvaľuje na pláži

V Helenkinom hračkárstve:

Helenkine hračkárstvo

Ešte jedna noc v Čechách a dnes sme dorazili domov. Tento posledný úsek bolo vidno, že všetci toho už majú dosť a dva týždne sú asi naozaj naša horná hranica na putovný výlet s deťmi. Kubko síce hovoril, že on ešte nejde domov, že chce ešte búvať v nejakom inom domčeku, ale Kika sa už tešila, lebo dohoda bola, že doma si môžu otvoriť svoje suveníry z výletu.

Suveníry

Kodaň a začiatok cesty na juh

Cesta do Kodane viedla cez tento 18km dlhý most menom Storebælt.
Storebælt

V Kodani všade, kam sme sa pozreli, samé bicykle – vrátane tých na dne kanálov:

Bicykel v kanáli

Loďky a farebné domčeky v Nyhavn:

Nyhavn

Malú morskú vílu fotili všetci. Kým ju fotil Mišo, ja a deti sme sa v parku delili s vrabcami o jablká.

Malá morská víla

Pri fontáne v Amaliehaven – parku pred kráľovským zámkom. Tam Kiku fascinovala výmena stráží.
“A prečo sa tí panáci, čo strážia kráľovnú, musia vymeniť?”
“No tí, čo sú tu, sú už asi unavení, tak pôjdu domov a teraz budú chvíľu strážiť títo noví, čo prišli.”
“Unavení? Pôjdu sa domov vycikať a búvať?”

Amaliehaven

Všetci, vrátane internetu, nás varovali, ako je v Kodani draho, že kto chce cestovať lacno, nech sa jej radšej vyhne, že ak nebudeme chcieť hot-dog zo stánku na ulici, tak pod 20€ na osobu sa v centre nenajeme… A tak keď prišiel čas obeda, začali sme s malou dušičkou nakúkať pod slnečníky, ktoré sme stretávali na našej náhodnej prechádzke. Netrvalo to dlho a zakotvili sme v Rizraz. All-you-can-eat reštaurácia, po 10€ dospelí, 5€ Kika, Kubo zadarmo. Nespĺňala akurát moje optional kritérium – chcela som vyskúšať niečo miestne… toto bola zmes skôr z južných krajov – pita, hummus, tzatziky, rôzne šaláty, falafel, lasagne… Potom ešte fantastická domáca zmrzlina, na ktorú sme natrafili tiež náhodne… celkovo naše stravovanie v Kodani hodnotím veľmi pozitívne.

Rizraz

Kika a Hans Christian Andersen. Vľavo radnica, vpravo Tivoli, ktoré sme si nechali na nejakú ďalšiu návštevu.

Kika a Hans Christian Andersen

Tu bývajú lego panáčikovia

Aj v Kodani majú Lego

Takúto značku si zo slovenskej autoškoly nepamätám

Pozor, auto padá do vody

Do Christianie sme už nedošli, lebo krpci začali mať toho dosť, ale v Christianshavn sme aspoň na chvíľu vystúpili z vláčika.

Christianshavn

A tu sme bývali my. Pod oknami nákladiaky, bagre, zbíjačky, stavia sa tam nejaký ďalší výškový barák. Nebolo to až také hrozné, ako to na prvý pohľad vyzeralo, lebo rámus robili vpodstate presne v tom istom čase, keď sme my boli preč. Malí ich s nadšením pozorovali z výšky chvíľku ráno a chvíľku podvečer.

Deti na okne

Sedem hodín večer, Kodaň ich zmohla. King-size posteľ plus detská postieľka sú nám tak akurát. Inak ale, musím povedať, ja som vedela, že ideme na sever a letný slnovrat ešte nie je ďaleko za nami, ale aj tak som ostala prekvapená, ako o siedmej ešte vôbec nevyzerá, že by sa deň chýlil ku koncu, o desiatej vonku normálne vidno, o polnoci ešte trošku šero, o tretej nad ránom začína svitať. Divné je to, divné.

Spia

A toto už je ďalší deň a kompa z Dánska do Nemecka. Auto sme nechali na jednej z dvoch nákladných palúb, presnorili obidve, ktoré boli pre ľudí, a po krátkom pobyte na veternej otvorenej palube sme si to neomylne namierili do detského kútika.

Autá na kompe

Ako Kika hovorí – to je ten čajník:

Čajka

Dnes nebolo detské ihrisko (ak nerátam detský kútik na kompe), ale zato sme poobede našli jedno veľké pieskovisko na brehu Baltického mora.

Baltické more

Ale tá voda. Ja som pôvodne myslela, že sa aj okúpem. Odchovaná na Štiavnických jazerách, dokonca aj do studeného jazera v Dánsku, pri Billunde, kam nás zobral Mišov kamarát, u ktorého sme bývali, som vliezla. Ale toto nie. Iba po členky.

Baltické more

A teraz už smer domov.

Legoland

Za posledné dva dni sme vyskúšali kopu dopravných prostriedkov (okrem vlastných nôh, ktoré nás bolia až, až). Lietadlá, loďky, autíčka, kone, ponorku, veľa rôznych vláčikov…Lego vláčik

Kika na safari:

Kika na safari

Obaja krpci dostali pre istotu na ruku fixkou moje telefónne číslo (nie, na túto skvelú myšlienku som neprišla sama, odkukala som ju). Nikto síce nezavolal, ale mali sme párkrát situáciu, že Kika sa pustila sama niečo obzerať bez toho, aby sme si to všimli a tak sme krúžili v okolí hľadajúc potomka. Schválne sme výlet časovali tak, aby sme sa tu nevyskytovali cez víkend, ale aj tak na naše pomery bolo veľmi veľa ľudí.

Kubko má telefónne číslo

Balón:

Balón

Duplolandia:

Duplolandia

Duplo šmýkačka:

Kika na šmýkačke

Hrad:

Neuschwanstein

Pohľad zhora:

Pohľad zhora

Hľadáme Atlantídu:

Hľadáme Atlantídu

Kika telefonuje:

Kika telefonuje

Začiatok hviezdnych vojen:

Začiatok hviezdnych vojen

Tu sú tie spomínané kone:

Kone

Vikingská jazda:

Vikingská jazda

Kika na skákajúcej veži:

Kika na skákajúcej veži

A s kamarátmi:

S kamarátmiZatiaľ táto malá vzorka. Zajtra mierime do Kodane.

Šinieme si to do Legolandu

Náš posledný roadtrip bol pred piatimi rokmi a povedali sme si, že je načase s touto našou obľúbenou zábavou zase začať. Bolo to tesné, ale do auta sme sa zmestili. Okrem toho, čo tu vidno, majú deti vzadu pod nohami skladací kočík, na sedadle zopár hračiek a ja kabelku. Akurát naspäť nás má ísť o jednu osobu a pár krabíc Lega viac, takže na high level Tetris ešte len príde. Didi, prosím Ťa, cestuj naľahko.
Batožina

Máme odskúšané, že zhruba 400km väčšinou po diaľnici je naše maximum, čo sú deti ešte ako tak spokojné. Podľa možnosti nie dva dni po sebe. Tak sme aj plánovali cestu a prvé dve noci strávili u mojej tety za Prahou. V “odpočívací” deň sme išli na malý výlet do Mělníka a pozreli sa, kde sa stretáva Vltava a Labe. (Inak, aby nedošlo k nedorozumeniu, Vltava je to vľavo, to vpravo je kanál a Labe nevidno, lebo je úplne vľavo “pod” cestou). Pred pár týždňami, keď boli tie veľké záplavy, mi presne takýto obrázok prišiel s textom “Potká se Vltava s Labem a říká: Hele, červen a taková kosa. Nezatopíme­­?” A to, čo vidno od cesty vyššie, zatopili.

Sútok Labe a Vltavy

Bez zmrzliny to nešlo.

Kubo a čokoládová zmrzlina

Ani bez každodennej návštevy detského ihriska.

S Hankou na hojdačke

A toto už je po ďalších 400km v Nemecku, pri Ruppiner See, v dedinke, ktorá má viac koní, ako domov. A tých koní je menej ako 10. Trochu preháňam, ale nie veľmi. Penzión som našla online, pre hostí má tri izby a keďže ja som cheap, objednala som iba jednu (lebo deti do 4 rokov, ktoré spia s rodičmi alebo v prinesenej postieľke neplatia) a zbalila dve nafukovacie karimatky. Na raňajky vajíčka na tvrdo so štrikovanými čiapkami, domáce lekváre, … na schodoch vychechtaná ježibaba, na záhrade jazierko so zlatými rybkami a jedným “žralokom”, ktoré musí Kubo skontrolovať zakaždým, keď ideme von, aj keď sa vraciame. A k zaparkovanému autu musíme chodiť okľukou, lebo priama cesta vedie pozdĺž susedovie obsypaného malinčia a je jednoduchšie sa im vyhnúť, ako zakaždým ukecávať moje kobylky, nech ich nechajú tak. A dostali sme tri kľúčiky – jeden od vchodových dverí, jeden od izby a jeden od móla. Moja nemčina nestačí na to, aby som pochopila ten tretí.

IMG_6284

Oddychový deň tentokrát na výlete v mestečku Neuruppin. Taká ospalá diera.

Neuruppin

Ako správni vymetači detských ihrísk, museli sme sa zastaviť aj na tomto:

Detské ihrisko

Kika nechcela ísť hore, tak som išla aspoň ja:

Iva v sieti

Aj hojdačky boli lanové

Aj hojdačky boli lanové

Ten oceľový chlapík vpravo sa volá Parzival.

Parzival

Labuť s pokrúteným krkom

Labuť s pokrúteným krkom

Kostol

Kostol

Stromoradie
Stromoradie

Kika v sieti

Kika v sieti

Išli sme aj do parku, kde sa dalo kúpať. A okrem nás aj celá jedna svadba. Toto sú traja z nich na móle.

Svadobčania

Nevesta je tá s rukávikmi (chvíľu tam pobehovala aj v závoji)

Nevesta

Mišo zhodnotil, že je to celé strašne starovýchodonemecké – vrátane babičiek skáčúcich do vody, tlupy detí bez plaviek, všetkých prezliekajúcich sa rovno na pláži. Je pravda, že napríklad v Amerike také človek nevidí (ale to ani deravé lanové ihriská, všakže…). Mne sa to páčilo a deti mali ideálnu kombináciu vody a piesku, takže všetko bolo v naprostom poriadku. (A zistila som, že okrem Miša máme v tejto v rodine ešte jedného managera, ktorý nevie po nemecky, ale v práci mu to neprekáža – Kika bez problémov zorganizovala malého chlapčeka s krhličkou, aby jej nosil vodu na jej stavby.)

ParkAk všetko pôjde dobre, zajtra by sme mali doraziť do Billundu.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...