Ako dopadla hromadná pripomienka

V decembri som vás prosila o podporu hromadnej pripomienky. Minulý týždeň prebehlo rozporové konanie, ale pripomienka tam nebola akceptovaná. Tu je spoločná tlačová správa zúčastnených mimovládnych organizácií:

Rozporové konanie jasne odhalilo, že slovenské zdravotníctvo zatiaľ problematiku postavenia žien v pôrodniciach a starostlivosti o ne či už počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom vlastne do hĺbky nereflektuje – ani na úrovni riadiacich zložiek, ani v praxi v zdravotníckych zariadeniach. Kompetentní vyhlasujú, že ženy môžu svoje práva v plnom rozsahu realizovať a nikto ich v pôrodnici násilím nedrží, avšak v realite ženy zažívajú pravý opak.

Dôvod predloženia novely v oficiálnej dôvodovej správe nie je uvedený. Ani na rozporovom konaní ho zástupca a zástupkyne ministerstiev nevedeli presvedčivo vysvetliť. „Argumentácia ministerstiev je zmätočná a nelogická. Ak argumentujú potrebou ochrany zdravia žien a detí aj proti ich vôli, potom to nie je v súlade s rozhodnutím ministerstva zdravotníctva neaplikovať novú právnu úpravu na odchody z pôrodnice na reverz. Ak ministerstvá argumentujú ochranou detí, ktoré matky nechajú v pôrodnici a viac sa po ne nevrátia, potom je otázne, prečo sa má nová právna úprava vzťahovať aj na situácie, kedy žena odchádza z pôrodnice s dieťaťom alebo sa po dieťa vráti.”

„Novela navyše nijako nereflektuje ani dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú z pôrodnice odísť, napríklad ak sa žena potrebuje starať o ďalšie deti doma, pociťuje výrazné nepohodlie v nemocničnom prostredí, zažíva časté nerešpektujúce a ignorujúce správanie personálu či nemôže byť v nepretržitom kontakte s novorodencom ona alebo jej najbližšia rodina. V prípade rómskych žien sa mnohé z týchto dôvodov ešte znásobujú a často vyúsťujú do vytvárania nepriateľského prostredia a celkovo diskriminácie. V takejto situácii nie je ohlasovanie žien, ktoré z pôrodnice legitímne odchádzajú, ich ochranou, ale ďalším trestom pre ne aj ich deti,“

Uvidíme, ako to nakoniec dopadne.

Surfovanie

Víkend sme strávili vo Vrátnej, tak linky tentokrát prichádzajú s malým oneskorením.

kvíz o knihách – v každom slove názvu je jedno písmenko zle (je to ťažšie, ako sa na prvý pohľad zdá…)

Stephen Hawking: Čierne diery nie sú

Most physicists foolhardy enough to write a paper claiming that “there are no black holes” — at least not in the sense we usually imagine — would probably be dismissed as cranks. But when the call to redefine these cosmic crunchers comes from Stephen Hawking, it’s worth taking notice. In a paper posted online, the physicist, based at the University of Cambridge, UK, and one of the creators of modern black-hole theory, does away with the notion of an event horizon, the invisible boundary thought to shroud every black hole, beyond which nothing, not even light, can escape.

pápež o dojčení na verejnosti

The pope urged mothers to breastfeed their babies in church or anywhere else “without thinking twice”

Cate Blanchett calls out red carpet camera, asking “Do you do this to the guys?” (dobré video)

Village council in India accused of ordering rape

A young woman in West Bengal was gang-raped this week on the order of a village council, to punish her for planning to marry a man from outside the village, according to the Indian police.

the cruelest pregnancy

It’s an artificially maintained ecosystem, an incubator for a fetus that has somehow been given precedence over all other concerns: the pain of Marlise’s husband and parents; their wishes to put an end to this; their best guess about what her desires would have been; her transformation, without any possibility of her consent, into a mere vessel.

Zimný výlet s deťmi na Chleb

Nie, to nie je preklep, nešli sme na chlieb ale na Chleb – kopec v Malej Fatre. V noci vonku bolo okolo -15C, tak sme na výlet vytiahli aj termoprádlo:

Termo prádlo

Lanovka premávala každú hodinu a kým sme na ňu čakali, tak nám bola taká zima, že som rozmýšľala, či sa nakoniec len nevyvezieme hore, neposedíme v bufete a hneď zase dolu.

Čakáme na lanovku

Ale keď sme už sedeli v kabínke, tak to začalo vyzerať nádejne.

V lanovke

Dolu stále kosa, ale hore už vykukovalo slniečko.

Pohľad dolu

A keď sme vystúpili, čakala nás krásna inverzia.

Parádna inverzia

Zhodnotili sme, že Veľký Kriváň nedáme, ale že skúsime Chleb.

Vzadu Veľký Rozsutec

Deti bolo treba trochu ukecávať, ale nakoniec sme došli.

Chleb

Vľavo v pozadí vykúka Veľký Rozsutec:

Chleb

Kika chcela ísť kráčať po oblakoch, ale nepustili sme ju.

Slniečko

Hrebeň:

Hrebeň

To biele vzadu je Veľký Kriváň:

Veľký Kriváň

Hore bolo naozaj príjemne, ale aj tak mali všetci vyštípané líca:

Kika má červené líčka

Kubko cestou dolu:

Kubko tiež

Víkendové surfovanie

primal health research

ako sa stavajú koľajnice

best quora answers of 2013

worm – (vraj) dobré fantasy online (ešte som nečítala)

čínsky národný orchester hrá Katy Perry:

Sviečky z včelieho vosku

Kika dostala na Vianoce dva pláty včelieho vosku a knôt. Bez inštrukcií, ale tak nejako sme sa dohodli, že z nich spravíme sviečky.

Voskový plát a knôt

Toto je jedn plát prestrihnutý na polovicu. Knôt som odstrihla tak, aby trčal z obidvoch strán – predsalen nie je dopredu jasné z ktorej strany budú detské sviečky vyzerať lepšie a je fajn, keď majú inštrukciu, že majú robiť tak, aby im stále trčali dva chvostíky.
Na dve sviečky

Začiatok som im spravila obom ja, lebo plát mal chuť sa lámať. Netreba na to žiadne lepidlo, v teplých rukách vosk zmäkne tak akurát, že sa s ním sá dobre robiť. Len pomaly.

Na začiatku treba opatrne

A potom už pracovali sami. Ako hovorí Kika: “Pomaly zagulíme. Ako palacinku.”

Zagulíme

Kubovi to tiež celkom išlo.

Zagulíme

Keď došli na koniec, popritláčala som im okraj plátu, aby sviečka držala pokope – opäť netreba žiadne lepidlo, stačia teplé ruky. Odstrihli sme knôt z jednej strany a sviečky boli hotové.

Hotové sviečky

Museli sme ich hneď aj otestovať. Teraz sú na jedálenskom stole a aspoň raz denne si ich musíme zapáliť ku jedlu.

Ohníky

Potom sme si rozdelili ešte druhý plát, a vyrobili dve užšie a dve menšie sviečky:

Hotové sviečkyKnôt nám ešte ostal, tak možno niekedy časom sa pustíme aj “liatych” sviečok. Čo mi pripomína, že vôbec netuším, kde sa nachádza moje sviečkárske náradie…

Rýchly šťavnatý perník

Po vianociach mi ostali nejaké hospodárske prebytky – konkrétne kypriaci prášok do perníka, perníkové korenie a sušené ovocie, ktoré sa už nezmestilo do biskupského chlebíčka. A to znamená, že sa u nás včera piekol perník. Šťavnatý a nadýchaný, mňam.

na cesto:
250g cukru
400g hladkej múky
2 vajcia
3 polievkové lyžice kakaa (nemusia byť)
1 čajová lyžička sódy bikarbóny
1 kypriaci prášok do perníka
3 polievkové lyžice (ríbezľového) lekváru
1 dl oleja
1/2 l mlieka
1 čajová lyžička škorice
nasekané orechy/nakrájané sušené ovocie/hrozienka

navrch:
(ríbezľový alebo iný kyslý) lekvár
70g stuženého tuku
100g čokolády na varenie
1 polievková lyžica kakaa

Zmiešame všetky suché prísady na cesto, potom pridáme vajcia, olej, mlieko, lekvár a orechy/ovocie. Vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme približne 20 minút na 180°C. Ešte teplý koláč natrieme lekvárom a keď vychladne, polejeme čokoládovou polevou.

ps Ešte k lekváru. Zobrala som si taký s celými ríbezľami, lebo je dostatočne výrazný, kyslý. Ale potom som samozrejme mala hrbatý podklad pod čokoládovú polevu. Tá to trochu zarovnala, ale úplne to samorejme nešlo, takže vo výzorových kategóriách by tento konkrétny koláč žiadne úspechy nezožal. Zato v tých chuťových určite áno.

Po roku opäť o knihách a o ženách… alebo lyžovačka, ktorá nebola

Tak ako aj začiatkom roku 2013, tak aj teraz som bola na konferencii MIST (Mathematics in science and technology). Tak ako vtedy, aj teraz tam bola jeden večer beseda o knihách. A v záujme rozširovania (vôbec nie náhodnej) vzorky, idem skúsiť spraviť rovnakú štatistiku.

Konferenciu opäť zorganizovala žena.
Účastníkov bolo 47, z toho 23 žien/dievčat (to je polovica!!).
Pozvaných prednášok bolo 7, z toho 3.5 prezentovali ženy (áno, dá sa odprezentovať aj polovica prednášky… tú mali totiž spoločnú dvaja ľudia). A áno, aj toto je polovica :).
Aj keď tie krásne polovice nebol úplný zámer, lebo bolo viac mužských ako ženských, ktorí neprišli, veľká pochvala smeruje tam, kam patrí…

Na besedu o knihách prišlo 29 ľudí, z toho 13 žien (45%).
Spolu bolo odporučených 39 kníh, z nich 5 malo autorku ženu (13%), a z tých som jednu odporučila ja (Alice Munro: Too much happiness).
A z tých 25, kde sa dal určiť hlavný hrdina (keď odmyslíme non-fiction a iné neurčiteľné záležitosti), sa našlo 8 hrdiniek (32%).
Tu to vyzerá smutnejšie ako minulý rok.

A potom, keď sa pozrieme iba na knihy odporúčané ženami, tak dostaneme toto:
Počet kníh: 18
Z nich malo autorku ženu: 5 (27%) – to je tých istých 5, čo tam hore. Polopatisticky: žiadny chlap neodporučil knihu, ktorú napísala žena.
A tam, kde sa dalo určiť, hlavnú hrdinku ženského pohlavia malo 5 (38%) kníh

(Ešte sa asi patrí povedať, že niektorí ľudia a niektoré knihy sa opakovali.)

Toto asi zaujímalo viac mňa, ako kohokoľvek iného, kto si to tu pozrel, ale aj pre vás tu mám niečo – pekné obrázky. Minulý rok sa na tej konferencii každý deň pár hodín lyžovalo (a bežkovalo a hral hokej). Tento rok snehu ani zimy nikde. Ale v rámci vetrania mozgov sme si jeden deň vyšli na Kľak. Prvá polovica cesty na hrebeň čisté blato. Po štyroch sa dolu nedobrovoľne šmýkali aj dospelí. Keď skončilo blato, tak sme sa šmýkali na ľade. A hore fúkalo. Ale výhľad bol dobrý:

Pohľad zhora

Štartovali sme zo sedla vľavo:

Pohľad zhora

Tu sme sa mali lyžovať:

Tam dolu bývame

Pohľad smerom na Veľkú Fatru:

Veľká Fatra

Spoločná fotka hore (fotograf bol tiež náš):

Vrcholová fotka

A takto to tam po správnosti malo vyzerať:

Takto to malo vyzerať

Koniec jednej “traumy” z mladosti

Ani si už presne nepamätám, čo to bolo. Zdá sa mi, že rifle, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Jednoducho niečo, čo som chcela prešiť. A ani si presne nepamätám, koľko som mala rokov. 12? 13? 14? Viac asi nie. A mama usúdila, že prečo nie, nech si skúsim. Dostala som prístupové práva k jej šijaciemu stroju. Po pár minútach to skončilo dvoma zlomenými ihlami a odobratím prístupových práv, že asi až niekedy neskôr. Ale neskôr sa mi už do toho nechcelo.

Fast forward.

Nové okná pýtajú závesy. Do spálne a detskej izby mi ich ušila svokra (ešte raz ďakujem!). Ale nechcela som ju už otravovať znovu, tak som si povedala, že možno je čas to opäť skúsiť.

Záves

A tak som si to ručne zahla, techniku otestovala na tričku, ktoré som chcela trochu prešiť, lebo na závesy som si hneď netrúfla. A Silvestra strávila tvorivo so šijacím strojom (pod svokriným dohľadom 🙂 ). S výsledkom som veľmi spokojná.

Rovná čiara

Pre každého, kto už aspoň jedno hands-on stretnutie so šijacím strojom absolvoval, to nie je samozrejme žiadny zázrak – pár rovných čiar. Ale pre mňa veľký skok a už teraz mám plány, čo ďalej (iné veci čo majú tiež rovné švy) a slniečkové závesy, ktoré mi robia radosť, v obývačke.
oknoPS Tip na dobrý online obchod s látkami: jimi textil. Dobrý výber, rozumná cena a tejto žltooranžovej závesoviny mi poslali skoro o meter viac, ako som si objednala. Keď mi po nastrihaní ostalo, tak ma oblial studený pot, že niekde sa stala chyba, ale po starostlivom premeraní som sa potešila, že bude aj na pasujúci vankúš na sedačku (tú síce ešte nemáme, ale aspoň už je objednaná).

Víkendové surfovanie

V posledných pár dňoch so viac čítala knihy (Alice Munro, Žítkovské bohyne, Život bez pšenice) ako internet (môžu za to Vianoce, konferencia a choroba), takže dnes len jedna zaujímavá linka:

Virginia Woolf: A room of one’s own

All I could do was to offer you an opinion upon one minor point — a woman must have money and a room of her own if she is to write fiction; and that, as you will see, leaves the great problem of the true nature of woman and the true nature of fiction unsolved. [..] But in order to make some amends I am going to do what I can to show you how I arrived at this opinion about the room and the money. I am going to develop in your presence as fully and freely as I can the train of thought which led me to think this. Perhaps if I lay bare the ideas, the prejudices, that lie behind this statement you will find that they have some bearing upon women and some upon fiction.

Oneskorené vianočné fotky

Vianocna gula

Naše plány ohľadom vianočného stromčeka akosi nevyšli. Bola som ešte v októbri alebo v novembri niečo hľadať v Baumaxe. Nenašla som síce, ale zato mali akciu na malé stromčeky. Tak som jeden zobrala. Bol pri nich síce lístok, že nezaručujú, že stromček bude ďalej rásť, ale povedala som si, že to risknem. Presadila som ho. A myslela som si, že to bude taký viacročný živý stromček. Cez leto na balkóne, v zime vnútri a na vianoce ozdobený. A keď už bude príliš veľký, že ho zasadíme niekde vonku. Ale on to zabalil, celý opršal. To už začali byť drobci ustarostení – ako budeme na taký uschnutý stromček vešať ozdoby? A tak v rámci tesne predvianočného nákupu v Metre, som kúpila ešte menší stromček vo výpredaji (3e). Experiment s kvetináčovým skúsim zopakovať tento rok znovu, akurát si poň asi pôjdem do záhradkárstva.

Malý stromcek

To bol náš stromček domáci, ale na Vianove sme neboli doma. Boli sme v Rosine a bolo nás tam veľa:

Všetci spolu

Vo vani plával kapor:

Kapor

Ale toho sme nezjedli. Namiesto toho som dostala zadanie upiecť v kuse tohto krásavca. Ktorý sa samozrejme vystretý do rúry nezmestil:
Pečený losos

Kika čítala menovky na darčekoch:

Kika čítala menovky

Kubo sa skoro celý večer prebavil s jednou hračkou:

Kubko sa prebavil celý večer s jednou hračkou

Okrem knižiek boli opakujúce sa darčeky kladivá a pexeso. Kladivá dostali deti (jedno plyšové, ktoré robí celkom dobrý rachot a dve v stavebnici). Pexeso bolo tiez jedno detské (s rodinnými obrázkami) a druhé dostal môj brat. Netradičné bolo v tom, že v ňom nebol jediný pár. Zadanie bolo, že ak nájde dve rovnaké hokejky, tak takú jednu dostane. Ak nie, tak si musí jednu dokresliť:

Hokejkové pexeso

Koláčiky sme boli vypochodovať na hrádzi. Kika si hneď odchytila ochotného poslucháča a mlela celú cestu:

Pokec na hrádzi

Kubo striedavo utekal a lietal a vyšťavil sa tak, že nakoniec sme ho museli niesť.

Kubko si aj zalietal

Fajn Vianoce (ale tie budúcoročné si už asi spravíme doma a trochu komornejšie).

Na Silvestra sme boli v Senci. Kika ohňostroje prespala, Kuba zobudili, tak sme spolu pri okne pozerali “tie farebné sprchy hore”. Ešte o nich pár dní potom rozprával a občas sa spýta, že kedy budú zas.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...