Rozporové konanie jasne odhalilo, že slovenské zdravotníctvo zatiaľ problematiku postavenia žien v pôrodniciach a starostlivosti o ne či už počas pôrodu alebo bezprostredne po ňom vlastne do hĺbky nereflektuje – ani na úrovni riadiacich zložiek, ani v praxi v zdravotníckych zariadeniach. Kompetentní vyhlasujú, že ženy môžu svoje práva v plnom rozsahu realizovať a nikto ich v pôrodnici násilím nedrží, avšak v realite ženy zažívajú pravý opak.
…
Dôvod predloženia novely v oficiálnej dôvodovej správe nie je uvedený. Ani na rozporovom konaní ho zástupca a zástupkyne ministerstiev nevedeli presvedčivo vysvetliť. „Argumentácia ministerstiev je zmätočná a nelogická. Ak argumentujú potrebou ochrany zdravia žien a detí aj proti ich vôli, potom to nie je v súlade s rozhodnutím ministerstva zdravotníctva neaplikovať novú právnu úpravu na odchody z pôrodnice na reverz. Ak ministerstvá argumentujú ochranou detí, ktoré matky nechajú v pôrodnici a viac sa po ne nevrátia, potom je otázne, prečo sa má nová právna úprava vzťahovať aj na situácie, kedy žena odchádza z pôrodnice s dieťaťom alebo sa po dieťa vráti.”
…
„Novela navyše nijako nereflektuje ani dôvody, pre ktoré sa ženy rozhodujú z pôrodnice odísť, napríklad ak sa žena potrebuje starať o ďalšie deti doma, pociťuje výrazné nepohodlie v nemocničnom prostredí, zažíva časté nerešpektujúce a ignorujúce správanie personálu či nemôže byť v nepretržitom kontakte s novorodencom ona alebo jej najbližšia rodina. V prípade rómskych žien sa mnohé z týchto dôvodov ešte znásobujú a často vyúsťujú do vytvárania nepriateľského prostredia a celkovo diskriminácie. V takejto situácii nie je ohlasovanie žien, ktoré z pôrodnice legitímne odchádzajú, ich ochranou, ale ďalším trestom pre ne aj ich deti,“
Most physicists foolhardy enough to write a paper claiming that “there are no black holes” — at least not in the sense we usually imagine — would probably be dismissed as cranks. But when the call to redefine these cosmic crunchers comes from Stephen Hawking, it’s worth taking notice. In a paper posted online, the physicist, based at the University of Cambridge, UK, and one of the creators of modern black-hole theory, does away with the notion of an event horizon, the invisible boundary thought to shroud every black hole, beyond which nothing, not even light, can escape.
A young woman in West Bengal was gang-raped this week on the order of a village council, to punish her for planning to marry a man from outside the village, according to the Indian police.
It’s an artificially maintained ecosystem, an incubator for a fetus that has somehow been given precedence over all other concerns: the pain of Marlise’s husband and parents; their wishes to put an end to this; their best guess about what her desires would have been; her transformation, without any possibility of her consent, into a mere vessel.
Nie, to nie je preklep, nešli sme na chlieb ale na Chleb – kopec v Malej Fatre. V noci vonku bolo okolo -15C, tak sme na výlet vytiahli aj termoprádlo:
Lanovka premávala každú hodinu a kým sme na ňu čakali, tak nám bola taká zima, že som rozmýšľala, či sa nakoniec len nevyvezieme hore, neposedíme v bufete a hneď zase dolu.
Ale keď sme už sedeli v kabínke, tak to začalo vyzerať nádejne.
Dolu stále kosa, ale hore už vykukovalo slniečko.
A keď sme vystúpili, čakala nás krásna inverzia.
Zhodnotili sme, že Veľký Kriváň nedáme, ale že skúsime Chleb.
Deti bolo treba trochu ukecávať, ale nakoniec sme došli.
Vľavo v pozadí vykúka Veľký Rozsutec:
Kika chcela ísť kráčať po oblakoch, ale nepustili sme ju.
Hrebeň:
To biele vzadu je Veľký Kriváň:
Hore bolo naozaj príjemne, ale aj tak mali všetci vyštípané líca:
Kika dostala na Vianoce dva pláty včelieho vosku a knôt. Bez inštrukcií, ale tak nejako sme sa dohodli, že z nich spravíme sviečky.
Toto je jedn plát prestrihnutý na polovicu. Knôt som odstrihla tak, aby trčal z obidvoch strán – predsalen nie je dopredu jasné z ktorej strany budú detské sviečky vyzerať lepšie a je fajn, keď majú inštrukciu, že majú robiť tak, aby im stále trčali dva chvostíky.
Začiatok som im spravila obom ja, lebo plát mal chuť sa lámať. Netreba na to žiadne lepidlo, v teplých rukách vosk zmäkne tak akurát, že sa s ním sá dobre robiť. Len pomaly.
A potom už pracovali sami. Ako hovorí Kika: “Pomaly zagulíme. Ako palacinku.”
Kubovi to tiež celkom išlo.
Keď došli na koniec, popritláčala som im okraj plátu, aby sviečka držala pokope – opäť netreba žiadne lepidlo, stačia teplé ruky. Odstrihli sme knôt z jednej strany a sviečky boli hotové.
Museli sme ich hneď aj otestovať. Teraz sú na jedálenskom stole a aspoň raz denne si ich musíme zapáliť ku jedlu.
Potom sme si rozdelili ešte druhý plát, a vyrobili dve užšie a dve menšie sviečky:
Knôt nám ešte ostal, tak možno niekedy časom sa pustíme aj “liatych” sviečok. Čo mi pripomína, že vôbec netuším, kde sa nachádza moje sviečkárske náradie…
Po vianociach mi ostali nejaké hospodárske prebytky – konkrétne kypriaci prášok do perníka, perníkové korenie a sušené ovocie, ktoré sa už nezmestilo do biskupského chlebíčka. A to znamená, že sa u nás včera piekol perník. Šťavnatý a nadýchaný, mňam.
navrch:
(ríbezľový alebo iný kyslý) lekvár
50g masla
100g čokolády na varenie
1 polievková lyžica kakaa
trochu mlieka
Zmiešame všetky suché prísady na cesto, potom pridáme vajcia, olej, mlieko, lekvár a orechy/ovocie. Vylejeme na vymastený a múkou vysypaný plech a pečieme približne 20 minút na 180°C. Ešte teplý koláč natrieme lekvárom a keď vychladne, polejeme čokoládovou polevou.
ps Ešte k lekváru. Zobrala som si taký s celými ríbezľami, lebo je dostatočne výrazný, kyslý. Ale potom som samozrejme mala hrbatý podklad pod čokoládovú polevu. Tá to trochu zarovnala, ale úplne to samorejme nešlo, takže vo výzorových kategóriách by tento konkrétny koláč žiadne úspechy nezožal. Zato v tých chuťových určite áno.
Tak ako aj začiatkom roku 2013, tak aj teraz som bola na konferencii MIST (Mathematics in science and technology). Tak ako vtedy, aj teraz tam bola jeden večer beseda o knihách. A v záujme rozširovania (vôbec nie náhodnej) vzorky, idem skúsiť spraviť rovnakú štatistiku.
Konferenciu opäť zorganizovala žena.
Účastníkov bolo 47, z toho 23 žien/dievčat (to je polovica!!).
Pozvaných prednášok bolo 7, z toho 3.5 prezentovali ženy (áno, dá sa odprezentovať aj polovica prednášky… tú mali totiž spoločnú dvaja ľudia). A áno, aj toto je polovica :).
Aj keď tie krásne polovice nebol úplný zámer, lebo bolo viac mužských ako ženských, ktorí neprišli, veľká pochvala smeruje tam, kam patrí…
Na besedu o knihách prišlo 29 ľudí, z toho 13 žien (45%).
Spolu bolo odporučených 39 kníh, z nich 5 malo autorku ženu (13%), a z tých som jednu odporučila ja (Alice Munro: Too much happiness).
A z tých 25, kde sa dal určiť hlavný hrdina (keď odmyslíme non-fiction a iné neurčiteľné záležitosti), sa našlo 8 hrdiniek (32%).
Tu to vyzerá smutnejšie ako minulý rok.
A potom, keď sa pozrieme iba na knihy odporúčané ženami, tak dostaneme toto:
Počet kníh: 18
Z nich malo autorku ženu: 5 (27%) – to je tých istých 5, čo tam hore. Polopatisticky: žiadny chlap neodporučil knihu, ktorú napísala žena.
A tam, kde sa dalo určiť, hlavnú hrdinku ženského pohlavia malo 5 (38%) kníh
(Ešte sa asi patrí povedať, že niektorí ľudia a niektoré knihy sa opakovali.)
Toto asi zaujímalo viac mňa, ako kohokoľvek iného, kto si to tu pozrel, ale aj pre vás tu mám niečo – pekné obrázky. Minulý rok sa na tej konferencii každý deň pár hodín lyžovalo (a bežkovalo a hral hokej). Tento rok snehu ani zimy nikde. Ale v rámci vetrania mozgov sme si jeden deň vyšli na Kľak. Prvá polovica cesty na hrebeň čisté blato. Po štyroch sa dolu nedobrovoľne šmýkali aj dospelí. Keď skončilo blato, tak sme sa šmýkali na ľade. A hore fúkalo. Ale výhľad bol dobrý:
Ani si už presne nepamätám, čo to bolo. Zdá sa mi, že rifle, ale ruku do ohňa by som za to nedala. Jednoducho niečo, čo som chcela prešiť. A ani si presne nepamätám, koľko som mala rokov. 12? 13? 14? Viac asi nie. A mama usúdila, že prečo nie, nech si skúsim. Dostala som prístupové práva k jej šijaciemu stroju. Po pár minútach to skončilo dvoma zlomenými ihlami a odobratím prístupových práv, že asi až niekedy neskôr. Ale neskôr sa mi už do toho nechcelo.
Fast forward.
Nové okná pýtajú závesy. Do spálne a detskej izby mi ich ušila svokra (ešte raz ďakujem!). Ale nechcela som ju už otravovať znovu, tak som si povedala, že možno je čas to opäť skúsiť.
A tak som si to ručne zahla, techniku otestovala na tričku, ktoré som chcela trochu prešiť, lebo na závesy som si hneď netrúfla. A Silvestra strávila tvorivo so šijacím strojom (pod svokriným dohľadom 🙂 ). S výsledkom som veľmi spokojná.
Pre každého, kto už aspoň jedno hands-on stretnutie so šijacím strojom absolvoval, to nie je samozrejme žiadny zázrak – pár rovných čiar. Ale pre mňa veľký skok a už teraz mám plány, čo ďalej (iné veci čo majú tiež rovné švy) a slniečkové závesy, ktoré mi robia radosť, v obývačke. PS Tip na dobrý online obchod s látkami: jimi textil. Dobrý výber, rozumná cena a tejto žltooranžovej závesoviny mi poslali skoro o meter viac, ako som si objednala. Keď mi po nastrihaní ostalo, tak ma oblial studený pot, že niekde sa stala chyba, ale po starostlivom premeraní som sa potešila, že bude aj na pasujúci vankúš na sedačku (tú síce ešte nemáme, ale aspoň už je objednaná).
V posledných pár dňoch so viac čítala knihy (Alice Munro, Žítkovské bohyne, Život bez pšenice) ako internet (môžu za to Vianoce, konferencia a choroba), takže dnes len jedna zaujímavá linka:
All I could do was to offer you an opinion upon one minor point — a woman must have money and a room of her own if she is to write fiction; and that, as you will see, leaves the great problem of the true nature of woman and the true nature of fiction unsolved. [..] But in order to make some amends I am going to do what I can to show you how I arrived at this opinion about the room and the money. I am going to develop in your presence as fully and freely as I can the train of thought which led me to think this. Perhaps if I lay bare the ideas, the prejudices, that lie behind this statement you will find that they have some bearing upon women and some upon fiction.
Naše plány ohľadom vianočného stromčeka akosi nevyšli. Bola som ešte v októbri alebo v novembri niečo hľadať v Baumaxe. Nenašla som síce, ale zato mali akciu na malé stromčeky. Tak som jeden zobrala. Bol pri nich síce lístok, že nezaručujú, že stromček bude ďalej rásť, ale povedala som si, že to risknem. Presadila som ho. A myslela som si, že to bude taký viacročný živý stromček. Cez leto na balkóne, v zime vnútri a na vianoce ozdobený. A keď už bude príliš veľký, že ho zasadíme niekde vonku. Ale on to zabalil, celý opršal. To už začali byť drobci ustarostení – ako budeme na taký uschnutý stromček vešať ozdoby? A tak v rámci tesne predvianočného nákupu v Metre, som kúpila ešte menší stromček vo výpredaji (3e). Experiment s kvetináčovým skúsim zopakovať tento rok znovu, akurát si poň asi pôjdem do záhradkárstva.
To bol náš stromček domáci, ale na Vianove sme neboli doma. Boli sme v Rosine a bolo nás tam veľa:
Vo vani plával kapor:
Ale toho sme nezjedli. Namiesto toho som dostala zadanie upiecť v kuse tohto krásavca. Ktorý sa samozrejme vystretý do rúry nezmestil:
Kika čítala menovky na darčekoch:
Kubo sa skoro celý večer prebavil s jednou hračkou:
Okrem knižiek boli opakujúce sa darčeky kladivá a pexeso. Kladivá dostali deti (jedno plyšové, ktoré robí celkom dobrý rachot a dve v stavebnici). Pexeso bolo tiez jedno detské (s rodinnými obrázkami) a druhé dostal môj brat. Netradičné bolo v tom, že v ňom nebol jediný pár. Zadanie bolo, že ak nájde dve rovnaké hokejky, tak takú jednu dostane. Ak nie, tak si musí jednu dokresliť:
Koláčiky sme boli vypochodovať na hrádzi. Kika si hneď odchytila ochotného poslucháča a mlela celú cestu:
Kubo striedavo utekal a lietal a vyšťavil sa tak, že nakoniec sme ho museli niesť.
Fajn Vianoce (ale tie budúcoročné si už asi spravíme doma a trochu komornejšie).
Na Silvestra sme boli v Senci. Kika ohňostroje prespala, Kuba zobudili, tak sme spolu pri okne pozerali “tie farebné sprchy hore”. Ešte o nich pár dní potom rozprával a občas sa spýta, že kedy budú zas.
• solve interesting problems
• find and curate information
• connect unrelated ideas
• ask good questions
• lead and negotiate
• employ a variety of mental models
• communicate in simple, clear ways