Víkendové surfovanie

niektorí slovenskí lekári vedia, že s ich vzdelávaním nie je niečo v poriadku

obchodík na sashe, ktorý vrelo odporúčam (látkové plienky a iné veci)

pozvánka na jednu konferenciu:

genetic conflicts in human pregnancy

Pozvánka na besedu do Banskej Bystrice

otvarac

Budúcu sobotu idem na diskusiu do Otvárača (tu je zľahka o tých predchádzajúcich). Ak budete náhodou v BB, príďte sa porozprávať.

Surfovanie

dobrá prednáška Dona Knutha

24 people who applied for the world’s toughest job were in for quite a surprise (h/t Zuzine za linku)

How my husband and I finally achieved equality at home

At first, it was easy. Tom and I supported each other in our work, shared the domestic drudgery equally, and always seemed to have time for each other and for fun. Life was not only good, it felt fair.

Then we had a son. And then a daughter. Like that frog in the science experiment who has the sense to jump out of a pot of boiling water but, plopped into tepid water, he doesn’t notice it gradually heating to boiling point until he is cooked, our division of labour through the years steadily grew laughably, ridiculously, irrationally, frustratingly unfair. Forget about having it all, it felt like I was doing it all.

“You are not the Lion King!” I would occasionally yell, usually after finding myself scrubbing an oven hood so clogged with grease that the smoke alarms wouldn’t stop screeching while he watched TV. “You don’t get to laze around while I do all the work!” He’d shoot back that my standards were too high. “You’re just like Marge Simpson. When her house was burning down, she found dirty dishes in the sink and stood there washing them,” he’d say.

When it came to the kids, I took them to all their medical appointments. Tom didn’t even know where the dentist’s office was. Without question, I was the one who stayed at home or rearranged my work schedule when they were sick. While Tom slept soundly or was off at work, I was the one still up at 2am baking cupcakes for the school or wrapping Christmas presents.

It had reached the point where I didn’t want to feel so hostile and resentful all the time, so I made a weird, lopsided bargain: I would do most of the child, house and garden work, taxes and drudge stuff. All I asked for in return, I told Tom, was this: “I just want you to notice – and say thank you.”

Mongolské dievča s orlom (pekné fotky)

Shaun the Sheep bude aj film (to by sme už možno mohli zobrať deti do kina):

Víkendové surfovanie

Slovenka žijúca v Belgicku, u ktorej som an jeseň pár dní bývala počas konferencie, Marta Gal, organizuje v máji cykloakciu Aby sa deti rodili s láskou.

Gabriel’s Horn – má nekonečný povrch ale konečný objem

prečo UPS dodávky neodbočujú doľava

UPS engineers found that left-hand turns were a major drag on efficiency. Turning against traffic resulted in long waits in left-hand turn lanes that wasted time and fuel, and it also led to a disproportionate number of accidents. By mapping out routes that involved “a series of right-hand loops,” UPS improved profits and safety while touting their catchy, environmentally friendly policy.

Smithsonian – najlepšie fotky roka

So you think you’re smarter than a CIA agent?

For the past three years, Rich and 3,000 other average people have been quietly making probability estimates about everything from Venezuelan gas subsidies to North Korean politics as part of the Good Judgment Project, an experiment put together by three well-known psychologists and some people inside the intelligence community.

According to one report, the predictions made by the Good Judgment Project are often better even than intelligence analysts with access to classified information, and many of the people involved in the project have been astonished by its success at making accurate predictions.

The wisdom of crowds is a concept first discovered by the British statistician Francis Galton in 1906. Galton was at a fair where about 800 people had tried to guess the weight of a dead ox in a competition. After the prize was awarded, Galton collected all the guesses so he could figure out how far off the mark the average guess was. It turned out that most of the guesses were really bad — way too high or way too low. But when Galton averaged them together, he was shocked: The dead ox weighed 1,198 pounds. The crowd’s average: 1,197.

detailné kreslenie:

list of generic and genericized trademarks – heroin, videotape, escalator…

Víkendové surfovanie

vtipné video o expertoch

o reklamách na spodnú bielizeň

the daily routines of geniuses

A workspace with minimal distractions. Jane Austen asked that a certain squeaky hinge never be oiled, so that she always had a warning when someone was approaching the room where she wrote. William Faulkner, lacking a lock on his study door, just detached the doorknob and brought it into the room with him — something of which today’s cubicle worker can only dream.  Mark Twain’s family knew better than to breach his study door — if they needed him, they’d blow a horn to draw him out. Graham Greene went even further, renting a secret office; only his wife knew the address or telephone number. Distracted more by the view out his window than interruptions, if N.C. Wyeth was having trouble focusing, he’d tape a piece of cardboard to his glasses as a sort of blinder.

street art

o Wall Street a high-frequency trading

Denník Anny Frankovej

diaryTáto kniha ma vo viacerých ohľadoch prekvapila.

– Prekvapilo ma, že sa skrývali v Amsterdame. Mala som predstavu, že to bolo niekde v Nemecku.

– Prekvapilo ma, ako dlho sa skrývali – 2 roky.

– Prekvapilo ma, kde sa skrývali. Toto nebola nejaká diera vyhrabaná pod skriňou. Ale relatívne funkčný a pomerne veľký súbor miestností. (Neprekvapilo ma, že mali pomoc zvonku. Bez toho by to asi naozaj nešlo.)

– Prekvapilo ma, že sa to celkom dalo čítať. Áno, miestami sú to síce sentimentálne a/alebo naivné výlevy, ale pomerne často sú to zaujímavé postrehy o ľuďoch a situáciách.

– Prekvapilo ma, že ešte aj v takejto knihe sa človek dočíta niečo aj na feministické tému a o to mi nedá nepodeliť sa (píše 14-ročné dievča v roku 1944):

Jednou z mnohých otázok, ktoré ma často vnútorne znepokojujú, je to, prečo mala kedysi u národov žena oveľa nižšie postavenie ako muž, a prečo ho má často dodnes. Každý môže povedať, že je to nespravodlivé, ale mne to nestačí, rada by som poznala príčinu tejto veľkej nespravodlivosti!

Možno predpokladať, že muž od samého začiatku vládol nad ženou vďaka svojej väčšej telesnej sile; muž, ktorý zará­ba, muž, ktorý plodí deti, muž, ktorý všetko smie… Bolo hlú­pe od všetkých tých žien, že donedávna svoj osud znášali bez slova, lebo čím viac storočí to pravidlo prežívalo, tým sil­nejšie sa zakoreňovalo. Našťastie sa ženám v školách, v prá­ci a vďaka vývinu trochu otvorili oči. V mnohých krajinách získali rovnoprávnosť; mnohí ľudia, najmä ženy, ale aj muži pochopili, aké zvrátené bolo dlhý čas takéto rozdelenie vo svete, a moderné ženy požadujú právo na svoju úplnú ne­závislosť!

Ale to nie je všetko, ženy si musia vybojovať aj uznanie! Vo všeobecnosti sa vo všetkých častiach sveta veľmi vysoko uzná­va muž, tak prečo by nemali na prvom mieste zo všetkých uznávať ženu? Ľudia si uctievajú a oslavujú vojakov a vojno­vých hrdinov, objaviteľov zahŕňajú nehynúcou slávou, modlia sa k mučeníkom, no aká časť ľudstva sa díva na ženu rovnako ako na vojaka?

V knihe Bojovníci so smrťou je niečo, čo ma veľmi upútalo, píše sa tam totiž zhruba to, že ženy vo všeobecnosti už len vďaka tomu, že rodia deti, prekonávajú viac bolestí, chorôb a biedy než akýkoľvek vojnový hrdina. A čoho sa dočká žena, keď úspešne zvládne všetky tieto bolesti? Odstrčia ju do kúta, akoby bola od narodenia zmrzačená, veľmi rýchlo jej presta­nú patriť jej vlastné deti, stratí sa jej krása.

Babies Born Better

Na konferencii v Belgicku som sa na jeseň zoznámila s profesorkou Soo Downe, ktorá je zapojená do projektu iresearch4birth.eu.

Zbierajú teraz na výskumné účely anonymné údaje o starostlivosti o ženu počas pôrodu v rôznych krajinách Európy. Ak ste mali v posledných piatich rokoch bábätko (v Európe), vyplňte, prosím tento krátky dotazník (v slovenčine). Preklad zabezpečilo OZ Ženské kruhy a ku koncu marca dotazník vyplnilo takmer 400 sloveniek (celkovo okolo 7000 matiek z celej Európy).

Výsledky a porovnania budú priebežne zverejňované na stránke projektu. Ďakujeme.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...