Víkendové surfovanie

Adele: Hello – trochu inak

CRISPR – The gene hackers (toto znie aspoň tak scary ako to, že sa do 50 rokov “prebudí” umelá inteligencia)

na začiatku decembra NY Times uverejnili editoriál na prvej strane (prvý od roku 1920), kvôli ďalšej streľbe na verejnosti.

It is a moral outrage and a national disgrace that civilians can legally purchase weapons designed specifically to kill people with brutal speed and efficiency. These are weapons of war, barely modified and deliberately marketed as tools of macho vigilantism and even insurrection. America’s elected leaders offer prayers for gun victims and then, callously and without fear of consequence, reject the most basic restrictions on weapons of mass killing, as they did on Thursday. They distract us with arguments about the word terrorism. Let’s be clear: These spree killings are all, in their own ways, acts of terrorism.

an unbelievable story of rape

Domáce pôrody ako na Divokom západe

bezdotykový hudobný nástroj – theremin

a pri príležitosti vianoc ešte niečo o darčekoch

Detské výtvory

Kubko kreslil Spidermana:
IMG_0714

a Kiku:

IMG_0715

Kika maľovala autoportét:

IMG_0716

a jeseň:IMG_0717

A spoločne sme vyrábali medovníčky:

IMG_0707

IMG_0709

IMG_0710

IMG_0711

IMG_0712

A ešte Kikine počty: Mami, keď tridsať a tridsať je šesťdesiat, ako sa povie šesťdesiat a šesťdesiat? Dvanádsať?

Everest a Annapurna

Nedávno sa mi vrátila kamarátka z Nepálu. Rozprávala všeličo, ale čo som jej závidela, bol tento výlet. A doniesla na prečítanie aj knihu Into thin air.

In this movingly written book, Krakauer describes an experience of such bone-chilling horror as to persuade even the most fanatical alpinists to seek sanctuary at sea level.

Nebola to úplne náhoda, lebo som jej spomínala, že sme si nedávno s Mišom pozreli tento film, ktorý je o tom istom ako tá kniha:

Hory úžasné. Príbeh v oboch spracovaniach (podľa skutočnej udalosti) len pre silné žalúdky.

Dáte mi hlas?

Hlasuje sa o Študentskú osobnosť Slovenska 2014/2015. Okrem tohto hlasovania vyberá aj odborná komisia a víťaz/ka si pôjde pred vianocami potriasť rukou s prezidentom.

Ďakujem.

Prečo si to tie ženy nechajú?

Občas sa stretneme s otázkou „Prečo sa ženy v pôrodnici neohradia voči nezmyselným pravidlám ako „Nesmiete vybrať dieťa z perinky.“, „Dieťa sa musí sa vážiť pred a po dojčení.“, „Nesmie byť s matkou v posteli.“ atd. Prečo si to tie ženy nechajú? Veď aké „musia“ a „nesmú”…? Náš názor prečo to takto je Vám prinášame v tomto blogu

Pridajme k tomu strach o dieťa, ktorý môže mat reálny dôvod – neviem dojčiť, dieťa má žltačku, dieťa sa po pôrode adaptovalo s komplikáciami, až po strach vyvolaný pravidlami “Ak nevypije na x-tý deň y mililitrov mlieka, tak vás nepustíme domov“. Organizmus sa dostáva na úplný pokraj psychických aj fyzických síl a tak si šetrí energiu na podstatné veci. Dôstojnosť je luxus, ktorý si nemožno dovoliť. To, čo by sme za bežných podmienok nestrpeli a bolo by pre nás neprípustné, sa stáva normálnou a bežnou realitou života.

Víkendové surfovanie

V Čechách riešia podobné problémy, ako my prednedávnom na našej fakulte

Méně úsměvné je, že se civilizovaná výměna názorů na téma co patří či nepatří do veřejné instituce, interpretuje jako nástup feministické totality a umlčení umění.

Až bude ve vládě 14 žen na 3 muže, až bude ve Sněmovně přes 80 % žen, a až se po každých volbách do Sněmovny bude volit missák Sněmovny a bude se diskutovat, který poslanec by potřeboval shodit, a kdo musí změnit holiče, až bude veřejný prostor plný fotek nahých mužů, s lechtivými slogany, inzerujících vše od tiskáren po politické strany, a až budou muži brát z každé koruny vydělané ženou 78 haléřů, pak bude možná na místě se začít bavit o ženách u moci. Do té doby ne. A bez toho, aby byl člověk u moci, se totalita zavádí skutečně těžko.

Reading Like a Tomboy: Looking for Myself in Literature

This is what I want to explore with my “Write like a Girl” students — I want them to interrogate the experience of being themselves, and write about their triumphs, their struggles, their fears, their curiosity. Let them learn sooner, rather than twenty years of hard road later, that spunky and serious and girly and tough and silly and brainy and fearful and angry can coexist in one wonderful person, no matter how they dress or who they’re attracted to or how they wear their damn bangs.

Biohackers Are Implanting LED Lights Under Their Skin … nie, nie, nie [varovanie: nepríjemné grafické obrázky]

posledný dych Thomasa Edisona

Ako prestať byť zaneprázdnená

odtiaľto (zvýraznenie je moje)

Most time management advice rests on the unspoken assumption that it’s possible to win the game: to find a slot for everything that matters. But if the game’s designed to be unwinnable, Schulte suggests, you can permit yourself to stop trying. There’s only one viable time management approach left (and even that’s only really an option for the better-off). Step one: identify what seem to be, right now, the most meaningful ways to spend your life. Step two: schedule time for those things. There is no step three. Everything else just has to fit around them – or not. Approach life like this and a lot of unimportant things won’t get done, but, crucially, a lot of important things won’t get done either. Certain friendships will be neglected; certain amazing experiences won’t be had; you won’t eat or exercise as well as you theoretically could. In an era of extreme busyness, the only conceivable way to live a meaningful life is to not do thousands of meaningful things.

“Learn to say no”: it’s such a cliche, and easy to assume it means only saying no to tedious, unfulfilling stuff. But “the biggest, trickiest lesson,” as the author Elizabeth Gilbert once put it, “is learning how to say no to things you do want to do” – stuff that matters – so that you can do a handful of things that really matter. Our only hope of beating overwhelm may be to limit, radically, what we’re willing to get whelmed by in the first place.

Toto sa musím naučiť. Už včera bolo neskoro.

Posledný októbrový deň

… sme strávili v rozprávkovom lese (po zelenej značke na Súľovský hrad)

5-minútové strašidlo

Minulý týždeň v utorok večer sme boli zase raz na muzikál (Báthorička… tentokrát v Žiline… ja som sa niekedy dávnejšie vyjadrila, že mi chýbajú muzikály, na aké sme zvykli chodiť na Broadway… výsledkom bolo, že som na narodeniny dostala dve dvojice lístkov…). Ale to je iná story. Táto je o tom, že tesne predtým, ako sme zverili deti starému otcovi, Kika zahlásila, že má prísť nasledujúci deň do školy ako strašidlo. Streda bola totiž posledný deň v škole pred prázdninami a tak nejako išli oslavovať svojskú verziu Halloweenu. Večer sme už samozrejme nič neriešili, ale ráno som sa jej spýtala, že ako to malo byť s tým strašidlom…

Odpoveď bola, že áno, má byť strašidlo alebo duch, ale prišla aj dodatočná požiadavka, že nemôže byť veľmi strašidelné, že len také milé. Tak som za 5 minút zo starej vyradenej obliečky na perinu stvorila toto tu (pomôcky len nožnice a fixka na textil):

Víkendové surfovanie

How Doctors Take Women’s Pain Less Seriously

“Female pain might be perceived as constructed or exaggerated”: We saw this from the moment we entered the hospital, as the staff downplayed Rachel’s pain, even plain ignored it. In her essay, Jamison refers back to “The Girl Who Cried Pain,” a study identifying ways gender bias tends to play out in clinical pain management. Women are  “more likely to be treated less aggressively in their initial encounters with the health-care system until they ‘prove that they are as sick as male patients,’” the study concludes—a phenomenon referred to in the medical community as “Yentl Syndrome.”

What It’s Like Living in the Coldest Town on Earth

The Importance of Recreational Math

In 1975, a San Diego woman named Marjorie Rice read in her son’s Scientific American magazine that there were only eight known pentagonal shapes that could entirely tile, or tessellate, a plane. Despite having had no math beyond high school, she resolved to find another. By 1977, she’d discovered not just one but four new tessellations — a result noteworthy enough to be published the following year in a mathematics journal.

How fast do living organisms move: Maximum speeds from bacteria to elephants and whales

animal-speed-scaling

…the maximum speed has rarely attracted the interest of physicists, despite its remarkable scaling property; it is roughly proportional to length throughout nearly the whole range of running and swimming organisms. We propose a simple order-of-magnitude interpretation of this ubiquitous relationship, based on physical properties shared by life forms of very different body structure and varying by more than 20 orders of magnitude in body mass.

dobrá fotka z ISS – vysvietené Times Square… a zaujímavé, ako viac svieti Hoboken (tam sme pár rokov bývali) oproti ostatným mestečkám v New Jersey

Head to head (Nájdu sa aj ženské alebo zmiešané dvojice?)

Turner and Constable are not alone in the pantheon of epic rivalries between creative giants. Isaac Newton and Gottfried Leibniz, two of the most brilliant mathematicians and thinkers of the 17th century, laid claim to the development of calculus, the mathematical study of change. Thomas Edison and Nikola Tesla both invented electrical systems in the 1880s. Steve Jobs and Bill Gates went head-to-head as pioneers of the computer age. If you Google almost any famous figure along with ‘rivalry’, you’ll find some interesting results.

London Police ‘Super Recognizer’ Walks Beat With a Facebook of the Mind

Friends call Constable Collins Rain Man or Yoda or simply The Oracle. But to Scotland Yard, London’s metropolitan police force, he is known as a “super recognizer.” He has a special gift of facial recall powers that enables him to match even low-quality and partial imagery to a face he has seen before, on the street or in a database and possibly years earlier. The last time he had come face to face with Mr. Prince was during a fleeting encounter in 2005.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...