Dve pozvánky

Jedna je na zajtrajšiu akciu Beh Jeana deMijona. Nájdete ma na jednom zo stanovísk ako dávam študentom a ostatným súťažiacim úlohu a tekutý chlieb.

pravidla

A tá druhá na piatkovú akciu v Žilinskom Auparku – Noc výskumníkov. V našom simulačno-bunkovom stánku mám poslednú šichtu – od cca 5pm do konca akcie. Príďte sa pozrieť (nielen na nás ale aj na ostatných vystavujúcich výskumníkov) a pokecať o simuláciách a iných veciach.

Surfovanie

ešte jedna lampa – tentokrát o školstve (highly recommended)

Where+are+the+happiest+school+kidsfascinujúce, ako sa pohyb po rovnej čiare premení na “kruhový” 🙂

Jenny Offill on Modern Motherhood

I’ve always been someone who lives very much in my head. The startling, terrifying (and sometimes exhilarating) thing about becoming a mother was that that vanished almost immediately. I couldn’t think in any sustained way anymore; my mind flitted from thing to thing, and the novel I’d been writing for years no longer made much sense to me. My purpose became quite simply to keep her alive. My body was either on high alert or utterly exhausted. I remember saying to my husband early on, “When do you think we stop being so afraid? When can we stop white-knuckling it?” and he said, “I don’t know . . . Never?”

Pod lampou: Ako sa rodíme na tento svet?

V minulotýždňovej relácii Pod lampou sa diskutovalo o stave slovenského pôrodníctva. Pozrieť/vypočuť su ju celú môžte tu.

Štefan Hríb sa tam rozprával s Hanou Celušákovou, psychologičkou a spoluautorkou projektu Sprievodca pôrodnicami, Petrom Kaščákom, pôrodníkom a bývalým primárom pôrodnice v Trenčíne a Luciou Lišiakovou, jednou z autoriek série článkov o pôrodoch a pôrodniciach, ktoré vyšli v .týždni.

Pár postrehov:

  • Dosť veľká reklama na pôrodnicu v Trenčíne. Áno, je to jedna z tých lepších (dokonca podľa Sprievodcu tá najlepšia pôrodnica na Slovensku), ale stále majú na čom pracovať.
  • Kaščákove vyjadrenia: “Buďme radi, že sme na tom tak, ako sme… Pôrodníctvo na Slovensku je na veľmi vysokej úrovni” … problém je, že merať úroveň počtom matiek a detí, ktoré neprežijú pôrod nie je ani zďaleka dostatočné. Keby sme reálne merali ako zdravé odchádzajú z pôrodnice fyzicky aj psychicky, tak by sme pravdepodobne dostali iný obrázok. “Myslím, že väčšina žien je spokojná… Medicína je u nás v poriadku, poďme riešiť ľudskosť” Hm, no nie, kým sa používajú zákroky, ktoré nielenže nie sú neškodné, ale sú škodlivé (urýchľovanie pôrodu, rutinné nástrihy, oddeľovanie zdravých novorodencov od zdravých matiek, …), tak medicína nie je v poriadku. A nie, ženy s tým nie sú spokojné.
  • Okrem toho Kaščák niekoľkokrát spomenul, ako treba zatvárať malé pôrodnice. Že vo väčších sa majú koncentrovať odborníci a skúsenosti. Môže to byť dobré z finančných, organizačných, skúsenostných a iných dôvodov, ale na Slovensku práve v menších pôrodniciach je väčšia šanca na normálny, neuponáhľaný pôrod v porovnaní s pásovou výrobou v tých veľkých.
  • Hríb má u mňa mínusové body za oslovenia typu “…najmä vy, dievčatá,…” Nie, nie je to priateľské, dobromyseľné, nehodné poukázania. Kaščákovi ani iným pánom, s ktorými diskutuje, nehovorí “…najmä vy, chlapci,…” Škrie to obzvlášť pri tejto téme, keď sa ženy sťažujú napríklad na to, ako ich oslovujú v pôrodniciach “Ale mamička, hádam by ste nechceli, aby Vám bábätko prechladlo…”
  • Hana Celušáková – s veľa jej vyjadreniami súhlasím, nie celkom s tým, čo považuje za najväčší problém.
  • Lucia Lišiaková mala oproti zvyšným dvom hosťom trochu horšiu pozíciu v diskusii – ako typicky, keď príde kritizujúca matka medzi “odborníkov”.
  • Jednou z diskutujúcich mala pôvodne byť aj predsedníčka nášho OZ, ale nanešťastie nemohla.
  • A na záver: tá diskusia bola pomerne mierna, myslím že aj Celušáková (ktorú som už stretla aj osobne), aj Lišiaková by mohli a vedeli ísť aj ostrejšie, ale sa krotili.
  • Vypočujte si.

Kubko kreslí dojmy z výletu

Tento obrázok dnes prišiel s Kubkom zo škôlky: rebriky

Má v tom jasno. V sobotu sme išli po rebríkoch, po mostíkoch a vracali sme sa inou cestou.

Kika prváčka

Kika nám začala chodiť do prvej triedy. Má pána učiteľa, 17 spolužiakov a zatiaľ ohromné nadšenie – dúfam, že jej vydrží čo najdlhšie a veľmi si prajem, nech jej tam je dobre.
IMG_0509Nie je to úplne ideálny set-up, lebo školu nemáme v pešej vzdialenosti. Ale už sme našli aj iných rodičov, ktorí bývajú pomerne blízko nás, ktorí z rovnakých dôvodov namiesto spádovej školy zvolili túto, tak si hovorím, že hádam nie sme úplne strelení, že sme sa na takéto dali. A ja to mám po ceste na fakultu. Takže baby v našej rodine dochádzajú a chlapi chodia pešo.

Čas ukáže, či to bol dobrý nápad.

PS “Mami, a dnes sme sa učili, že Ty máš toľko krvi, koľko je v piatich krabiciach mlieka a ja mám asi toľko, koľko je v troch.” “A to je veľa či málo?” “No, to je akurát.”

Dvakrát v dierach

Akosi to tak vyšlo, že sme boli v Jánošíkových dierach aj tento aj minulý víkend.

Ten minulý bola horúčava, zo Žiliny sme vyrážali až okolo tretej poobede a prešli sme dolné diery. Včera bolo pod mrakom, chvíľami aj mrholilo, ale vyrážali sme ráno a prešli sme aj dolné aj horné.

Oba výlety fajn, akurát deti (a ja pre pokoj duše) ešte potrebujú istenie (hlavne na rebríkoch).

Jediný problém bol, že Kika sa zasekla na mieste, z ktorého sme sa minulý týždeň vracali, že ona už ďalej nejde. Našťastie si to po nejakom tom presviedčaní rozmyslela.

Hana Gregorová: Slovenka pri knihe

gregorova„Je Slovenka účastná slovenského národného obrodenia?“ – aj túto otázku o účasti žien v kultúre si kládla Hana Gregorová, autorka dodnes jedinečného kulturologického diela „Slovenka pri krbe a knihe“. Už v roku 1929(! v tom istom roku, keď vyšla aj Vlastná izba Virginie Woolf) v ňom vyzdvihla podceňovaný prínos žien k rozvoju slovenskej kultúry…

Hoci ju dejiny slovenskej literatúry predstavujú najmä ako manželku významného slovenského spisovateľa Jozefa Gregora Tajovského, našu pozornosť si zaslúži nielen ich vzťah naplnený hľadaním rovnocenného partnerstva, ale i prozaické a publicistické dielo tejto nekompromisnej autorskej osobnosti.

Fascinujúce čítanie. Napríklad ako musela v mladosti skrývať knihy, ktoré čítala:

Muky zabraňovaného sebavzdelávania dnešné dievčatá v školách nikdy nepochopia. Akáže to bola možnosť koncentrovania sa, prežívania knihy, keď hlavná pozornosť musela byť venovaná tomu, aby čitateľka nebola prichytená pri knihe a potom vyhrešená! A predsa, aké hlboké dojmy zanechávala prečítaná kniha, akú udalosť znamenala pre vývoj tých niekoľkých žien, ktoré vymykali sa zo všednosti!

Alebo ako jednu z výhod vydaja za Tajovského videla možnosť čítať knihy a debatovať so vzdelaným  spisovateľom… a rýchlo zistila, že sú to veľmi idealistické predstavy. Zaujímavé čítanie, aj preto, že spomína kopu svojich súčasníkov, ktorých mená sú nám známe ak už aj nie z hodín literatúry alebo dejepisu, tak z názvov ulíc v Žiline a Martine:

Sám Hurban-Vajanský, ktorý vo svojich románoch spomína „umné“ devy, v živote nebol priateľom ženy túžiacej po zrovnoprávnení s mužom, po všestrannom, nielen literárnom vzdelaní. Najkrutejšie bolo to, že i rodina, spoločnosť i celý národ chceli mať múdre ženy, ale nielenže im nedávali prostriedky na vzdelávanie sa, ale ani vlastnej usilovnosti nepriali a vrúcnejšiu túžbu po vlastnom rozvoji pokladali za vybočovanie z prirodzených koľají, za spreneverovanie sa ženskému povolaniu.

Ešte dva citáty, ktoré stručne vystihujú jej situáciu:

Tvrdili o mne, že som rozumný tvor a mysleli to ako zradu na ženskosti.

Celý môj problém bol vlastne v tom, že som po štyroch meštiankach nesmela ďalej študovať.

Veľmi veľa sa od jej čias zmenilo, ale niektoré jej úvahy a pozorovania ešte aj dnes (veru aj na Slovensku) znejú znepokojujúco aktuálne:

Moderná žena nebude predstierať niečo, čo neuznáva, čo je proti jej presvedčeniu, len aby zachránila dobrú atmosféru a pokoj v rodine. A nebude to žiadať od nej ani muž.

Víkendové surfovanie

zadania prvej série tohtoročného Sezamu – matematická súťaž pre základoškolákov

A 21st-Century Migrant’s Essentials: Food, Shelter, Smartphone

Girls with toys (stará linka, ktorú som zabudla postnúť a teraz našla, vďaka Renča)

The science of Inside Out

What makes a great teacher?

Right away, certain patterns emerged. First, great teachers tended to set big goals for their students. They were also perpetually looking for ways to improve their effectiveness. For example, when Farr called up teachers who were making remarkable gains and asked to visit their classrooms, he noticed he’d get a similar response from all of them: “They’d say, ‘You’re welcome to come, but I have to warn you—I am in the middle of just blowing up my classroom structure and changing my reading workshop because I think it’s not working as well as it could.’ When you hear that over and over, and you don’t hear that from other teachers, you start to form a hypothesis.” Great teachers, he concluded, constantly reevaluate what they are doing.

Superstar teachers had four other tendencies in common: they avidly recruited students and their families into the process; they maintained focus, ensuring that everything they did contributed to student learning; they planned exhaustively and purposefully—for the next day or the year ahead—by working backward from the desired outcome; and they worked relentlessly, refusing to surrender to the combined menaces of poverty, bureaucracy, and budgetary shortfalls.

Let’s Kill Til It’s Dead: The Myth That Mom’s Salary Pays For Childcare

Through The Gender Lens: One Century of Cinema History

Favo(u)rite Astro Plots

Marťan alebo streetfighting physics

Pri príležitosti včerajšieho sviatku som si prečítala knihu The Martian (napísal Andy Weir). Dobré, rýchle, miestami vtipné čítanie o astronautovi, ktorého omylom nechali na Marse.

I’ve been thinking about laws on Mars. Yeah, I know, it’s a stupid thing to think about, but I have a lot of free time.

There’s an international treaty saying no country can lay claim to anything that’s not on Earth. And by another treaty, if you’re not in any country’s territory, maritime law applies. So Mars is “international waters.” NASA is an American non-military organization, and it owns the Hab. So while I’m in the Hab, American law applies. As soon as I step outside, I’m in international waters. Then when I get in the Rover, I’m back to American law.

Here’s the cool part: I will eventually go to Schiaparelli crater and commandeer the Ares 4 lander. Nobody explicitly gave me permission to do this, and they can’t until I’m aboard Ares 4 and operating the comm system. After I board Ares 4, before talking to NASA, I will take control of a craft in international waters without permission. That makes me a pirate! A Space Pirate!

Onedlho bude aj film:

Čo na tej knihe bolo najviac cool, bola všetka tá improvizácia, ktorú Mark musel robiť. Veľmi mi to pripomínalo jednu matematickú prednášku, ktorú som videla, inšpirovanú touto prácou: Street-fighting mathematics, The Art of Educated Guessing and Opportunistic Problem Solving.

In problem solving, as in street fighting, rules are for fools: do whatever works—don’t just stand there! Yet we often fear an unjustified leap even though it may land us on a correct result. Traditional mathematics teaching is largely about solving exactly stated problems exactly, yet life often hands us partly defined problems needing only moderately accurate solutions. This engaging book is an antidote to the rigor mortis brought on by too much mathematical rigor, teaching us how to guess answers without needing a proof or an exact calculation.

Ako ste Deň neprečítaných kníh oslavovali vy?

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...