Víkendové surfovanie

superbabies don’t cry

by eight months Fiona developed a love for clapping. At nine months she had her first grand mal seizure. At eleven months she rolled from front to back. At one year old she weighed twelve pounds. During that first year, her syndrome revealed itself to be simultaneously life-altering and, in some strange way, just fine. A new normal. Her medical issues were manageable. The problem, it became clear, was mine: I wanted her different. The daily prayer inside me was an impossible wish to scrounge the earth and find that missing bit of her fourth chromosome. I imagined it was buried among fossils in an ancient, surreal sand dune.

Je tu niekto? Nepočujem. Ako Dávid a Karolína pripravili najväčšiu demonštráciu proti korupcii

podvodný umelec:

Hillary Clinton odpovedá na 40 rokov sexistických poznámok:

staré, ale ten obrázok, ktorý je pri článku ma tak dorazil, že to musím nalinkovať

Lucky Chinese babies will be fed pure Irish formula, just like the babies who were being bottle-fed in the arms of Taoiseach Enda Kenny, European Commissioner for Agriculture Phil Hogan and Glanbia’s Jim Bergin for a publicity shot last week that nearly cost me my breakfast.

napíšte list do budúcnosti (mňa viac fascinuje písať do minulosti)

Veľká noc v Mníchove

Boli sme navštíviť švagrovcov a bolo parádne. Akurát neviem, čím to je, vždy keď sme u nich, tak je nanič počasie. Už nás podozrievajú, že si to nosíme so sebou. Jeden deň sme zvolili indoor program – Deutches Museum. Aj keď to názov veľmi nenaznačuje, je to vedecko-technické interaktívne múzeum s kopou aktivít pre deti. Myslím, že sme nestihli pozrieť ani tretinu, takže pokojne môžeme ísť ešte párkrát. 

Do centra vláčikom:

Kika kormidluje loď:

pilotuje lietadlo:

Kubo skúma, aký je rozdiel medzi priamočiarym a krútivým pohybom:

Veľmi ho zaujalo Newtonove kyvadlo:

Kika pozoruje chromozómy v bunkovom jadre (Kuba bolo treba prehovárať, aby do bunky vôbec vošiel):

Ale zato hrať sa so zrkadlami, farebnými filtrami a hranolmi lámať svetlo vydržal asi 20 minút:

Výborné. Keď je škaredo, treba nabaliť jedlo a vybrať sa tam na celý deň. 

No a na tomto mieste treba niečo povedať o nemeckých detských ihriskách. Ja som ich obdivovala, už keď sme na jedno zavítali pred štyrmi rokmi. Oproti tým strašne bezpečným americkým, sa s tým tie nemecké nepárajú. Kika ide po lane 3 metre nad zemou, rukami sa drží dvoch ďalších lán vo výške svojho pása, pod ňou štrk. Potom sa jej šmykne, rukami sa stále drží tých dvoch a my ďaleko… Zvládla to, ale ja som ešte hodnú chvíľu predýchavala. 

A ukázalo sa, že je menší problém vyliezť do rôznych domčekov, ako spúšťať sa potom dole. Do jedného som za zaseknutým Kubom musela vyliezť aj ja a nabrať odvahu, aby som sa s ním v klíne potom šupla do diery v podlahe, ktorá začínala zvislo dolu. Myslela som pri tom na Alicu ako padá do králičej nory. 

V tomto je zaujímavé, akí sú Kika s Kubom odlišní. Kika tú kritickú šmýkačku zvládla sama. Ale srnky, tie sú u Kiky presne na polceste medzi hrozným strašidlom a niečím, čoho sa neskutočne túži dotknúť. Kubo si v pohode nechá olizovať ruku.

V tomto parku sa zvieratá (okrem vlkov a podobných) môžu aj kŕmiť…

ps Vďaka Ajke za vonkajšie fotky. V tieto dni som ja akosi nebola schopná si zobrať aj telefón, keď sme išli niekam von. 

ps2 Sushi 3x za 6 dní… to sa nám ešte asi nestalo. Všetci štyria sme si pochvaľovali. 

Víkendové surfovanie

Minulý týždeň sme tu mali celoštátne kolo matematickej olympiády. Dve doobedia počítali, poobede ich bolo treba niekam zobrať. Výlet mi zatrhli (lebo, že vraj sa nedá spoľahnúť na počasie a nechceme improvizovať na poslednú chvíľu), tak som na jedno poobedie vybavila prehliadku mesta (hore na Burianovu vežu, dole do katakomb), ale to olympionikov vôbec nenadchlo. Kolega na druhé poobedie vybavil návštevu KIA a to sa im páčilo. (fascinujúce to bolo a nie úplne pozitívnym spôsobom)

Baby-friendly Hospital Initiative na Slovensku zlyháva

iba 18% žien uvádza, že im bol umožnený  kontakt koža na kožu so svojím dieťaťom po pôrode… Už v prvých dňoch po pôrode je umelou výživou kŕmená polovica detí… ani jedna nemocnica na Slovensku momentálne nespĺňa ani jedno z 10 kritérií iniciatívy baby friendly.

talking about miscarriages

A lovely nurse held my hand and told me to cry now, instead of holding back the tears for a later date. She was right of course.

lokálne potra­viny v deb­ničke až pred dvere (h/t Didimu za linku)

jedna poviedka z tejto knihy ma rozplakala… 

semafory na zemi

a Dutch town is trying out a pilot program to put traffic lights where everyone is already looking. On the pavement.

Chata pod Suchým

V sobotu bolo krásne a my sme sa vybrali posúvať limity. Na Chatu pod Grúňom naše malé nohy docupkajú celkom v pohode, tak sme išli skúsiť inú chatu. Začínali sme pod Strečnom a odtiaľ 8km do kopca. Kubo fičal na tvarohových koláčoch a bol kus pred nami. A ja povzbudzujúc Kiku som spomínala na to, ako som pred skoro dvadsiatimi rokmi touto cestou ja ledva vyšla (vďaka tomu, že ma povzbudzovala kamarátka).

Prišli sme akurát na obed a porcie mali riadne a chutné, takže aj Kika si pochvaľovala. Potom sme poobdivovali jesienky, pofotili (Cha! Už mám dokonca aj s Mišom spoločné fotky!) a 8km naspäť. Kubo sa nechal zlákať poslednými zvyškami snehu po ceste, Kika nie – tá radšej skúšala všetky potôčiky, že či majú studenú vodu (predsalen, bol prvý apríl, takže jeden nikdy nevie…).

Akurát koniec bol ťažký. Kike sa spravili otlaky na pätách a keď ona nie je happy, tak nikto nie je happy. Ale dobojovala, v aute sa hneď vyzula, zalomila a hore schodmi doma ju už Mišo vyniesol. 

Dobre vedieť, že takéto už zvládame. Niekedy časom to skúsime z druhej strany (po hrebeni zo Snilovského sedla), na chate prespíme a zgúľame sa do Strečna. 

ps Z týchto fotiek som ja fotila iba päť. Jednu cvakla Kika, jednu Kubo a ostatné moja teta Dana. Ďakujem.

Knižné dilemy

Hmm. 

Martinus mával (rozumej posledné dva roky mal) v rámci mesiaca knihy knižné šifry. Bolo to veľmi fajn, ale neviem, či už došli knihy, alebo prišiel čas na zmenu, tento rok je každý marcový pracovný deň (okrem prvých pár) jedna knižná dilema. A ja že dobre, zapojím sa…

Teraz malá odbočka… ja som veľká fanynka Martinusu. A občasná zákazníčka. A ešte aj členka krajskej komisie matematickej olympiády. Zajtra nám v Žiline začína celoštátne kolo kategórie A, a keď sme rozmýšľali o cenách pre víťazov, tak som oslovila Martinus (na všeobecnej adrese info@martinus.sk) s prosbou. Boli úžasní, blesková priateľská reakcia, mohla som si vybrať, či priamo knihy alebo darčekové poukážky, či má byť darovacia zmluva na mňa alebo na unvierzitu… mladí matematici a matematičky budú mať čo čítať. A ja som ešte väčšia fanynka. Ďakujeme.

Ale tie knižné dilemy? Prečo takto?

Z tých 15tich doterajších, tri neboli o žiadnych postavách (či sa môže čítať vo vani? či je ok, písať ďalšie diely po smrti pôvodného autora? a zvieracia farma vs veľký brat?) 9 bolo o chlapských postavách a iba 3 boli o ženských postavách. A nielenže ich bolo málo, ale aké to boli dilemy? Či si Hermiona mala vybrať Rona alebo Harryho? Či si Deanerys má vybrať Tyriona alebo Jona? A či si Ana má alebo nemá vybrať Christiana? 

Naozaj tie ženské postavy nič zaujímavé nerobia? Neponúkajú žiadne iné “čo by bolo keby?” To najzaujímavejšie na nich je, či a akého chlapa si vyberú? 

Ja sa už ani nerozčuľujem, len som sklamaná. Veď tu netreba veľa a dá sa to robiť o kusisko lepšie. 

Víkendové surfovanie

výborné video delenia buniek (time lapse video of the cells in a tadpole egg dividing over a period of 33 hours)

woman facts

Once women who lived unconventional lives were seized as witches and burned. Now people just say to them, “You look tired.”
– – –
Large numbers of women can be caught by baiting a trap with a crying infant. Though only one woman may fall into the trap, hundreds of others will gather to criticize everything she does with the child.

Aerial Shots of the Bright and Colorful Goods Sold by Street Vendors in Vietnam – parádne

a toto je hrôza: President Trump’s Interview With TIME on Truth and Falsehoods 

I can’t be doing so badly, because I’m president, and you’re not. You know.

omeletu za 34 euro by som vynechala, ale zámok by som si išla pozrieť

the Matilda effect 

Zanechajte stopu a skontrolujte si letenku

Alebo čo vytvorili budúci bakalári… V septembri ich za mnou chodilo päť, ale vyzerá, že končiť teraz budú len dvaja z nich:

Peter Mihál spravil sociálnu sieť pre umelcov – leave-print.online. Ak fotografujete, robíte hudbu alebo niečo iné tvoríte, zaregistrujte sa, nájdite si priateľov, minulých alebo budúcich spolupracovníkov, klientov, obecenstvo… a dajte nám konštruktívne komentáre. 

Andrej Mravec poradí, či kúpiť letenku teraz, alebo ešte chvíľu počkať – PozriLetenku.sk. Motivácia na túto prácu prišla od spoločnosti pelikan.sk a zatiaľ síce vieme poradiť na niekoľko málo liniek spoločnosti Ryanair, ale ak sa použitý učiaci algoritmus osvedčí, mal by sa dať rozšíriť aj na iné destinácie a iné aerolinky. (Na stránke ešte pribudne dodatočný tracking už zadaných requestov.) Tiež privítame feedback.

Svetlo, ktoré nevidíme

All the light we cannot see, napísal Anthony Doerr

Francúzsko, II. svetová vojna, slepé dievča, ktoré ušlo s otcom z Paríža, nemecký chlapec, ktorý vie opravovať rádiá… a úžasne napísaný príbeh. Ono je to vpodstate obrázková kniha, aj keď v nej žiadne obrázky nakreslené nie sú (ale nájdu sa vzorce!). Akoby svet popísaný pre Marie-Laure, ktorá oslepla, keď mala šesť rokov. Dve rozkúskované predčasne ukončené detstvá, ktoré sa prelínajú a na konci do seba zapadnú ako skladačka. A nie, nie je to love story, je to príbeh o tom, ako sa ľudia snažia byť dobrí aj vo svete, ktorý nedáva zmysel.  

He thinks of the old broken miners he’d see in Zollverein, sitting in chairs or on crates, not moving for hours, waiting to die. To men like that, time was a surfeit, a barrel they watched slowly drain. When really, he thinks, it’s a glowing puddle you carry in your hands; you should spend all your energy protecting it. Fighting for it. Working so hard not to spill one single drop.

What is blindness? Where there should be a wall, her hands find nothing. Where there should be nothing, a table leg gouges her shin. Cars growl in the streets; leaves whisper in the sky; blood rustles through her inner ears.

Time is a slippery thing: lose hold of it once, and its string might sail out of your hands forever.

Veľmi sa mi páčila.

Víkendové surfovanie

What It’s Like to Be Rihanna’s Personal Chef

So here’s a little story

Anyway I was getting sick of his shit when I noticed something. Thanks to our shared inbox, I’d been signing all communications as “Nicole”

‘London Bridge is down’: the secret plan for the days after the Queen’s death

“The King’s life is moving peacefully towards its close,” was the final notice issued by George V’s doctor, Lord Dawson, at 9.30pm on the night of 20 January 1936. Not long afterwards, Dawson injected the king with 750mg of morphine and a gram of cocaine – enough to kill him twice over – in order to ease the monarch’s suffering, and to have him expire in time for the printing presses of the Times, which rolled at midnight.

…three of the Queen’s last four prime ministers were born after she came to the throne.

nové nórske bankovky majú zaujímavé druhé strany (celé sú s morskou tematikou)

Why STEM Majors Need the Humanities

The common element in all of this is knowing how to tell a story. Contrary to popular misconceptions about science and technology, a good piece of technical work is not a disembodied sequence of formulas and calculations, but rather is part of a narrative that has a long plot line and a large cast of characters.

picturing math – výstava v Met; ak ste v New Yorku, choďte. Pre nás, ktorí to teraz máme ďaleko, sú niektoré obrázky a komentáre tu

11:57:30 – the doomsday clock

There have been moves from five to six minutes before, to which this is proportional.  Also, the clock was at 11:57; it’s only been at 11:58 once before, after the US and Soviet Union did thermonuclear tests in close temporal proximity in 1953.  So unless they want to say it is literally the worst it has ever been, two and a half minutes to midnight it is.

Let’s adjust your altitude a bit, my love

Včera to tak nejak vyšlo, že sme boli cely deň zavretí, takže dnes sme sa skutočne potrebovali kvalitne vyvenčiť. A Kika tak svojsky kikovsky zahlásila, že ona nikam nejde a už vôbec nie lyžovať. Tak som nabalila čučoriedkovú bublaninu a sľúbila, že bude môcť fotiť. Miša sme nechali doma učiť sa, Kubo lyžoval na Dedovke s mojím otcom, ja s Kikou sme sa s nimi vyviezli prvú jazdu lanovkou (sezónne lístky sme túto zimu vylyžovali dobre, takže mi až tak nevadilo, že dnes lyžovať nebudem) a pobrali sme sa po hrebeni na Veľkú Raču. 

Zo začiatku sa to samozrejme nezaobišlo bez šomrania, ale kým sme niečo videli, tak v lese bolo tak rozprávkovo krásne, že aj Kika musela uznať, že sa oplatilo ísť. 

Táto tabuľa nás zmiatla, lebo asi nebola umiestnená úplne tam, kde mala byť a podľa nej sme boli k vrcholu bližšie než v skutočnosti. Vedľajší efekt však bol zase o kúsok zlepšená morálka.

Tieto dve fotky už sú na hraniciach s Poľskom. Nebolo vidno vôbec nič a Kika zahlásila, že v tom Poľsku teda majú oveľa väčšiu zimu ako u nás. Aj do vrcholovej knihy sme napísali, že riadna kosa.

Nečakali sme na skialpinistov a spravili sme si selfie.

A potom šup, šup dole na čaj a zraz s našimi dvoma lyžiarmi. 

Tá hodina hore po hrebeni bola akurát a jediné, čo by tento výlet vylepšilo by bolo slniečko a výhľad na vrchole.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...