Ešte pár jesenných

Blatistý výlet na Lietavský hrad.

U jedných starých rodičov trénujeme na vianoce.

U druhého starého otca futbal.

Vrstvy (winter is coming)

Dnes cestou z juhu na sever:

Víkendové surfovanie

bitcoin a iné kryptomeny – dobre napísané (v piatok som mala o nich debatu aj s prvákmi na informatike… a nie, ja som ju nezačala)

rozhovor so Zuzanou Límovou, ktorá natočila film o slovenských pôrodniciachk tomu táto hrôza 

Nebudem vám rozprávať o nepeknom prostredí či starom zariadení, lebo cez to sa človek prenesie. Čo ale riešite, je zúfalstvo, že s vami nikto nekomunikuje, že sa k vám správajú ako ku kusu mäsa.

a pritom to môže byť takéto parádne

A contraction duly arrives, Laura pushes and roars. Screams and contorts her face. Amazingly she doesn’t swear but uses Enid Blyton curse words like ‘golly!’ and ‘gosh!’, and a melodic and beautiful wailing, it is like siren song, here she is, in water, crying out in primal pain with harmony, harmony with herself, with the sound, with birth.

I’ve heard new fathers say, ‘I never knew such love was in me,’ but I always knew, I just didn’t know what to do with it. When I saw her I knew. I knew her and I knew what to do.

I climbed into the pool. Laura talks to her daughter: ‘Hello. I’m your mummy. I’m your mummy and you’ve done so well.’ She doesn’t cry but we do. Not sobbing or weeping, tears run as if a newly acquired altitude is wringing them from our faces.

Maria Svarbova a jej fotky z bazénov

Šarkany

V nedeľu s Kikinými a Kubovými spolužiakmi na Straníku. Nefúkalo veľa, ale deti sa vybehali. Veľký úspech mala aj hojdačka v bufete vyrobená s batohu na padák.

Paríž alebo Blood Flow 2017

Malá konferencia o červených krvinkách, na ktorej budú všetci tí, ktorých články čítam, keď robím simulácie. V Paríži. Tak tam bolo treba ísť.

Prednášky boli v Inštitúte Henriho Poincaré. Pre tých, ktorí ho nepoznajú, bol to matematik, ktorý okrem iného vyslovil známu Poincaré conjecture, ktorá ešte donedávna odlávala a až Perelmanovi sa podarilo nad ňou vyhrať. Okrem toho sa zaoberal chaotickými systémami, mojou srdcovkou spred pár rokov, a kopou iných zaujímavostí. 

A vnútri to bolo obvešané plagátmi žien matematičiek. Žijúcich. Aj tehotných.

Dnes poobede tam mal mať populárno-náučnú prednášku Timothy Growers, na ktorú by som určite išla, keby som už v tom čase nesedela v lietadle domov. Tak ale za posledné tri dni som si prednášok vypočula dosť. Veľa z nich bolo pre mňa zaujímavých a inšpiratívnych, s kopou ľudí sa dalo porozprávať o tom, čo robíme. Konečne konferencia, kde je naša téma hlavnou témou a nie okrajovou aplikáciou (doteraz takmer vždy).
Usedená po celom dni, som sa po večeroch túlala. Najprv samozrejme Eiffelova veža. Po schodoch.

Fotky nie sú veľmi dobré, lebo som mala so sebou len telefón a nie veľký foťák 🙁 a ten v šere a potme odmieta spolupracovať.

Pohľad hore

A ešte pri odchode

Okrem toho aspoň zvonku Pantheon, Notre-Dame, Pont Neuf, Louvre…

Keď prídem niekedy aj s Mišom, tak snáď bude čas ísť aj dovnútra. 

Hotelovú izbu som mala fascinujúcu. Priamo v Latin Quarter, kúsok od Inštitútu, ale úplne staromódnu a s takou malinkou kúpeľňou, že pri používaní záchoda bolo treba mať otvorené dvere, lebo inak by sa mi doňho nezmestili nohy. Na prespatie ok. 

Jedlo… aj dobré aj menej dobré. Jeden konferenčný obed sa veľmi nevydaril. Ale oficiálna večera (tu) bola parádna (a vína bolo dosť). Okrem toho som si samozrejme nemohla nechať ujsť to, čoho v Žiline nemáme veľa. 

Za chvíľu dorazím domov a tým sa končí moja posledná pracovná cesta tohto roku. Ale takýchto konferencií na takýchto miestach by mohlo byť aj viac…

Víkendové surfovanie

New antibody attacks 99% of HIV strains

2017 Nobel Prize in Physics Awarded to LIGO Black Hole Researchers

Swedish model gets rape threats over Adidas advert

Why? All because the photo shows her leg hair.

včera večer sme pozerali zaujímavý film, vrelo odporúčam (h/t Ivovi):

Stephen Wolfram: Idea Makers

Túto knihu som prečítala už dávno, ale potom som na ňu nejako zabudla a natrafila som na ňu až pri upratovaní v čítačke. 

Mohla by byť dobrá. Ale nie je. 

Ja som veľkou fanynkou pána Wolframa. wolframalpha používame so študentami veľmi často (dnes sme hľadali najväčšie známe prvočísla), páčilo sa mi, ako spolu so synom pomáhali pri tvorbe filmu Arrival, aj jeho prístup k dátam. Chystala som sa aj na jeho knihu A New Kind of Science (open access). Takže do Idea Makers som sa pustila s veľkou chuťou. 

Prečítala som si o niekoľkých zaujímavých ľuďoch z Wolframovho pohľadu. To by samo o sebe mohlo byť veľmi fajn, lebo kombinácia niečoho intímneho zasadená do širšieho kontextu dokáže byť veľmi silná (teraz mám napríklad v takomto duchu rozčítané Raising Elijah, kde sa prelína osobný, lyricky písaný, príbeh s verejným/náučným/aktivistickým textom). Ale tu sa to nepodarilo. Wolframove ego preráža skoro v každej biografii. Ešte aj u tých, s ktorými sa nestretol osobne, si neodpustil poznámky typu “keď dokázali to, čo dokázali bez wolframalpha, predstavte si, čo ešte by objavili, keby mali takýto nástroj k dispozícii”. 

Takže nie. Alebo ak predsa, tak len so silným filtrom. 

PA: Prípravné stretnutia k matematickej a informatickej olympiáde

Ak poznáte nejakých stredoškolákov a stredoškoláčky, ktorých by to mohlo zaujímať, dajte im, prosím, vedieť, že sa na nich tešíme už tento pondelok (a potom ešte dvakrát). Cha! Tentokrát sa mi podarilo vyvesiť pozvánku ešte pred akciou. 

Noc výskumníkov 2017

Noc výskumníkov bola minulý piatok. Akurát, že minulý týždeň aj začal semester a bol taký chaos, že som ani nestihla vyvesiť pozvánku. Tak aspoň spätne zopár fotiek. 

Zbojníckym chodníkom alebo Dekanské voľno 2017

Minulý rok bol sneh (aj keď to bolo o týždeň neskôr). Tento rok nám vyšiel krásny jesenný deň, ktorý síce začínal mrazivo, ale pri poobednom slniečku sa dalo sedieť aj v krátkych rukávoch. Trasa bola pre nás nová: z Vyšných Kamencov na Malé nocľahy, potom na hrebeň pod Sokolím a dolu do Starého dvora.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...