Víkendové surfovanie

Carve the mark – nová kniha od Veroniky Roth, ktorá napísala trilógiu Divergent; sci-fi s no-nonsense hlavnou hrdinkou (tie sa ťažko hľadajú)… zaujímavé čítanie, aj keď miestami trochu problematické

keď už odkazujem na Amazon, tak ešte jedna útla knižočka, ktorá sa týka akcie, ktorú spoluorganizujem

literárne mapy nášho detstva

If I ruled the world, or at least a publishing company, all books would contain as much supplementary information as possible. Nonfiction, fiction — doesn’t matter. Every work would have an appendix filled with diagrams, background information, digressions and anecdata. And of course, maps. Lots and lots of maps.

xkcd: ako písať dobrý kód?

Snežienka a macher

Túto zimu lyžujeme na Veľkej Rači, lebo sme si za dobrú cenu kúpili sezónne lístky (a deti sú zadarmo). Tréning prináša výsledky, lebo aj snežienka aj macher už zídu Dedovku po vlastných. 

Posledné dva razy sme trafili gýčové počasie, ale len tak medzi nami, ja už som ready na leto… Lyžovanie je paráda, ale dávať si dvoje rukavice a aj tak mať omrznuté končeky prstov, to ma vôbec neteší. (Dnes ráno, keď sme sa obúvali do lyžiarok, bolo -15.) A keď prídeme domov, decká sa vyzlečú do tričiek a je im fajn a mne trvá ešte niekoľko hodín, kým sa rozmrazím. Tá termoregulácia mi už akosi nefunguje… Tak ale niekedy tieto besné mrazy musia skončiť… 

Víkendové surfovanie

Photos of the Women’s Marches Around the Worldvrátane Antarktídy, ešte jedna ďalšia

na CNN zatiaľ osem pánov a jedna dáma diskutujú, prečo tie ženy vlastne pochodujú… osem!

Calling Bullshit in the Age of Big Data

parádna šachová partia:

toto sme si chceli pozrieť, ale nestihli

tak sme si pozreli toto (v 2009 sme to mali kúsok od domu)

Sushi

Sushi máme radi. Tri miesta, kde nám (zatiaľ) najviac chutilo, sú/boli Todai (v New Yorku), Hibachi (South Plainfield, NJ) a Suno Sushi (Berlin). V Žiline máme Sushihanil a to síce nie je zlé, ale pomer cena/výkon je od optima príliš ďaleko. Takže v rámci učenia sa nových vecí a aj ako príjemnú spoločenskú akciu s kamarátmi sme doma začali experimentovať. Bolo to jedlé a už teraz sa tešíme na vylepšenia. 

1 šálka (sushi) ryže
2 šálky vody
3 polievkové lyžice ryžového vínneho octu
2 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
4 nori plátky (sušené riasy)
nakrájaná zelenina (mrkva, uhorka, červená paprika, avokádo, …)
losos, iná ryba, krevety (nemusí byť)
sezam, sójová omáčka, wasabi, nakladaný zázvor

Ryžu poriadne prepláchneme a na miernom ohni varíme vo vode, až kým sa všetka voda nevstrebe. Zatiaľ nakrájame zeleninu na pásiky. Potom zohrejeme ocot a rozpustíme v ňom cukor a soľ a celé to vlejeme do ryže hneď, ako sa dovarí. Zľahka premiešame – cieľom je mať lepkavú ryžu, nie rozbiť to na kašu.

Plátok rias položíme na čistú utierku a natrieme naň tenkú vrstvu ryže (s ryžou treba rozumne hospodáriť, aby akurát vyšla). Na troch stranách až do kraja, na jednej dlhšej necháme kúsok nenatretý. Potom na kraj naukladáme zeleninu a/alebo morské potvory a tuho zavinieme ako roládu. Ostrým nožom krájame na kolieska. Kolieska môžeme potom posypať sezamom. Z jednej rolky vyjde 8-10 kúskov, podľa toho, aké hrubé ich chcete mať.

Podávame hneď so sójovou omáčkou, wasabi a zázvorom. (Wasabi sa po troškách primiešava do sójovej omáčky, aby bola štipľavá.)

Poznámky:

  • Trvanlivé sushi ingredience sa dajú kúpiť v Lidli počas ázijských týždňov alebo v Tescu v cudzokrajných (či ako sa volajú) policiach. Nie je to ideál, ale začiatočníkom, ako sme my, to postačí.
  • S rybou je väčší problém. Mala by byť čerstvá. To si netrúfam povedať o žiadnom lososovi v Žiline. Tentokrát sme to pre istotu skúsili s údeným lososom. Ale nebolo to ono (Mišo povedal, že je to niečo ako pizza s korbáčikmi…). Nabudúce to budeme musieť spraviť inak.
  • Avokádo treba kúpiť zelené. Akurát dozreté sa kúpiť prakticky nedá. A prešvihnuté je už nanič. To zelené bez hnedých škvŕn treba nechať (nie v chladničke) pár dní dôjsť, kým nebude na dotyk mierne poddajné. Urýchliť sa to trochu dá tým, že ho dáme do papierového vrecka spolu s jablkom.

Meryl Streep o vietekom

A ešte jeden jej starší prejav (2012):

When Vera Stremkovskaya, a lawyer and human rights activist from Belarus met Hillary Clinton a few years ago, they took a photograph together. And she said to one of the Secretary’s colleagues, “I want that picture.” And the colleague said, “I will get you that picture as soon as possible.” And Stremkovskaya said, “I need that picture.” And the colleague said, “I promise you.” And Stremkovskaya said, “You don’t understand. That picture will be my bulletproof vest.”

Winter is coming

Čierni bratia mali pravdu. Dúfajme akurát, že spoza steny neprídu žiadni White Walkers…

My sme sa v tejto mrazivej zime brodili snehom, niektorí v ňom skoro plávali (voda ako voda), robili anjelov… Veľa sme toho nenalyžovali, ale boli sme sa párkrát sánkovať (o druhej poobede pri -15C). Najnižšiu teplotu sme na teplomeri videli -23C v sobotu o šiestej večer. V noci sme už nemerali. Počasie tak akurát na saunu (raz sme boli) alebo na odlet do teplých krajín (tíško závidíme Mirečkovi a Lenke).

Silvester 2016

Silvesterovali sme pri Prahe. Žiadne veľké oslavy, ale príjemný čas s rodinou.

V Prahe samotnej sme našli Kráľovstvo železníc. Je to výstava modelov vláčikov, ale aj kadečoho iného – lega, starých hračiek, igráčikov (tých boli strašné kvantá a Kika medzi nimi zbadala aj toho jediného, ktorého máme doma). Decká si zašoférovali električku, autobus aj vláčik. Dá sa tam stráviť (pre milovníkov vláčikov aj bez detí) kopa času a to ešte exponáty nie sú kompletné.

Vyzimiť sme sa potom išli na Karlov most, kde sme trochu pomocou starého chleba rozlietali miestnu populáciu čajok. A na druhý deň k Labe, kde sme pre zmenu kŕmili nutrie. (Tie by som asi ale bez varovania stretnúť nechcela).

Na nový rok návrat domov. Tam nás privítali zamrznuté vodovody, ale to už je iný príbeh…

The Tipping Point

alebo Bod zlomu od Malcolma Gladwella

The tipping point is that magic moment when an idea, trend, or social behavior crosses a threshold, tips, and spreads like wildfire… Look at the world around you. It may seem like an immovable, implacable place. It is not. With the slightest push—in just the right place—it can be tipped.

A study at the University of Utah found that if you ask someone why he is friendly with someone else, he’ll say it is because he and his friend share similar attitudes. But if you actually quiz the two of them on their attitudes, you’ll find out that what they actually share is similar activities. We’re friends with the people we do things with, as much as we are with the people we resemble. We don’t seek out friends, in other words. We associate with the people who occupy the same small, physical spaces that we do.

Six degrees of separation doesn’t mean that everyone is linked to everyone else in just six steps. In the six degrees of separation, not all degrees are equal. It means that a very small number of people are linked to everyone else in a few steps, and the rest of us are linked to the world through those special few.

A preto, keď chceme rozšíriť nejakú (myšlienkovú) epidémiu, treba nájsť tých ľudí, ktorí sú v šírení vedome, či nevedome lepší ako ostatní, myšlienku treba správne podať a zaručiť, aby bola “lepkavá”. Ľahko sa to povie, ale oveľa ťažšie urobí. V knihe ukazujú aj kopu príkladov, mňa naviac zaujali tie o znižovaní kriminality v metre v New Yorku a o učení škôlkárov, ale nedávajú podrobný návod, pretože to sa samozrejme nedá. Kniha však určite stojí za prečítanie. Štyri hviezdičky z piatich.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...