Knižné dilemy

Hmm. 

Martinus mával (rozumej posledné dva roky mal) v rámci mesiaca knihy knižné šifry. Bolo to veľmi fajn, ale neviem, či už došli knihy, alebo prišiel čas na zmenu, tento rok je každý marcový pracovný deň (okrem prvých pár) jedna knižná dilema. A ja že dobre, zapojím sa…

Teraz malá odbočka… ja som veľká fanynka Martinusu. A občasná zákazníčka. A ešte aj členka krajskej komisie matematickej olympiády. Zajtra nám v Žiline začína celoštátne kolo kategórie A, a keď sme rozmýšľali o cenách pre víťazov, tak som oslovila Martinus (na všeobecnej adrese info@martinus.sk) s prosbou. Boli úžasní, blesková priateľská reakcia, mohla som si vybrať, či priamo knihy alebo darčekové poukážky, či má byť darovacia zmluva na mňa alebo na unvierzitu… mladí matematici a matematičky budú mať čo čítať. A ja som ešte väčšia fanynka. Ďakujeme.

Ale tie knižné dilemy? Prečo takto?

Z tých 15tich doterajších, tri neboli o žiadnych postavách (či sa môže čítať vo vani? či je ok, písať ďalšie diely po smrti pôvodného autora? a zvieracia farma vs veľký brat?) 9 bolo o chlapských postavách a iba 3 boli o ženských postavách. A nielenže ich bolo málo, ale aké to boli dilemy? Či si Hermiona mala vybrať Rona alebo Harryho? Či si Deanerys má vybrať Tyriona alebo Jona? A či si Ana má alebo nemá vybrať Christiana? 

Naozaj tie ženské postavy nič zaujímavé nerobia? Neponúkajú žiadne iné “čo by bolo keby?” To najzaujímavejšie na nich je, či a akého chlapa si vyberú? 

Ja sa už ani nerozčuľujem, len som sklamaná. Veď tu netreba veľa a dá sa to robiť o kusisko lepšie. 

Víkendové surfovanie

výborné video delenia buniek (time lapse video of the cells in a tadpole egg dividing over a period of 33 hours)

woman facts

Once women who lived unconventional lives were seized as witches and burned. Now people just say to them, “You look tired.”
– – –
Large numbers of women can be caught by baiting a trap with a crying infant. Though only one woman may fall into the trap, hundreds of others will gather to criticize everything she does with the child.

Aerial Shots of the Bright and Colorful Goods Sold by Street Vendors in Vietnam – parádne

a toto je hrôza: President Trump’s Interview With TIME on Truth and Falsehoods 

I can’t be doing so badly, because I’m president, and you’re not. You know.

omeletu za 34 euro by som vynechala, ale zámok by som si išla pozrieť

the Matilda effect 

Zanechajte stopu a skontrolujte si letenku

Alebo čo vytvorili budúci bakalári… V septembri ich za mnou chodilo päť, ale vyzerá, že končiť teraz budú len dvaja z nich:

Peter Mihál spravil sociálnu sieť pre umelcov – leave-print.online. Ak fotografujete, robíte hudbu alebo niečo iné tvoríte, zaregistrujte sa, nájdite si priateľov, minulých alebo budúcich spolupracovníkov, klientov, obecenstvo… a dajte nám konštruktívne komentáre. 

Andrej Mravec poradí, či kúpiť letenku teraz, alebo ešte chvíľu počkať – PozriLetenku.sk. Motivácia na túto prácu prišla od spoločnosti pelikan.sk a zatiaľ síce vieme poradiť na niekoľko málo liniek spoločnosti Ryanair, ale ak sa použitý učiaci algoritmus osvedčí, mal by sa dať rozšíriť aj na iné destinácie a iné aerolinky. (Na stránke ešte pribudne dodatočný tracking už zadaných requestov.) Tiež privítame feedback.

Svetlo, ktoré nevidíme

All the light we cannot see, napísal Anthony Doerr

Francúzsko, II. svetová vojna, slepé dievča, ktoré ušlo s otcom z Paríža, nemecký chlapec, ktorý vie opravovať rádiá… a úžasne napísaný príbeh. Ono je to vpodstate obrázková kniha, aj keď v nej žiadne obrázky nakreslené nie sú (ale nájdu sa vzorce!). Akoby svet popísaný pre Marie-Laure, ktorá oslepla, keď mala šesť rokov. Dve rozkúskované predčasne ukončené detstvá, ktoré sa prelínajú a na konci do seba zapadnú ako skladačka. A nie, nie je to love story, je to príbeh o tom, ako sa ľudia snažia byť dobrí aj vo svete, ktorý nedáva zmysel.  

He thinks of the old broken miners he’d see in Zollverein, sitting in chairs or on crates, not moving for hours, waiting to die. To men like that, time was a surfeit, a barrel they watched slowly drain. When really, he thinks, it’s a glowing puddle you carry in your hands; you should spend all your energy protecting it. Fighting for it. Working so hard not to spill one single drop.

What is blindness? Where there should be a wall, her hands find nothing. Where there should be nothing, a table leg gouges her shin. Cars growl in the streets; leaves whisper in the sky; blood rustles through her inner ears.

Time is a slippery thing: lose hold of it once, and its string might sail out of your hands forever.

Veľmi sa mi páčila.

Víkendové surfovanie

What It’s Like to Be Rihanna’s Personal Chef

So here’s a little story

Anyway I was getting sick of his shit when I noticed something. Thanks to our shared inbox, I’d been signing all communications as “Nicole”

‘London Bridge is down’: the secret plan for the days after the Queen’s death

“The King’s life is moving peacefully towards its close,” was the final notice issued by George V’s doctor, Lord Dawson, at 9.30pm on the night of 20 January 1936. Not long afterwards, Dawson injected the king with 750mg of morphine and a gram of cocaine – enough to kill him twice over – in order to ease the monarch’s suffering, and to have him expire in time for the printing presses of the Times, which rolled at midnight.

…three of the Queen’s last four prime ministers were born after she came to the throne.

nové nórske bankovky majú zaujímavé druhé strany (celé sú s morskou tematikou)

Why STEM Majors Need the Humanities

The common element in all of this is knowing how to tell a story. Contrary to popular misconceptions about science and technology, a good piece of technical work is not a disembodied sequence of formulas and calculations, but rather is part of a narrative that has a long plot line and a large cast of characters.

picturing math – výstava v Met; ak ste v New Yorku, choďte. Pre nás, ktorí to teraz máme ďaleko, sú niektoré obrázky a komentáre tu

11:57:30 – the doomsday clock

There have been moves from five to six minutes before, to which this is proportional.  Also, the clock was at 11:57; it’s only been at 11:58 once before, after the US and Soviet Union did thermonuclear tests in close temporal proximity in 1953.  So unless they want to say it is literally the worst it has ever been, two and a half minutes to midnight it is.

Let’s adjust your altitude a bit, my love

Včera to tak nejak vyšlo, že sme boli cely deň zavretí, takže dnes sme sa skutočne potrebovali kvalitne vyvenčiť. A Kika tak svojsky kikovsky zahlásila, že ona nikam nejde a už vôbec nie lyžovať. Tak som nabalila čučoriedkovú bublaninu a sľúbila, že bude môcť fotiť. Miša sme nechali doma učiť sa, Kubo lyžoval na Dedovke s mojím otcom, ja s Kikou sme sa s nimi vyviezli prvú jazdu lanovkou (sezónne lístky sme túto zimu vylyžovali dobre, takže mi až tak nevadilo, že dnes lyžovať nebudem) a pobrali sme sa po hrebeni na Veľkú Raču. 

Zo začiatku sa to samozrejme nezaobišlo bez šomrania, ale kým sme niečo videli, tak v lese bolo tak rozprávkovo krásne, že aj Kika musela uznať, že sa oplatilo ísť. 

Táto tabuľa nás zmiatla, lebo asi nebola umiestnená úplne tam, kde mala byť a podľa nej sme boli k vrcholu bližšie než v skutočnosti. Vedľajší efekt však bol zase o kúsok zlepšená morálka.

Tieto dve fotky už sú na hraniciach s Poľskom. Nebolo vidno vôbec nič a Kika zahlásila, že v tom Poľsku teda majú oveľa väčšiu zimu ako u nás. Aj do vrcholovej knihy sme napísali, že riadna kosa.

Nečakali sme na skialpinistov a spravili sme si selfie.

A potom šup, šup dole na čaj a zraz s našimi dvoma lyžiarmi. 

Tá hodina hore po hrebeni bola akurát a jediné, čo by tento výlet vylepšilo by bolo slniečko a výhľad na vrchole.

Víkendové surfovanie

The Goddesses of Venus: a topographic map

Large craters are named after famous women and I was happy to see a lot of names I recognised: Beatrix Potter, Rachel Carson, Virginia Woolf…

Keby na Zemi žilo iba 100 ľudí

The best medical science images of the year

Emma Watson hides feminist books for International Women’s Day

Why it’s so important for girls to find role models in female scientists

Prečo je politika podpory dojčenia dôležitá?

Víkendové surfovanie

state of the species – ak dnes len jednu linku, tak túto… pár rokov stará výborná esej

More than 90 percent of the living matter on earth consists of microorganisms and viruses, she liked to point out. Heck, the number of bacterial cells in our body is ten times more than the number of human cells!

Bacteria and protists can do things undreamed of by clumsy mammals like us: form giant supercolonies, reproduce either asexually or by swapping genes with others, routinely incorporate DNA from entirely unrelated species, merge into symbiotic beings—the list is as endless as it is amazing. Microorganisms have changed the face of the earth, crumbling stone and even giving rise to the oxygen we breathe. Compared to this power and diversity, Margulis liked to tell me, pandas and polar bears were biological epiphenomena—interesting and fun, perhaps, but not actually significant. 

Does that apply to human beings, too? I once asked her, feeling like someone whining to Copernicus about why he couldn’t move the earth a little closer to the center of the universe. Aren’t we special at all?

This was just chitchat on the street, so I didn’t write anything down. But as I recall it, she answered that Homo sapiens actually might be interesting—for a mammal, anyway. For one thing, she said, we’re unusually successful. 

Seeing my face brighten, she added: Of course, the fate of every successful species is to wipe itself out.

humans of the year

cognitive bias cheat sheet (because thinking is hard)

SpaceX to send privately crewed Dragon spacecraft beyond the Moon next year 

Prečo testovať lieky aj na tehotných ženách (plus, ak ešte neviete, komu venovať 2% zo zaplatených daní za minulý rok, tak vás prosíme o podporu)

…mnohé budúce matky potrebujú užívať lieky. „Tehotné ženy môžu ochorieť a choré ženy môžu otehotnieť,“ hovorí Brian Cleary, hlavný farmakológ z Rotunda Hospital v írskom Dubline.

a tediously accurate map of the solar system

trickle down healthcare

Zen of Python

Trávim teraz v práci dosť času s hadom a natrafila som na toto:

Beautiful is better than ugly.
Explicit is better than implicit.
Simple is better than complex.
Complex is better than complicated.
Flat is better than nested.
Sparse is better than dense.
Readability counts.
Special cases aren’t special enough to break the rules.
Although practicality beats purity.
Errors should never pass silently.
Unless explicitly silenced.
In the face of ambiguity, refuse the temptation to guess.
There should be one – and preferably only one – obvious way to do it.
Although that way may not be obvious at first unless you’re Dutch.
Now is better than never.
Although never is often better than right now.
If the implementation is hard to explain, it’s a bad idea.
If the implementation is easy to explain, it may be a good idea.
Namespaces are one honking great idea – let’s do more of those!

Takmer poézia… pekné, poučné a myslím, že by sme si to mali v rámci našej skupiny v tomto období čítať pravidelne. 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...