Víkendové surfovanie

superbabies don’t cry

by eight months Fiona developed a love for clapping. At nine months she had her first grand mal seizure. At eleven months she rolled from front to back. At one year old she weighed twelve pounds. During that first year, her syndrome revealed itself to be simultaneously life-altering and, in some strange way, just fine. A new normal. Her medical issues were manageable. The problem, it became clear, was mine: I wanted her different. The daily prayer inside me was an impossible wish to scrounge the earth and find that missing bit of her fourth chromosome. I imagined it was buried among fossils in an ancient, surreal sand dune.

Je tu niekto? Nepočujem. Ako Dávid a Karolína pripravili najväčšiu demonštráciu proti korupcii

podvodný umelec:

Hillary Clinton odpovedá na 40 rokov sexistických poznámok:

staré, ale ten obrázok, ktorý je pri článku ma tak dorazil, že to musím nalinkovať

Lucky Chinese babies will be fed pure Irish formula, just like the babies who were being bottle-fed in the arms of Taoiseach Enda Kenny, European Commissioner for Agriculture Phil Hogan and Glanbia’s Jim Bergin for a publicity shot last week that nearly cost me my breakfast.

napíšte list do budúcnosti (mňa viac fascinuje písať do minulosti)

Veľká noc v Mníchove

Boli sme navštíviť švagrovcov a bolo parádne. Akurát neviem, čím to je, vždy keď sme u nich, tak je nanič počasie. Už nás podozrievajú, že si to nosíme so sebou. Jeden deň sme zvolili indoor program – Deutches Museum. Aj keď to názov veľmi nenaznačuje, je to vedecko-technické interaktívne múzeum s kopou aktivít pre deti. Myslím, že sme nestihli pozrieť ani tretinu, takže pokojne môžeme ísť ešte párkrát. 

Do centra vláčikom:

Kika kormidluje loď:

pilotuje lietadlo:

Kubo skúma, aký je rozdiel medzi priamočiarym a krútivým pohybom:

Veľmi ho zaujalo Newtonove kyvadlo:

Kika pozoruje chromozómy v bunkovom jadre (Kuba bolo treba prehovárať, aby do bunky vôbec vošiel):

Ale zato hrať sa so zrkadlami, farebnými filtrami a hranolmi lámať svetlo vydržal asi 20 minút:

Výborné. Keď je škaredo, treba nabaliť jedlo a vybrať sa tam na celý deň. 

No a na tomto mieste treba niečo povedať o nemeckých detských ihriskách. Ja som ich obdivovala, už keď sme na jedno zavítali pred štyrmi rokmi. Oproti tým strašne bezpečným americkým, sa s tým tie nemecké nepárajú. Kika ide po lane 3 metre nad zemou, rukami sa drží dvoch ďalších lán vo výške svojho pása, pod ňou štrk. Potom sa jej šmykne, rukami sa stále drží tých dvoch a my ďaleko… Zvládla to, ale ja som ešte hodnú chvíľu predýchavala. 

A ukázalo sa, že je menší problém vyliezť do rôznych domčekov, ako spúšťať sa potom dole. Do jedného som za zaseknutým Kubom musela vyliezť aj ja a nabrať odvahu, aby som sa s ním v klíne potom šupla do diery v podlahe, ktorá začínala zvislo dolu. Myslela som pri tom na Alicu ako padá do králičej nory. 

V tomto je zaujímavé, akí sú Kika s Kubom odlišní. Kika tú kritickú šmýkačku zvládla sama. Ale srnky, tie sú u Kiky presne na polceste medzi hrozným strašidlom a niečím, čoho sa neskutočne túži dotknúť. Kubo si v pohode nechá olizovať ruku.

V tomto parku sa zvieratá (okrem vlkov a podobných) môžu aj kŕmiť…

ps Vďaka Ajke za vonkajšie fotky. V tieto dni som ja akosi nebola schopná si zobrať aj telefón, keď sme išli niekam von. 

ps2 Sushi 3x za 6 dní… to sa nám ešte asi nestalo. Všetci štyria sme si pochvaľovali. 

Víkendové surfovanie

Minulý týždeň sme tu mali celoštátne kolo matematickej olympiády. Dve doobedia počítali, poobede ich bolo treba niekam zobrať. Výlet mi zatrhli (lebo, že vraj sa nedá spoľahnúť na počasie a nechceme improvizovať na poslednú chvíľu), tak som na jedno poobedie vybavila prehliadku mesta (hore na Burianovu vežu, dole do katakomb), ale to olympionikov vôbec nenadchlo. Kolega na druhé poobedie vybavil návštevu KIA a to sa im páčilo. (fascinujúce to bolo a nie úplne pozitívnym spôsobom)

Baby-friendly Hospital Initiative na Slovensku zlyháva

iba 18% žien uvádza, že im bol umožnený  kontakt koža na kožu so svojím dieťaťom po pôrode… Už v prvých dňoch po pôrode je umelou výživou kŕmená polovica detí… ani jedna nemocnica na Slovensku momentálne nespĺňa ani jedno z 10 kritérií iniciatívy baby friendly.

talking about miscarriages

A lovely nurse held my hand and told me to cry now, instead of holding back the tears for a later date. She was right of course.

lokálne potra­viny v deb­ničke až pred dvere (h/t Didimu za linku)

jedna poviedka z tejto knihy ma rozplakala… 

semafory na zemi

a Dutch town is trying out a pilot program to put traffic lights where everyone is already looking. On the pavement.

Chata pod Suchým

V sobotu bolo krásne a my sme sa vybrali posúvať limity. Na Chatu pod Grúňom naše malé nohy docupkajú celkom v pohode, tak sme išli skúsiť inú chatu. Začínali sme pod Strečnom a odtiaľ 8km do kopca. Kubo fičal na tvarohových koláčoch a bol kus pred nami. A ja povzbudzujúc Kiku som spomínala na to, ako som pred skoro dvadsiatimi rokmi touto cestou ja ledva vyšla (vďaka tomu, že ma povzbudzovala kamarátka).

Prišli sme akurát na obed a porcie mali riadne a chutné, takže aj Kika si pochvaľovala. Potom sme poobdivovali jesienky, pofotili (Cha! Už mám dokonca aj s Mišom spoločné fotky!) a 8km naspäť. Kubo sa nechal zlákať poslednými zvyškami snehu po ceste, Kika nie – tá radšej skúšala všetky potôčiky, že či majú studenú vodu (predsalen, bol prvý apríl, takže jeden nikdy nevie…).

Akurát koniec bol ťažký. Kike sa spravili otlaky na pätách a keď ona nie je happy, tak nikto nie je happy. Ale dobojovala, v aute sa hneď vyzula, zalomila a hore schodmi doma ju už Mišo vyniesol. 

Dobre vedieť, že takéto už zvládame. Niekedy časom to skúsime z druhej strany (po hrebeni zo Snilovského sedla), na chate prespíme a zgúľame sa do Strečna. 

ps Z týchto fotiek som ja fotila iba päť. Jednu cvakla Kika, jednu Kubo a ostatné moja teta Dana. Ďakujem.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...