Surfovanie

prisnilo sa mi – mne sa dnes prisnilo, že sme stratili Kuba v nejakom americkom zábavnom parku kríženom s AMNH plnom ľudí. Hľadali sme ho pol dňa, kým sme sa dostali k pultíku s lístkami, kde som ukecávala pani, aby mi dovolila po slovensky vyhlásiť do rozhlasu, čo má Kubko Jančiga spraviť. Nočná mora. Kubo pri raňajkách povedal, že by situáciu zvládol… ale od tejto spisovateľky musím zohnať nejakú knihu.

Porušili ste všetky moje práva, píše režisérka filmu o pôrodoch riaditeľovi nemocnice

Nespravodlivé je to, že Vaši zamestnanci a zamestnankyne porušili všetky moje práva, ako rodiacej ženy aj ako filmárky. Nebudem analyzovať, akým spôsobom sa v jednej z Vašich pôrodníc narodila naša dcéra. S následkami neprofesionality zdravotníckeho personálu sa vyrovnávame dodnes, rovnako ako tisíce ďalších rodín.

Nefér je tiež to, ako ma Vaši zamestnanci verejne osočovali, ako o mne klamali (prof. Borovský, Antolská), ako mi prehľadávali facebookový profil a vysmievali sa našim protagonistkám (doc. Záhumenský, Ružinov) alebo ako na tlačovej konferencii zneužili moju zdravotnú dokumentáciu (doc. Rusňák, Kramáre). Nezaslúžila som si ani vyhrážky konkrétnych pôrodníkov, ktoré sa ani neobťažovali posielať anonymne. Film síce vznikol za bývalého riaditeľa, ale toto všetko sa udialo pod Vaším vedením.

How to Pick a Career (That Actually Fits You)

For most of us, a career (including ancillary career time, like time spent commuting and thinking about your work) will eat up somewhere between 50,000 and 150,000 hours. At the moment, a long human life runs at about 750,000 hours. When you subtract childhood (~175,000 hours) and the portion of your adult life you’ll spend sleeping, eating, exercising, and otherwise taking care of the human pet you live in, along with errands and general life upkeep (~325,000 hours), you’re left with 250,000 “meaningful adult hours”. So a typical career will take up somewhere between 20% and 60% of your meaningful adult time.

starší rozhovor s N. K. Jemisin, od ktorej teraz čítam druhú knihu (prvá bola táto)

“As a black woman,” Jemisin tells me, “I have no particular interest in maintaining the status quo. Why would I? The status quo is harmful, the status quo is significantly racist and sexist and a whole bunch of other things that I think need to change.”

o meteorite, ktorý vyhubil dinosaury (z tejto knihy):

“The meteorite itself was so massive that it didn’t notice any atmosphere whatsoever,” said Rebolledo. “It was traveling 20 to 40 kilometers per second, 10 kilometers — probably 14 kilometers — wide, pushing the atmosphere and building such incredible pressure that the ocean in front of it just went away.”

These numbers are precise without usefully conveying the scale of the calamity. What they mean is that a rock larger than Mount Everest hit planet Earth traveling twenty times faster than a bullet. This is so fast that it would have traversed the distance from the cruising altitude of a 747 to the ground in 0.3 seconds. The asteroid itself was so large that, even at the moment of impact, the top of it might have still towered more than a mile above the cruising altitude of a 747. In its nearly instantaneous descent, it compressed the air below it so violently that it briefly became several times hotter than the surface of the sun.

“The pressure of the atmosphere in front of the asteroid started excavating the crater before it even got there,” Rebolledo said. “Then when the meteorite touched ground zero, it was totally intact. It was so massive that the atmosphere didn’t even make a scratch on it.”

Unlike the typical Hollywood CGI depictions of asteroid impacts, where an extraterrestrial charcoal briquette gently smolders across the sky, in the Yucatan it would have been a pleasant day one second and the world was already over by the next. As the asteroid collided with the earth, in the sky above it where there should have been air, the rock had punched a hole of outer space vacuum in the atmosphere. As the heavens rushed in to close this hole, enormous volumes of earth were expelled into orbit and beyond — all within a second or two of impact.

Winners of the 2018 National Geographic Travel Photographer of the Year Contest

o trinástich v zatopenej jaskyni vedel celý svet (a je paráda, že sa im podarilo dostať von), ale čo tí, čo vo vode v tom istom čase umierali v Japonsku a iní?

a hack to catch typos (a funguje mi to aj v safari, nielen v chrome)

Keď sú problémy s Mesiacom… (prázdninové čítanie)

Neal Stephenson: Seveneves – Hneď na začiatku niečo rozbije Mesiac. A zistí sa, že úlomky začnú pomaly padať na Zem, pričom za dva roky ju urobia úplne neobývateľnou na niekoľko tisíc rokov. Ľudstvo má teda pomerne presne ohraničený čas na prípravu, a tá nejde ani zďaleka podľa plánov. Ako názov napovedá, Ev, ktoré prežijú, nebude veľa. Kopu zaujímavých podnetov na rozmýšľanie, ale kniha sama o sebe je taká nerovnomerná.  Miestami výborná, miestami otrasná a pôsobí trochu pozliepane. Tri hviezdičky z piatich. 

Doob, who had raised three children to adulthood, had figured out a long time ago that any event largely organized by elementary school teachers was likely to come off extremely well from a logistical and crowd-control standpoint.
[explains] why so many top athletes were African. It wasn’t because they were naturally better athletes but because the bell-shaped curve of random genetic variation was wider. For every African who was a great athlete there was presumably another who was miserably uncoordinated, but no one paid any notice to the latter.
Actions taken here today will cast long shadows into the future.

N. K. Jemisin: The Fifth Season – Pri tejto Zemi Mesiac nie je. A je to trochu problém. Táto kniha je výborná celá, krásne napísaná, chytľavo vybudovaný svet so zvláštnou mágiou, plastické postavy. Autorka je tmavej pleti a keď hovorí o predsudkoch, tak príslušné kúsky by sa dali vystrihnúť a bez akéhokoľvek editovania použiť aj v našom skutočnom svete. A donúti čitateľa uvedomiť si, ako sme prepletení s ostatnými ľuďmi, ako veľmi je to, kto sme, ovplyvnené vzťahmi, blízkymi aj ďalekými. Hviezdičiek? Päť a dobrá správa je, že toto je prvý diel trilógie.  

When we say “the world has ended,” it’s usually a lie, because the planet is just fine. But this is the way the world ends. This is the way the world ends. This is the way the world ends. For the last time.

You will have to make do with the broken bits of herself that Jija has left behind. You’ll jigsaw them together however you can, caulk in the odd bits with willpower wherever they don’t quite fit, ignore the occasional sounds of grinding and cracking. As long as nothing important breaks, right? You’ll get by. You have no choice. Not as long as one of your children could be alive.

For all those that have to fight for the respect that everyone else is given without question.

“We aren’t human.”
“Yes. We. Are.” His voice turns fierce. “I don’t give a shit what the something-somethingth council of big important farts decreed, or how the geomests classify things, or any of that. That we’re not human is just the lie they tell themselves so they don’t have to feel bad about how they treat us.”

There passes a time of happiness in your life, which I will not describe to you. It is unimportant. Perhaps you think it wrong that I dwell so much on the horrors, the pain, but pain is what shapes us, after all. We are creatures born of heat and pressure and grinding, ceaseless movement. To be still is to be… not alive. But what is important is that you know it was not all terrible. There was peace in long stretches, between each crisis. A chance to cool and solidify before the grind resumed.

You’ve read accounts of attempts by the Sixth University at Arcara to capture a stone eater for study, two Seasons back. The result was the Seventh University at Dibars, which got built only after they dug enough books out of the rubble of Sixth.

Who’s she kidding? It’s love. She loves her son. But that doesn’t mean she wants to spend every hour of every rusting day in his presence.

Detská univerzita

Kike a Kubkovi sa páčilo. Vozili sa na parnom vláčiku, robili pokusy, animovali postavičky, skúšali lasery a diódy, šifrovali… Na konci mali promócie a teraz sú bakalárikovia. Mišo bol zatiaľ pár dní v Madride, ale na rozdiel od tých mojich pred dvanástimi rokmi, tieto detské promócie stihol. 

Začínajú šoférovať

Kubko už dlhšie poškuľoval po motokárach, ktoré zaberajú kus parkoviska pri plavárni, kam chodí dvakrát do týždňa na tréningy. Na narodeniny potom dostal darček – poukážku, že môže ísť. Povedali sme si, že ho zoberieme radšej na elektrické ako na benzínové, a tak sme pri minulovíkendovej návšteve v Bratislave išli sem

Veľmi sa mu páčilo. (Samozrejme, že chce ísť zase.) Jasné, že si všimol, že jeho a Kikine autíčko išlo pomalšie ako dospelácke. Ale zobral argument, že to je preto, že tam je prvýkrát a ešte nešoféroval, tak sa to musí najprv naučiť. Mal dva pedále (brzda a “plyn”) a jeden gombík (spiatočka) a celkom rýchlo sa ich aj on aj Kika naučili používať. 

Kika bola srandovná na konci. Už svietli svetielka, že motokáry majú isť naspať do stanice, keď im vypršal čas, a ona ho veselo ignorovala, obkrúžila ešte dve kolá (Kubo jedno), chlapík musel vyskočiť na dráhu ju odmávať, inak by si tam asi veselo krúžila ďalej. 

Víkendové surfovanie

Ministerstvo školstva, vedy, výskumu, športu a stravovania

Cena je pomerne ľahko odhadnuteľná. Ide o dotáciu 1,20 eura na každý obed pre približne pol milióna detí, pričom teraz už štát platí obedy asi desatine detí. Navyše to teda bude v porovnaní so súčasnosťou stáť 100 miliónov eur ročne.

To je až pätina súčasných výdavkov na základné školstvo, čiže by šlo o dramatický skok o sumu, ktorá by napríklad na dlhé roky vyriešila debatu o nízkych platoch učiteľov. Nečudujme sa preto, že nielen v bohatších regiónoch sa mnohí riaditelia škôl pýtajú, či by sa peniaze na obedy zadarmo nedali využiť v školstve inak.

Keby ste si dali tú námahu a prečítali si…

Človek ani netuší ako môže počas takej relácie zmúdrieť. Ja som sa dozvedela a teda som v daný moment nežila nadarmo, že neexistujúca finančná analýza, môže mať formu tabuľky. Tá navyše unikla od boku. Od koho boku? O koho konkrétny bok ide, nevieme. Môžeme sa len domnievať, že to bol bok niekoho zo samotného ministerstva, keďže na tabuľke, či neexistujúcej analýze pracovalo. Už je to aj tak jedno. Ministerstvo tabuľku, teda vlastne analýzu stiahlo. Prečo? Lebo podľa ministerky nechcelo plytvať verejnosťou. Nie. Nemám tam chybu. Plytvať verejnosťou!

Každá škola má byť vraj dosť dobrá

Interrupcie nie sú o svedomí alebo náboženstve, ale o právach žien

Slovenské ženy nie sú nezodpovedné a sebecké, ako sa nás snažia presvedčiť naši protiinterrupční populisti.  V roku 2017 bolo vykonaných  6 102  umelých prerušení tehotenstva, čo je oproti 47 901 v roku 1990 pokles o viac ako 87 %, čo je jeden z najpozitívnejších trendov v Európe. Stalo sa tak predovšetkým vďaka osvete o plánovaní rodičovstva, používaniu antikoncepcie a sexuálnej výchovy. Aj rozdeľovanie žien na tie „dobré“, ktoré rodia deti a tie „sebecké a zlé“, ktoré chodia na interrupcie, je nezmyslom. Sú to tie isté ženy, len majú deti v iných obdobiach svojho života – vtedy, keď sa pre ne zodpovedne rozhodnú.

Nič tak neovplyvní život ženy ako dieťa. Nielen na deväť mesiacov. Na celý jej život.  Ak teda ona nesie zodpovednosť a následky, nesmie jej byť odňaté ani právo rozhodovať.

ako začať minimalizovať odpad

Úplne prvý krok je nosiť si so sebou plátenú tašku. Ja ich mám asi šesť až osem. Už som si tak odvykla od igelitiek, že aj keď si medzi kamarátkami posúvame detské veci, dávame ich aj s taškou. Dve mám v taške od kočíka, jednu v kabelke a jednu v ruksaku. Ak ich mám viac, nemusím sa na ne sústrediť. Odvykla som si úplne aj od mikroténových vreciek. Mám výbavu plátených. Na zeleninu, ovocie, chlieb a pečivo. Minule môj manžel doniesol asi po trištvrte roku domov mikroténové vrecko, zdalo sa nám to divné.

who invented computer passwords?

World Airports Voronoi

nudge theory

GitHub needed a buyer, and there aren’t too many options

2018 National Geographic Travel Photographer of the Year Contest

Zámok Loučeň

Kúsok od Prahy, do zámku sme ani nevošli. Motali sme sa v záhrade, v ktorej majú rôzne bludiská. A áno, podarilo sa nám aj zablúdiť. 

Ktoré z týchto fotiek fotila Kika? Ktoré Kubko?

Kika má 9

Torta nám tentokrát výnimočne vyšla na pondelok, pretože víkend pred narodeninami sme boli na sústredení Sezamka (fotky) a víkend po nich v Čechách.

Kika je niekedy veľká slečna, niekedy malé motovidlo a niekedy tvrdohlavá tvrdá hlava. A zlostí ju, keď si z nej niekto robí srandu.

Na narodeniny dostala viacero vecí, ktoré ju potešili a jedna z nich bola foťák. Teraz skúša robiť obrázky:  

Kubkov ročníkový projekt

Tak už to má tento rok hotové aj Kubko. Odprezentoval svoj projekt o lyžovaní. Síce sa na nás, čo sme počúvali, pri tom vôbec nedíval, ale porozprával to pekne. Ako praktickú časť doniesol lanovku z Lega, ktorú postavil. 

Surfovanie

Najprv na tému posledných týždňov: Tá kniha… tak tá kniha je už vonku z hlavy. Nie je ešte na papieri, ale v nedeľu v noci… hm, no dobre, v pondelok nad ránom… sme ju odovzdali. Teraz ju pozerá editor a nám zostali také milé činnosti ako doladiť obálku, vyrobiť index, škrípať zubami, koľko chýb tam ešte ostalo… hm, a pustiť sa do tej druhej, ktorá má vyliezť na svetlo do konca roka. 

Are Kids the Enemy of Writing?

Writing was a practice. The more you wrote, the better a writer you became and the more books you produced. Excellence plus productivity, that was the formula for sustained success, and time was the coefficient of both. Children, the great man said, were notorious thieves of time. Then there was the question of subject matter, settings, experiences; books were hungry things, and if you stayed too long in any one place, they would consume everything and everyone around you.

pretože (tento článkok sa volá What Do We Do with the Art of Monstrous Men? a je v ňom ešte kopa iných vecí)

There are many qualities one must possess to be a working writer or artist. Talent, brains, tenacity. Wealthy parents are good. You should definitely try to have those. But first among equals, when it comes to necessary ingredients, is selfishness. A book is made out of small selfishnesses. The selfishness of shutting the door against your family. The selfishness of ignoring the pram in the hall. The selfishness of forgetting the real world to create a new one. The selfishness of stealing stories from real people. The selfishness of saving the best of yourself for that blank-faced anonymous paramour, the reader. The selfishness that comes from simply saying what you have to say.

Moms don’t need more mugs and wine glasses – neskoro, ale aj tak:

And there you have it, what moms would love on the big day: Get out of her hair (if the kids are little), spend time with her (if you’re a teen, but be sure to smile), and track her down in Greece (if you’re an adult). Moms are forged through the bubbling lava of no sleep, kindergarten graduations, slammed doors and 2 a.m. calls that begin, “I crashed the car, but I’m okay.”

planet or plastic?

Because plastic wasn’t invented until the late 19th century, and production really only took off around 1950, we have a mere 9.2 billion tons of the stuff to deal with. Of that, more than 6.9 billion tons have become waste. And of that waste, a staggering 6.3 billion tons never made it to a recycling bin.

Who is Losing the Nile?

175 meters high and 1800 meters wide, the new dam’s storage capacity is 67 billion cubic meters, nearly the equivalent of a year’s flow of river water.

čo ak sa na telefóne stretnú dve takého:

Potom by už nemuseli telefonovať a mohli by si to vybaviť inak… začína to byť strašidelné. A ešte z inej strany, mali by sme vedieť, že tá entita na druhej strane telefónu nie je človek, keď zdvihneme? 

Tri – dva – jedna. Všetky oči na mňa.

Predstavte si, že máte stroj času. Predstavte si, že ste opäť dieťa a doma nemáte svoju izbu, stôl, na ktorom by ste sa učili. Nemáte tečúcu vodu, ani jednu knihu, vaši rodičia nevedia čítať. Predstavte si, že so všetkými súrodencami, s rodičmi a so starými rodičmi bývate v jednej miestnosti. Proste si predstavte, že by ste sa narodili v rómskej osade. Kde by ste boli dnes? A čo by vám pomohlo?

China, India grapple with the consequences of too many men

In the two countries, 50 million excess males are under age 20. Both nations are belatedly trying to come to grips with the policies that created this male-heavy generation. And demographers say it will take decades for the ramifications of the bulge to fade away.

parádne fotky polárnej žiary

pri príležitosti Svetového týždňa rešpektu k pôrodu krátke komentované ukážky z filmu Medzi nami: prvá, druhá, tretia, štvrtá

Kikin ročníkový projekt o mlieku

V prvej triede Kika robila projekt o hodinách, v druhej o očiach a tento rok o mlieku. Skúšala kozie, ovčie, bezlaktózové. Vyrábali sme doma tvaroh, maslo, jogurt a kaseínové ozdôbky (podobne sa kedysi vyrábali gombíky a spony na opasky). Minulý piatok ho aj odprezentovala. Kuba to ešte čaká.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...