Na inšpiráciu v mesiaci knihy

S blížiacim sa deadlinom na dopísanie vlastnej knihy mám času ešte menej ako zvyčajne, ale na počudovanie, čítať sa mi darí kúsok viac ako inokedy. Dôvody sú dva. Mišo je preč. A na to, aby som mohla písať, pričom písať v tejto fáze už neznamená ani tak pridávať text, ale hlavne prepisovať, dopisovať, vysvetľovať a vylepšovať, potrebujem, aby sa mi mleli v hlave slová. A tak siaham aj po osvedčených autoroch a autorkách, kde je aká-taká záruka, že to bude dobré, ale aj po nových, kde ma možno čaká prekvapenie. Takže tu je zoznam za posledných pár týždňov: 

Change agent (Daniel Suarez) – cez vianoce som čítala jeho knihy Daemon a FreedomTM. Po ďalšej by som už nebola siahla, ale táto bola o CRISPR, editovaní DNA, a na to som bola zvedavá. A musím priznať, že pri písaní záveru našej knihy (zatiaľ pracovne nazvanom Dreaming up the future), som nad ňou rozmýšľala.

Yet political realities in America made it increasingly unfeasible for entrepreneurs there to tinker with the building blocks of life. Every cluster of human cells was viewed as a baby in America. A quarter of the population wasn’t vaccinated. A majority of Americans didn’t believe in evolution. Social-media-powered opinions carried more influence than peer-reviewed scientific research. In this virulently anti-science atmosphere, synbio research was hounded offshore before it had really begun. 
all genetics is warfare
steel painted as wood

Cit slečny Smilly pre sneh (Peter Høeg) – túto som čítala zabalená v deke. Studená, ľadová, pochopíte z nej, prečo majú eskimáci viac ako sto rôznych slov pre sneh. Prvá polovica je výborná, napísaná presne na hrane, kde si môžete čítať medzi riadkami… a potom sa to zvrhne na nie príliš dobrý thriler. (Mimochodom, v tejto knihe sa spomínajú Euklidove Základy, nekonečný hotel, je tam uprostred textu matematický vzorec, píše sa tam o vedeckých článkoch… curiouser and curiouser)

Vládne rozšírený názor, že deti sú otvorené, že ich najvnútornejšia podstata sa z nich priam rinie. Aký omyl! Nik nie je tajnostkárskejší ako deti a nik na to nemá ani väčší dôvod. Ako odpoveď na svet, čo ustavične prichádza k nim s otváračom na konzervy, aby preveril, čo majú vo svojom vnútri …

Čítanie snehu je ako počúvanie hudby. Popísať, čo ste prečítali, je ako vysvetliť hudbu.

Ale ja som v živote ukotvená k niečomu, čo je stabilné. Môžete to nazvať orientačný zmysel; môžete to nazvať ženská intuícia; môžete to nazvať, ako chcete. Stojím na samých základoch a nemám už kam spadnúť. Možno to znamená, že som si život nezorganizovala príliš dobre. Ale vždy sa držím — aspoň jedným prstom — Absolútneho Priestoru. Preto je tam tá hranica, ako veľmi sa môže svet vychýliť, ako veľmi sa veci môžu pokaziť predtým, než na to prídem. A teraz už viem, bez štipky pochybnosti, že niečo je zle. 

Fire sermon (Francesca Haig) – na tejto knihe je zaujímavá hlavná myšlienka. Roky po veľkej katastrofe sa na zemi rodia vždy dvojčatá, chlapec a dievča. Jeden z nich je zdravý/á, druhý/á je nejakým spôsobom postihnutý/á. A zomierajú vždy naraz. Toto sa dozvieme na prvých tridsiatich stranách. A potom namiesto toho, aby sa autorka vyhrala s touto myšlienkou, nasleduje pomerne klišé príbeh, ktorý ani nie je veľmi dobre napísaný (nebola tam ani veta, ktorá by mi stála za odloženie…). 

Z neznámych dôvodov (Zdena Frýbová) – tak som sa odhodlala. Túto knihu som už raz – približne pred dvadsiatimi rokmi – čítala. Už som si nepamätala príbeh, ale pamätala som si veľmi dobrý pocit, ktorý som z nej mala. A bála som sa po nej siahnuť znova, že čo ak sa ten pocit po tých rokoch pokazí. Pokazil sa. Postavy mi liezli na nervy, každá svojím špecifickým spôsobom, príbeh nezaujal, miestami dokonca rozčuľoval, veci príliš klapali a zapadali do seba. Tuším, čo sa mi tam vtedy páčilo, ale dnes by som už takúto knihu ani nedočítala do konca – keby nepísala o biochemickom akademickom prostredí v Československu v sedemdesiatych rokoch. Zaujímavé pozerať, v čom sa podobá a líši od toho dnešného a v čom sa podobalo a líšilo od zahraničného vtedy. Takže ak, tak len ako sondu do minulosti. 

Z neznámych dôvodov je proces tvojho metabolizmu trochu iný ako ten môj. 

Wild girls (Ursula K. Le Guin) – malinká, zvláštna knižka, taký mix. Je v nej príbeh, zopár básní, rozhovor a úvaha. Natrafila so na ňu, keď som hľadala niečo úplne iné. Ale štandardne dobrá.

The Next War
It will take place,
it will take time,
it will take life,
and waste them.

Stalker/Roadside picnic (Arkadij a Boris Strugatskí) – na jednom matematickom sústredení bola raz nočná hra. Z chaty sme ochádzali v malých skupinách do lesa večer po tme. Keď začínalo svitať, schádzali sme sa pri ohni pár kilometrov odtiaľ. Alebo možno to bolo inak. Možno to ani nebolo ďaleko alebo celú noc. Ale to ráno si pamätám. Mokré, chladné, hmla sa prevaľovala, občas sa z nej niečo vynorilo a zase to pohltila, zo stromov kvapkalo, nevedeli sme kam presne, ako, prečo, mala som všetkého plné zuby a topánky plné vody. A išlo o nejakú guľu obalenú v pozlátku. Knihu som prvýkrát čítala, až keď som odtiaľ prišla domov. Dodnes mám pocit, že som v Zóne bola a viem, aké to tam je. Stalker je klasika a u mňa je výborný aj po dvadsiatich rokoch.

Or how about this hypothetical definition. Reason is a complex type of instinct that has not yet formed completely. This implies that instinctual behavior is always purposeful and natural. A million years from now our instinct will have matured and we will stop making the mistakes that are probably integral to reason. An then, if something should change in the universe, we will all become extinct – precisely because we will have forgotten how to make mistakes, that is, to try various approaches not stipulated by an inflexible program of permitted alternatives.

In some sense, we’re all cavemen—we can’t imagine anything more frightening than a ghost or a vampire. But the violation of the principle of causality—that’s actually much scarier than a whole herd of ghosts…

Look into my soul, I know – everything you need is in there. It has to be. Because I’ve never sold my soul to anyone! It’s mine, it’s human! Figure out yourself what I want – because I know it can’t be bad!

On writing (Stephen King) – ešte nie som úplne na konci. A King nie je ani môj obľúbený autor, ale písať naozaj vie, tak som si povedala, že pozriem, čo hovorí o svojom remesle.

Books are a uniquely portable magic.

The road to hell is paved with adverbs.

Description begins in the writer’s imagination, but should finish in the reader’s.

If you want to be a writer, you must do two things above all others: read a lot and write a lot. There’s no way around these two things that I’m aware of, no shortcut.

Your job isn’t to find these ideas but to recognize them when they show up.

V daždi zase na námestí

V piatok pršalo, ale na námestie som s deťmi išla aj tak. Spolu s kamarátmi odo mňa kúsok staršími, z ktorých jeden to zhrnul: “Som si myslel, že toto som už vybavil v 89. a teraz musím ísť znovu.”

Vyškerený Fico odchádzajúci od prezidenta je len jedna z hnusných vecí, ktorá sa stala minulý týždeň. Ak bude ten nadchádzajúci týždeň aspoň spolovice taký prekvapivý, tak sa veru máme na čo tešiť. 

A Mišo si zatiaľ užíva slniečko a cez víkend aj more a výlety.

Víkendové surfovanie

Martin Mojžiš na Námestí SNP: Nech je nás počuť! – pozrite video

Stephen Hawking dies at 76; His mind roamed the cosmos

Overlooked

Obituary writing is more about life than death: the last word, a testament to a human contribution.

Yet who gets remembered — and how — inherently involves judgment. To look back at the obituary archives can, therefore, be a stark lesson in how society valued various achievements and achievers.

Since 1851, The New York Times has published thousands of obituaries: of heads of state, opera singers, the inventor of Stove Top stuffing and the namer of the Slinky. The vast majority chronicled the lives of men, mostly white ones; even in the last two years, just over one in five of our subjects were female.

Picture a leader. Is she a woman?

“People have these prototypes in their head about what a leader looks like,” Dr. McClean said. “When we see an individual, we ask, ‘Do they fit that?’” If they don’t — even if they are acting like a leader — it’s harder to identify them as one. This disconnect does not require assuming that “women are less competent than men in general (e.g., intelligent, smart, organized, levelheaded),”

how to raise a boy

Veľa ľudí

Ale všetko bolo pokojné. Krátke a k veci. Deti bavilo pozerať transparenty, ale veľa z nich im bolo treba dovysvetliť a na niektoré som povedala, že tieto nie sú slušné, že o nich sa nebudeme baviť. Keď sme sa presunuli z Mariánskeho na Hlinkovo námestie, tak sa sťažovali, že príliš veľa ľudí a už nič nevidia. Ale pridali sa k hymne aj ku štrnganiu kľúčmi. Fascinujúce bolo, ako sa davy potom rozišli. Pripomínalo to tie flash mob videá, kde sa na stanici alebo na námestí akoby náhodne zídu ľudia, zatancujú zaspievajú a rozídu do davu.

Ja len dúfam, že sa týmto naozaj niečo pohlo a že príde zmena.

Mišo bol zatiaľ navštíviť koaly a klokany.

Vidíme sa v piatok na námestí

Opýtaj sa, čo môžeš urobiť a dozvieš sa, že všetko

Tak to je. Dnes musíme robiť každý niečo, čo sa dá, čo vieme. Jedinú vec nesmieme, ak nechceme zabudnúť na Jána, ktorému strelili do hrude a Martinu, ktorej strelili do hlavy, na hodnotu slobody tlače a slobody našej vlastnej…nesmieme nerobiť nič.

Miša máme v Brisbane, ale ja s Kikou a Kubom pôjdeme. Príďte aj vy, buď na to naše, alebo na iné.

Víkendové surfovanie

hlavne táto: ulice sú plné nahnevaných ľudí 

Slovensko nepotrebuje vidieť plný stôl bankoviek, to je cynizmus. Slovensko potrebuje vidieť charakterných ľudí, vodcov, ktorí dokážu s pokorou odísť zo scény, to je vodcovské a chlapské

Kto ohrozuje slovenské ženy?

Slovenské ženy neohrozuje „gender ideológia“. Ani homosexuáli. Ani medzinárodné dohovory. Ba dokonca ani migranti. Slovenské ženy ohrozujú slovenskí muži. A jediné náboženstvo, ktoré im u nás komplikuje prístup k ochrane, nie je islam, ale katolícke kresťanstvo…

Už tri roky vedie náš premiér fiktívnu vojnu s nejestvujúcimi „ucelenými moslimskými komunitami“, a pri tom nám nevadí, že iné náboženstvo preniká do zákonov,  transponuje pastierske listy do politických postojov, nárokuje si na zastúpenie v poradných orgánoch vlády.

Istanbulský dohovor: mýty a fakty

„Rod“ nie je sprosté slovo

Vďaka rodovým analýzam sa dnes môžeme – na pozadí tvrdých dát – pýtať, či je na Slovensku skutočne slobodnou voľbou žien ostávať doma s deťmi v predškolskom veku, doživotne opatrovať členov rodiny so zdravotným postihnutím či nevládnych starých rodičov, alebo či ide skôr o nevyhnutnosť, keďže na Slovensku nemáme vytvorenú potrebnú infraštruktúru služieb.

What terminally ill children taught this doctor about how to live

Simple acts of kindness were treasured and remembered until the very end

Women behind speculum redesign

Why project-based learning fails (h/t Ondrovi za linku)

So what am I advocating? I’m advocating that you actually think about what you’re trying to teach, and design drills for it. The first drills should focus on one thing at a time…

As an aside, this is why I believe in finding a competent private coach for every skill you really care about improving in.

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...