Lasagne

Tento recept mám od švagrinej. Akurát minule, keď som ho hľadala, tak ani za ten svet som ho nevedela nájsť, aj keď samozrejme bol presne tam, kde vždy. Neviem, čo sa vtedy dialo, možno mala moja kuchyňa vtedy chuť variť niečo úplne iné a ja som len tvrdohlavo nerozumela. Tak som vtedy išla po pamäti a povedala si, že ďalší raz spravím elektronický záznam z papierového receptu, o ktorom som matne tušila, že existuje. Nakoniec sa síce našiel aj ten pôvodný, ale snáď Ajke nebude vadiť, ak sa objaví aj tu.

Na paradajkovú omáčku:
trochu oleja
1 veľká cibuľa alebo 2 malé
3 strúčky cesnaku
500g mletého mäsa
350g paradajkovej omáčky alebo mierne zriedeného pretlaku
pokrájané paradajky
2 pokrájané zelené cibuľky
trochu pokrájaných húb (nemusia byť)
čierne korenie
soľ
bazalka
mäta

Na bešamelovú omáčku:
40g masla
40g múky
1 liter mlieka

Ostatné:
surové lasagne
200g postrúhaného syra

Opražíme pokrájanú cibuľu s cesnakom. Pridáme mleté mäso, prípadne huby a dochutíme korením, soľou a bylinkami. Keď je mäso uvarené, pridáme paradajkovú omáčku a za občasného miešania počkáme, kým sa vstrebe. Odstavíme a pridáme cibuľku a paradajky.

V druhom hrnci roztopíme maslo a opečieme na ňom múku. Za stáleho miešania postupne vlejeme mlieko a snažíme sa, aby nevznikli hrudky.

Na dno malého plechu dáme trochu bielej imáčky, poukladáme cestoviny, na ne tretinu červenej mäsovej omáčky a posypeme syrom. Zalejeme bielou omáčkou a opakujeme vrstvy. Končíme cestovinami poliatymi bešamelom. Pečieme 20 minút na 220C.

Poznámky:

  • Oplatí sa plech pred pečením zakryť alobalom a odokryť na posledných 5 minút. Bez neho bývajú najvrchnejšie cestoviny trochu chrumkavé (ako na mojom obrázku).
  • Niektorí ľudia cestoviny pred ukladaním do plechu varia alebo aspoň oblejú horúcou vodou. Na tento recept (ak naozaj použijete liter mlieka a teda sa má čo vstrebávať) to netreba. O hrniec (a príslušnú robotu) menej.
  • Aj keď ste už hladní, nechajte ich 15 minút postáť, keď ich vytiahnete z rúry predtým, ako sa do nich pustíte. Okrem iného budú trochu viac držať pohromade a lepšie sa naberať.
  • Toto je jedno z tých jedál, ktoré o kus lepšie chutia ako vyzerajú. 
  • vegetariánska verzia

Máme prezidentku, pani Zuzanu Čaputovú

A veľmi sa z toho teším. 

Blindsight a Echopraxia

Dve knihy, ktoré napísal Peter Watts. Veľmi, veľmi zaujímavé. Nepíšem, že výborné (to mám rezervované na inú kvalitu), všeličo sa im dá vytknúť, ale sú veľmi podnetné na rozmýšľanie o vedomí, o slobodnej vôli, o tom, čo všetko je život.
 
V knihách totiž ide o kontakt s iným životom. Schválne nepíšem, že s mimozemšťanmi, lebo to už máme zaškatuľkované… možno nie úplne ako zelených mužíkov, ale vpodstate ako niečo ľuďom celkom podobné. Ale tu je ten iný život tak cudzí a tak iný, že naše kategórie jednoducho nie sú aplikovateľné.
 
Treba veľa čítať medzi riadkami. Predpokladám, že kopu vecí mi aj ušlo (a na rozdiel od niektorých iných kníh nemám chuť si tieto prečítať znovu), ale to je práve ten druhý dôvod, pre ktorý knižky odporúčam. 
nature of free will, which Wegner thumbnails as “our mind’s way of estimating what it thinks it did”
 
at least under routine conditions, consciousness does little beyond taking memos from the vastly richer subconcious environment, rubber-stamping them, and taking the credit for itself. In fact, the nonconscious mind usually works so well on its own that it actually employs a gatekeeper in the anterious cingulate cortex to do nothing but prevent the conscious self from interfering in daily operations
 
The game is never over; there’s no finish line this side of heat death. And so, neither can there be any winners. There are only those who haven’t yet lost.
 
It didn’t matter whether shackles were built of genes or iron, whether you installed them after birth or before conception. Chains were chains, no matter where you put them.
 
What do you think vision is?” she asked him. “You don’t see a fraction of the things that surround you, and at least half the things you do see are deceptive. Hell, color doesn’t even exist outside your own head. Vision’s just plain wrong; it only persists because it works. If you’re going to dismiss the idea of God, you better stop believing your own eyes in the bargain.
 
Truth had never been a priority. If believing a lie kept the genes proliferating, the system would believe that lie with all its heart.
 
Brains are survival engines, not truth detectors. If self-deception promotes fitness, the brain lies. Stops noticing— irrelevant things. Truth never matters. Only fitness.
 
We’re not thinking machines, we’re—we’re feeling machines that happen to think

Víkendové surfovanie

Seven ways the world is not designed for women

The results were consistent and rather worrying. As women’s breast sizes grew, their participation in physical activity declined, particularly if that exercise was vigorous. Few very-large-breasted women jogged, for example.

Viagra Might Relieve Period Cramps, but Male Pharmaceutical Execs Don’t Care

When Viagra — sildenafil citrate — was tested initially as heart medication, its well-known properties for men were discovered. “Hallelujah,” said Big Pharma, and research ceased. However, in subsequent tests the same drug was found to offer total relief for serious period pain over four hours. This didn’t impress the male review panel, who refused further funding, remarking that cramps were not a public health priority. (Zvýraznenie moje) 

Päť argumentov proti plošnému rušeniu malých pôrodníc

Iniciatíva Baby Friendly Hospital: po 25 rokoch stále na začiatku

Despite what you may think, Mercury is on average the closest planet to Earth

The country has doubled its forest cover in the last 30 years, after decades of deforestation, so that half of its land surface is now covered with trees.

Plastic pollution: One town smothered by 17,000 tonnes of rubbish

Malaysia has become one of the world’s biggest plastic importers, taking in rubbish the rest of the world doesn’t want.

Ako som v Singapure objavil skutočnú konkurenciu pre liberálnu demokraciu

No, data is not the new oil

Let’s consider this Coen brothers–esque thought experiment: Thanks to some eccentric, long-lost uncle, I inherit the Phoenix Beacon, a 50,000-ton, Panamanian-registered crude oil tanker. The thing is filled to the brim with petroleum and the captain awaits my orders. To realize my newfound wealth, I’d call refinery offloading ports and oil-futures brokers in Chicago. After much drama, I’d monetize my inheritance at the prevailing price for West Texas Intermediate light, sweet crude, multiplied by the number of barrels in the ship (minus lots of fees).

Now, let’s consider a different inheritance: Amazon sends a delivery van to my home filled with hard drives containing all its sales and user browsing data for the past year. What do I do with it?

How personalized medicine is transforming your health care

The team also extracted a sampling of immune cells called tumor-infiltrating lymphocytes and tested them to see which ones recognized her tumor’s genetic defects. The scientists reproduced the winning lymphocytes by the billions and infused them into Perkins, along with a checkpoint inhibitor, pembrolizumab. More than two years later, Perkins, a retired engineer from Florida, shows no signs of cancer.

How women photographers access worlds hidden from men

Underwater photographer of the year

This is what AI looks like (as sketched by AI)

The self-portrait raises questions about the nature of creativity and human expression.

The first step was conceptual. The AI read thousands of NYT articles to derive representative concepts. The winning concept was the notion of a robot shaking hands with a human.

Bodka za lyžiarskou sezónou

Na Martinkách bolo tento víkend krásne, tak sme sa rozlúčili so snehom.

Toto bola sobota… v nedeľu sme dali už len doobednú polovicu. Kvízová otázka: zistite z grafu, kedy som lyžovala s deťmi.

La Skala

Kika:

Kubko:

Filmárik a filmuška?

Posledných pár rokov to boli rozprávkové postavičky (Stu a Kevin, Olaf a Elza, Harry a Hermiona). A dnes síce dostali jeden tip, že Filmárik a Filmuška, ale pôvodný zámer bol jednoduchší.

Býva aj na druhom stupni karneval? A ak hej, nerobia si už náhodou deti masky samy? Ale treba povedať, že Kubko nastrihal skoro všetky kolieska. A tak sme mali dve kocky domina, ktoré spolu pasujú.

Cez víkend sme športovali každý ináč

Kika lyžovala na Martinkách, Mišo zahájil bežeckú sezónu, ja som si bola zaplávať a Kubko mal futbalový tréning, po ktorom išiel vyprevádzať žilinských futbalistov na zápas s Trnavou. Najbližší víkend to skúsime spoločne.

Hore Grúňom, dole Grúňom

Skoro tridsaťkrát. V piatok sme si zobrali s Mišom dovolenku, zaviezli deti do školy a prelyžovali celý deň na Grúni. Prialo nám šťastie a na obed začalo svietiť aj slniečko. Úplná paráda.

A v nedeľu sme zobrali deti na Veľkú Raču.

Kubo sa nám postaral o riadne vzrúšo, keď sa prvú jazdu spustil z polovice tohto kopca šusom. Išla som ho potom dolu pozbierať, odniesol si dnes ako suvenír z kopca oškretý nos, ale vôbec ho to neodradilo a púšťal si to veselo ďalej aj ďalšie jazdy, ale začínal už trochu nižšie.

A čo treba na obed po poriadnej lyžovačke? No predsa horúce chili a štrúdľu.

A ešte pár fotiek Kubka spred pár týždňov na Martinkách. Ako sa hovorí, when the going gets tough, the tough go skiing.

Múzeum Andreja Kmeťa v Martine

Toto prírodovedné múzeum mi odporučil kolega, ktorý tam bol minulý rok s neterou a synovcom. A dobre spravil, ďakujem. Nám síce chvíľu trvalo, kým sme doň zavítali, ale keď sme tam už boli, tak sa páčilo aj veľkým, aj malým.

Pekne zrekonštruované (eurofondy?), veľa dreva, skrinky na bundy označené zvieratami a rastlinami namiesto čísel. Za niečo vyše hodinu sme prešli neživú aj živú prírodu Turca a okolia. V tej živej boli pekne urobené herbáre a diorámy so zvukmi. Jedine púšťanie zvukov mohli vymyslieť nejako inak ako búchaním na sklo.

Ďeťom sa páčil aj mikroskop, cez ktorý mohli pozerať a to, že sme tam v sobotné popoludnie boli skoro úplne sami, takže si mohli všetko vyskúšať bez vyrušovania a čakania na ostatných.

A že kto bol pán Kmeť? Kňaz, archeológ, botanik, geológ, etnograf, historik, zberateľ všetkého možného… v múzeu je aj vystavené niečo z jeho zbierky. Len jeho herbár mal vraj 88 000 položiek. By ma zaujímalo, kedy to všetko stíhal a kam to všetko dával…

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...