Niagarské vodopády (z druhej strany)

Cestou z Curaçaa sme mali chvíľu času v Toronte. Tak sme si požičali auto a išli pozrieť Niagarské vodopády. My s Mišom sme ich už raz videli, ale iba z americkej strany. Z tejto kanadskej bol trochu lepší výhľad. A aj trochu väčšia zima, ako keď sme tam boli v máji. Pri vodopádoch všetko pokrývala ľadová vrstva a aj nám…

ďalej...

Národný park Christoffel

Ostrov Curaçao je taký… nerovný. Tam kde nie je pahorkatý, tam je vlnitý. Najvyšší kopec je Mount Christoffel, má 380 metrov a pomenovali po ňom celý národný park. Videli sme ho už cestou na niektoré pláže a chceli sme naň vyjsť, ale odrádzali nás dve veci – Mišove tenisky boli v stratenom batohu a bolo treba vyrážať zavčasu ráno, aby…

ďalej...

Plávanie s korytnačkami

Nemali sme šnorchle, lebo batoh, do ktorého sme ich spolu s plutvami, plážovým stanom, Mišovými teniskami a podobnými užitočnými vecami zbalili, sa nejako pozabudol vo Frankfurte. Časom dorazil aj na Curaçao, ale nie k nám a musel potom cestovať sám až domov. Ale mali sme aspoň plavecké okuliare, takže sme mohli pozorovať, čo všetko pláva vo vode. Kopa rybičiek, Kika…

ďalej...

Curaçao

Curaçao (miestni vyslovujú “kurasó”) je maličký ostrov na juhu Karibiku. Spolu s Arubou a Bonaire patrí do holandských Antíl. Je tak trochu v závetrí, takže sa mu vyhýbajú hurikány, ale stále tam fúka teplý suchý vietor. Klíma je preto iná, než akú sme stretli pri predchádzajúcich cestách do Karibiku. Je tam sucho, samé kaktusy, aloe vera, … palmy len tam,…

ďalej...