The Overstory

Na túto knižku treba trpezlivosť. Začína koreňmi – krátkymi akoby poviedkami, ktoré postupne predstavia ľudské postavy (môže mať kniha deväť hlavných postáv?). Potom príde kmeň, kde sa príbehy postáv poprepletajú, vyrastú do koruny. A na koniec padajú semená. A celý čas sú tam ešte stromy, veľa stromov.

Nálada je taká optimisticko-pesimistická. Teda pre ľudí vpodstate len pesimistická a trúchlivá. Ale na stromy, aj keď to v čase príbehu nie je veľmi ružové, čaká budúcnosť. 

Understory je po anglicky lesný podrast – všetko to, čo rastie v lese pod korunami stromov, v knižke sa viackrát spomína. Overstory – koruny stromov, je priamo len v názve knihy a aj to pravdepodobne kvôli slovnej hračke. Všeliakých viac-či-menej zjavných referencií sa nájde tiež dosť: na Loraxa, ktorý hovorí za stromy, na Annu Kareninu a (ne)šťastie rodín, na Wohllebenov Secret Life of Trees… veľa som si určite ani nevšimla. 

Kniha o stromoch a čase, ktorá je vlastne o ľuďoch, taká, čo dáva viac otázok ako odpovedí. Miestami trochu pátosu, miestami príliš hustý podrast, ale celkovo veľmi dobre napísaná. 

Your kind never sees us whole. You miss the half of it, and more. There’s always as much below ground as above. That’s the trouble with people, their root problem.

thoughts he doesn’t know how to have.

‘When is the best time to plant a tree? Twenty years ago.’
‘When is the next best time? Now.’

The greatest flaw of the species is its overwhelming tendency to mistake agreement for truth. Single biggest influence on what a body will or won’t believe is what nearby bodies broadcast over the public band.

Other creatures—bigger, slower, older, more durable—call the shots, make the weather, feed creation, and create the very air.

I hear myself best when I’m sleeping.

What do stories do? They kill us a bit and make us change.

Righteousness makes Mimi nuts. She has always been allergic to people with conviction. But more than she hates conviction, she hates sneaky power.

You’re studying what makes some people take the living world seriously when the only real thing for everyone else is other people. You should be studying everyone who thinks that only people matter.

The best arguments in the world won’t change a person’s mind. The only thing that can do that is a good story

She could tell them about a simple machine needing no fuel and little maintenance, one that steadily sequesters carbon, enriches the soil, cools the ground, scrubs the air, and scales easily to any size. A tech that copies itself and even drops food for free. A device so beautiful it’s the stuff of poems. If forests were patentable, she’d get an ovation.

Say the planet is born at midnight and it runs for one day. First there is nothing. Two hours are lost to lava and meteors. Life doesn’t show up until three or four a.m. Even then, it’s just the barest self-copying bits and pieces. From dawn to late morning—a million million years of branching—nothing more exists than lean and simple cells. Then there is everything. Something wild happens, not long after noon. One kind of simple cell enslaves a couple of others. Nuclei get membranes. Cells evolve organelles. What was once a solo campsite grows into a town. The day is two-thirds done when animals and plants part ways. And still life is only single cells. Dusk falls before compound life takes hold. Every large living thing is a latecomer, showing up after dark. Nine p.m. brings jellyfish and worms. Later that hour comes the breakout—backbones, cartilage, an explosion of body forms. From one instant to the next, countless new stems and twigs in the spreading crown burst open and run. Plants make it up on land just before ten. Then insects, who instantly take to the air. Moments later, tetrapods crawl up from the tidal muck, carrying around on their skin and in their guts whole worlds of earlier creatures. By eleven, dinosaurs have shot their bolt, leaving the mammals and birds in charge for an hour. Somewhere in that last sixty minutes, high up in the phylogenetic canopy, life grows aware. Creatures start to speculate. Animals start teaching their children about the past and the future. Animals learn to hold rituals. Anatomically modern man shows up four seconds before midnight. The first cave paintings appear three seconds later. And in a thousandth of a click of the second hand, life solves the mystery of DNA and starts to map the tree of life itself. By midnight, most of the globe is converted to row crops for the care and feeding of one species. And that’s when the tree of life becomes something else again. That’s when the giant trunk starts to teeter.

Life has a way of talking to the future. It’s called memory.

Black lives matter

Veľká debata o aktuálnom dianí, Geogovi Floydovi, Christianovi Cooperovi, rabovaní, protestoch, policajtoch, frustrácii, pandémii a všeličom inom dnes s deťmi u nás doma. Aj za pomoci (starších) videí:

Olaf v chladničke

Nechcelo sa mi začínať s kváskovým chlebom. Už dlho som ho registrovala, minulé leto žartovala s kamarátkou, že či berie kvások na dovolenku. Ale zdalo sa mi, že ja to nejdem ani skúšať, lebo sa mi nechcelo prispôsobovať. Kupovali sme dobrý chlieb z malej pekárne. Predstava, že treba myslieť na to, kedy kvások kŕmiť, myslieť na to, že treba kus dopredu začať, ak chceme mať niekedy chlieb, piecť ho pravidelne a nie len raz za čas… nechcelo sa mi. 

A potom sme sa presťahovali do Ameriky. Pekáreň ďaleko. Začala som chlieb piecť pravidelne. Zo sušených kvasníc, plus-mínus tri hodiny kysnutia.

A keď som už chlieb mala pekne doiterovaný ku mojej aj všeobecnej spokojnosti, prišla pandémia. A časom začali dochádzať kvasnice. Tým dochádzať myslím dochádzať u nás doma, v obchode jednoducho neboli. Tak ale zjavne nie je lepší čas, kedy sa začať učiť kváskovať, ako keď sme zavretí doma ďaleko od svojej najobľúbenejšej pekárne, necestujeme, chlieb už pravidelne pečiem aj tak a fľaštička s kvasnicami sa vyprázdňuje. 

Nasledovalo trochu teoretickej prípravy a potom som namočila do teplej vody za hrsť hrozienok. Nechala som ich v kuchyni stáť v zavretej fľaši pri izbovej teplote 6 dní. Dovtedy vyplávali navrch, voda bola hnedá a bolo v nej vidno trochu bubliniek. (Osadenstvo malo reči, že či vyrábam nejaký magic potion alebo čo z toho bude…) Preliala som všetko cez sitko do misky a vodu potom naspäť do fľaše. Ponúkla osadenstvu, či si niekto trúfa na skysnuté hrozienka (nie).

Do hnedej vody som potom primiešala múku – pšeničnú all purpose, lebo ražnú som v potravinách nenašla. Nevážila som (hlavne preto, že som ani tú vodu nemala odmeranú – asi jeden a pol deci?), ale spravila som z toho takú hladkú riedku kašu. Zavrela som fľašku a tentokrát som ju dala do chladničky. Osadenstvo som poprosila, nech začne rozmýšľať nad menom, lebo že budeme mať onedlho domáce zvieratko. 

Na druhý deň bola vo fľaši kopa malých bubliniek. Kvások žije a dostáva meno. Pečenie chleba padlo zrovna na deň, keď bolo treba ísť aj do obchodu. Nainštruovala som Miša, nech kúpi aj zopár baglov. (Veď čo ak by to nevyšlo?) Chlieb som zamiesila ráno, všetky suroviny ako inokedy, len namiesto sušeného droždia som dala dve lyžice kvásku a nechala ho pri izbovej teplote až skoro do piatej. Ani za ten čas nenarástol tak, ako zvykne chlieb s kvasnicami za tri hodiny, ale večera sa blížila, tak som ho dala piecť aj tak. 

Dorástol v rúre a polovicu z neho sme ešte teplú zjedli v ten večer. Bol trochu iný, ako sme zvyknutí, ale veľmi dobrý.

Aj s teoretickou prípravou, ja som doteraz trochu mimo (= užasnutá) z toho, že sa dá spraviť kysnuté cesto bez droždia. Silným spôsobom to nabúrava moju už pár rokmi pečenia vybudovanú intuíciu. Divné je to, divné. 

Kvasnice som medzičasom kúpila (ďaleko, cestou z výletu), takže aj keby sa Olafovi nedarilo, chlieb bude. Ale idem s ním skúšať nejaký čas spolunažívať a ktovie, možno vydrží aj do popandémie.  

Víkendové surfovanie

68 Bits of Unsolicited Advice from Kevin Kelly

five deeps

Vescovo’s crew was an unlikely assemblage—“a proper band of thieves,” as the expedition’s chief scientist put it—with backgrounds in logistics, engineering, academia, and petty crime. Some on board had spent decades at sea; others were landlubbers. For more than a year, they faced challenges as timeless as bad weather and as novel as the equipment they had invented for the job.

J.K.Rowling: The Ickabog (zadarmo online aj so súťažou pre deti) – začali sme čítať

Občianska výzva parlamentu a vláde SR – Stojíme za verejnou ochrankyňou práv

astronaut.io

These videos come from YouTube. They were uploaded in the last week and have titles like DSC 1234 and IMG 4321. They have almost zero previous views. They are unnamed, unedited, and unseen (by anyone but you).

Astronaut starts when you press GO. The video switches periodically. Click the button below the video to prevent the video from switching.

Kika má 11 rokov

Rovnako ako Kubo, chcela aj ona na narodeniny limetkový cheesecake, tak sme ho piekli už druhý raz za mesiac. V deň jej narodenín nám ráno niekto zazvonil pri dverách (čo sa teda stáva len veľmi veľmi výnimočne) a keď Kika prišla otvoriť, tak si našla darček a papierovú kytičku a z druhej strany cesty mával jej spolužiak so svojou mamou. Iný jej spolužiak mal narodeniny presne v ten istý deň (aj keď dvanáste), tak potom im obom zvyšok triedy blahoželal naraz počas meetingu s pani učiteľkou. Od nás dostala vytúžený dres, veľký balík čokolády do mlieka a papierový náramok. Telefonovala so starými rodičmi. Večer v posteli zahlásila, že jej narodeniny sú čím ďalej tým lepšie, tak sme mali všetci radosť. 

Raymondskill Falls (Delaware Water Gap)

Do tretice sa nám podarilo do parku Delaware Water Gap prísť, keď už boli stromy zelené (prvý výlet 2007, druhý výlet 2010) a malo to niečo do seba. Začali sme pri Raymondskill vodopádoch, ale tie ma príliš nenadchli. Sú len malý kúsok od parkoviska, takže na chodníku samozrejme veľa ľudí, a na vode pena. A zjavne to nebola pena len z toho, že voda padá z veľkej výšky. 

Tak sme si našli iný chodník. Prechádzali sme sa po nízkom hrebeni s výhľadom na rieku Delaware a na tri americké štáty. Deti trochu kvíkali, že horúco (som zvedavá, čo budú hovoriť v lete), ale ja by som pokojne išla aj dlhšie. 

Sandy Hook Beach

Voda mala menej ako 15 stupňov, takže plávať sa samozrejme nedalo. (Ono aj keby bola teplá, tak s New Yorkom a zásobovacími tankermi na dohľad by sme si to zrejme rozmysleli…) Ale na lenivé sobotné doobedie na piesku a počúvanie špliechania vĺn to bolo ideálne. Deti sa už pýtali, kedy pôjdeme znovu. 

Spoločenské hry na diaľku

Samozrejme, že je aj veľa rôznych online verzií spoločenských hier, ale pri tom, koľko času teraz Kubo s Kikou trávia na počítačoch so školou (a áno, aj s hraním, aktuálne fičí Minecraft) sme radi, keď sa hrajú stolové hry… na stole. Podarilo sa nám zorganizovať aj zopár partií s kamarátmi zo Slovenska.

Zatiaľ sa ukázalo, že fungujú:

Osadníci z Katanu (4 hráči) – Obe strany mali rozloženú rovnakú plochu, hlásili si, čo kto hodil. Na oboch stranách si rovnako stavali cesty, mestá a dediny, aby mali prehľad. A veľmi ich bavilo obchodovanie medzi hráčmi, lebo ho robili cez “bankové prevody” – na jednej strane zložili suroviny do banky a na druhej z nej vytiahli.

Šarády (4 samostatní hráči, aj 2 dvojice) – Veľký úspech, bavilo ich to dlhšie, ako som čakala. Dominovala téma Star Wars, lebo to bolo zrovna okolo štvrtého mája, ale boli aj bryndzové halušky, gumkáči a všeličo iné. 

Lodičky (3 hráči) – Lodičky klasické, štvorčekovo-papierové. Dobré bolo dohadovanie na začiatku o označení hracích plôch a druhoch lodičiek a presných pravidlách. Ale potom sa odohrala len jedna partia. 

Skyjo (3 hráči) – Skyjo je u nás obľúbené aj bez hráčov za oceánom. Rozložené bolo iba na našom stole, ale keďže žiadne karty sa nedržia na rukách, ale všetko sa vykladá, tak to stačilo. 

Skúšali ste niekto niečo podobné? Ak hej, dajte tipy. 

(Mierne súvisí: Zistila som, že je jednoduchšie mať na cvičeniach z programovania 20 vysokoškolských študentov v jednej miestnosti, ako 3 deti v dvoch miestnostiach. Mali sme pár sedení k Scratch-u s jedným Kubovým kamarátom na Slovensku. V podstate sa každému z nich podarilo spraviť nejakú verziu hry hadík, ale bolo fascinujúce, aké to bolo živelné a ako to srandovne vychádzalo, že keď sa niečo kazilo, tak všetkým trom naraz, ale každému niečo iné.)

Víkendové surfovanie

Predčasne narodené deti sú už týždne bez rodičov, podpíšte sa pod otvorený list

Na Slovensku bolo hlavným hygienikom vydané rozhodnutie o zákaze návštev hospitalizovaných pacientov a pacientiek. Mnohé nemocnice teraz na základe tohto rozhodnutia úplne zakázali prístup rodičom k svojim deťom, čím došlo k hrubému zásahu do povinností a práv rodičov, ako aj do práv hospitalizovaných detí. Takýto zásah je z ľudskoprávneho hľadiska a z pohľadu medzinárodných dohovorov, ktorých je Slovenská republika signatárom, neproporcionálny, a to aj v čase pandémie. Súčasne je tento zásah protiprávny i v zmysle platných právnych predpisov Slovenskej republiky. Zamedzovanie ľudskému kontaktu medzi rodičmi a deťmi vnímame ako nesmierne necitlivé až kruté opatrenie, so závažnými dopadmi na zdravie detí a psychické zdravie rodičov a celých rodín.

Pueyo: How to Do Testing and Contact Tracing

We can reopen the economy again if we do a few things right, including testing and contact tracing. We need to test all people with symptoms and their contacts, which means at most 3% of our tests should turn out positive.

Relaxing All Social Distancing Behaviors Now Is a Huge Mistake

The 30 days will be blissful because people won’t pay the price for May’s experiment until June.

what happens next? play/read 30 mins (nič nové, ale to, čo vieme, vo výbornej forme)

For builders: Build tests. Build ventilators. Build personal protective equipment for hospitals. Build tests. Build masks. Build apps. Build antivirals, prophylactics, and other treatments that aren’t vaccines. Build vaccines. Build tests. Build tests. Build tests. Build hope.

“She gets frustrated every time we start,” one mother emailed her last week, “and then I get irritated and she gets irritated and it usually ends in me saying we should take a break and then the cycle repeats. One or both of us typically ends up in tears by the time it’s all said and done and no work is completed.”

All your questions about the pandemic, answered. Sort of.

Your kids are living through a crisis. It’s all right if they feel anxious, or if you can’t maintain routines or keep up with regular school schedules. Just make sure they don’t fall behind, and remember that kids thrive on routine. So stick to a schedule, but give them space, and stay inside, and go outside, and use technology to connect with teachers and friends, and limit screen time.

Ako zaškrtíš Desdemonu, keď si dva metre od nej? Lasom?

O mocenských hrách s webkamerou

Tí, ktorí mlčia a ostávajú skrytí, tak iste činia z rôznych pre nich dobrých dôvodov – od mocenskej hry, cez pohodlnosť, až po osobnostné nastavenie, túžbu po zachovaní súkromia svojej izby, či aktuálne osobné problémy. To však nič nemení na situácií, že  disponujú veľkou, často neuvedomenou silou: slobodou neprejaviť sa  a nič zo seba nedať. Deje sa to aj offline, ale v dištančnom svete karantény dostal tento jav priestor sa nečakane vo veľkom materializovať – cez každodenné rukolapné rozhodnutia o zapnutí či vypnutí webkamery.


Bolero som prvýkrát počula, keď som mala 12. Po tme. Dodnes mám zimomriavky zakaždým, keď ho počujem. Aj v takejto verzii má niečo do seba: 

How Much Ambition Can One Relationship Take?

‘Couples tend to start out mutually supportive of each other’s ambitions,’ Petriglieri continues. ‘But then something happens (for example, sharing a home or having children) to tip the balance in favour of one of them (often, but not always, the man).

Slovenky menej športujú, viac sa starajú … ako Slováci

[In Slovakia] In total, 60 % of women cook and do housework every day for at least one hour, compared to only 16 % of men, with generally higher shares among women (85 %) and men (18 %) in couples with children.

Wealth shown to scale

Daniel Radcliff číta Harryho Pottera

IKEA meatballs

Princeton

Dnes nám otvorili parky, takže sa už bude opäť dať chodiť všelikam von. Ale minulý týždeň, keď ešte boli zavreté a nebolo jasné, že dokedy, sme sa doma dohodli, že sa aj tak budeme chodiť venčiť na nové miesta. Povedali sme si, že spravíme tour de okolité dediny. Odvezieme sa autom, zaparkujeme niekde v mestečku, poprechádzame sa, kúpime nejaký take-out obed a buď ho zjeme niekde na deke, ak sa bude dať, alebo ho zoberieme domov.

Ako prvý bol minulú sobotu na rade Morristown. Ok, asi tam ešte pôjdeme do múzea, keď sa znovu otvorí, bezkontaktný take-out sme nakoniec zjedli doma. Ale dnes sme išli kúsok ďalej a navštívili kamarátov v Princetone. Tu sa opäť raz ukazuje, aká je moja pamäť deravá, pretože viem, že po Princetone sme sa už kedysi (pred desiatmi rokmi) prechádzali pri niektorých našich cestách na neďalekú samozbernú farmu, ale vôbec mi to teraz nebolo povedomé. Tak som si kampus a hlavnú ulicu pozrela nanovo. 

Po dvoch dňoch dažďa sme dnes úplne neodhadli slniečko a skoro letný deň. Okrem toho si Kubko oškrel aj koleno, aj lakeť, aj on aj Kika frfľali na rúška v teple a jedna z najlepších univerzít sveta ich nejako veľmi neoslovila, takže výlet sa viac páčil mne a Mišovi, ale živú spoločnosť sme si po týždňoch izolácie užili všetci.    

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...