Census 2020

Amerika má v ústave, že každých 10 rokov si majú spraviť sčítanie ľudu. Vyšlo to tak, že sme sa tu sčítavali aj pred desiatimi rokmi a aj teraz. Okrem toho, že tentokrát nám vyšlo vyššie číslo, bol rozdiel ešte aj v tom, že minule sme ešte posielali naspäť papier a teraz to už išlo online. Celkom by ma zaujímalo, akú časť očakávajú, že dostanú v elektronickej podobe a akú časť si budú dodatočne pýtať písomne alebo osobne. Sčítanie sa robí k 1. aprílu. Je to veľká federálna akcia s obrovskou zotrvačnosťou, ale aj tak by možno v aktuálnej situácii bolo na zváženie, či to neodložiť o rok. Veľa sa zmení. Odhliadnuc od počtu ľudí, pravdepodobne sa zmení aj to, kde budú. 

Zapekané ovsené vločky

Naše deti sa naučili na jednotvárne raňajky: cereálie s jogurtom alebo zaliate mliekom. To je na jednu stranu dobre, lebo sa o svoje hladné brušká bez problémov postarajú, keď sa nám s Mišom nechce ráno vstávať. Na druhú stranu to nie ideál, hlavne preto, že sa snažia vyberať si všeliaké sladené chrumky. Na Slovensku sme zvykli kupovať rôzne musli, ale tu si akosi neviem nájsť tie svoje, tak som sa nechala inšpirovať Lenkou a zapekám ovsáky doma. Občas sa nechám ukecať, aby som do nich na záver primiešala aj kúsky čokolády. 

350g ovsených vločiek
80g masla
3 polievkové lyžice medu
za hrsť nesladeného strúhaného kokosu
za hrsť nakrájaných vlašských orechov
hrozienka a/alebo iné sušené ovocie

Roztopíme maslo.  Zmiešame všetky prísady okrem hrozienok/sušeného ovocia. Vysypeme na plech a pečieme na 170C/340F približne 20 minút. Po desiatich minútach premiešame. Po upečení primiešame hrozienka a nasypeme do nádoby na uskladnenie. 

Homeschooling

Niektorí dnes slávia Komenského narodeniny a deň učiteľov. Medzinárodný deň učiteľov je vraj 5. októbra. Pokojne tých sviatkov môžeme mať aj viac, veď aj učiteľov a učiteliek, viac-či-menej dobrovoľných, máme teraz tiež viac a niečo dobré by si zaslúžili. Aj keď teda sviatok nikomu nepomôže, ale aspoň je to celkom dobrá príležitosť porozprávať, ako to v týchto dňoch vyzerá s učením u nás. Keď nám pred vyše dvoma týždňami zavreli školu, spravili sme si s spolu deťmi rozvrh na pracovné dni a plus-mínus podľa neho ideme. 

Po raňajkách každý deň začíname matikou. Kika väčšinou dostane od svojej učiteľky video na Khan Academy a sadu príkladov, ktoré má zrátať. Niekedy má namiesto príkladov pripraviť lekciu pomocou Flipgrid, kde vysvetlí nejaký koncept na príklade. Buď len nahrá krátke video, kde to porozpráva, alebo ak treba písať, tak si dopredu nachystá “tabuľu”, na ktorú môže ešte dopisovať. Občas ešte dostane hlavolamové príklady navyše. Keď nie, tak rieši Sezamkové alebo Maksové úlohy. Kubo väčšinou dostane video s pánom Burgerom. Pán Burger ho baví, ale matika sa mu zdá veľmi ľahká. Príklady od pani učiteľky dostáva kvízové na IXL a na XtraMath, ale XtraMath som mu zatrhla, lebo je to len dookola klikanie malej násobilky. Radšej mu tiež namiesto toho dávam niečo viac rozmýšľacie: Maksíka, niečo zo slovenského štvrtáckeho pracovného zošita, iBobor… Niekedy riešia niečo spoločne, naposledy Einsteinovu úlohu, kto býva v ktorom dome.  

Potom máme angličtinu, ktorú tu volajú ELA – English Language Arts. Kika niekdy dostane článok, ktorý má prečítať a potom odpovedať na nejaké otázky, či čítala s porozumením. Niektoré sú len vybrať z možností, niektoré musí napísať odstavec a doložiť to nejakým citátom z textu. Niekedy má za úlohu pol hodinu si čítať, čo chce, a potom napísať, o čom čítala a čo si o tom myslí. (Písanie je všetko na počítači.) Tento týždeň prečítala Chocolate touch a Sideways stories from Wayside school. Zatiaľ ešte máme dosť papierových knižiek doma, lebo sme sa prezieravo zásobili dva dni predtým, než sa zavrela knižnica a aj škola posledný deň poslala s deťmi domov vyše desať malých knižiek, ale keď dôjdu, máme prístup do knižnice online a aj do detskej knižnice Epic. Okrem toho ešte celá trieda číta Number the stars – knižka o dievčati a jej rodine, ktorá pomáhala židom utekať z Dánska počas druhej svetovej vojny. Učiteľka sa ich na každú kapitolu niečo pýta, mali Google meet, kde rozoberali, prečo sa kniha volá práve takto… Ale teda, táto kniha je pre Kiku celkom ťažká (aj angličtinou, aj témou), takže ju čítame spolu. Kubo väčšinou dostane nejakú rozprávku na Readworks, kde ju môže zároveň aj čítať, aj počúvať a potom sa má tiež k niečomu vyjadriť. Do toho sa mu vyslovene nechce, pol hodinu sa vykrúca, kým napíše ten jeden odstavec. Niekedy má kvíz na IXL, to je celkom dobré, lebo si zlepšuje slovnú zásobu. Knižky, čo teraz naposledy čítal, boli jedna o Aljašských pretekoch Iditarod, House of robots a Potterwookie. A ja do angličtiny počítam aj to, čo pozerajú 🙂 naposledy Addams family (tie staré diely) a Magic schoolbus.  

A potom slovenčinu. Raz za týždeň im nadiktujem diktát (obidvom ten istý) a Kubo určí slovné druhy a Kika pre pár slov gramatické kategórie. Ostatné dni si vyberieme niečo z úloh, ktoré slovenské pani učiteľky dajú cez elektronickú žiacku knižku alebo cez alfa, nech máme prehľad. Pôvodný plán bol prísť na preskúšanie do slovenskej školy na konci júna, ale teraz vôbec nie je jasné, či sa to bude dať… Ale keď budú slovenské deti nejako hodnotiť online, tak snáď by mohli aj tých našich…

Potom chystám obed a deti mi tak striedavo pomáhajú a telefonujú/píšu s kamarátmi. Po obede najprv dorazíme, ak je ešte niečo na úlohu z tunajšej školy. Väčšinou býva na pol hodinu buď social studies alebo science a občas španielčina.

Na social studies sa Kubo učil o New Jersey (tiež všeličo čítal a potom mal kvízy, ale ľahké kontrolné otázky na druhý deň odhalili, že veľa sa toho nenalepilo) a Kika prečítala slovenskú učebnicu dejepisu a bola na virtuálnej návšteve na Ellis Island. Okrem toho sme čítali komixy o peňažnom systéme, ktoré mi poslal FED ako odškodné za zrušenú tour. Občas pozrieme stránku NewsForKids, lebo Kika je veľmi nažhavená pozerať správy, ale spracovávať ich veľmi ešte nevie. 
Na science Kubo vynaliezal padák (prototypy testoval tak, že zhadzoval Lego panáčika z terasy), na BrainPop sa učil o magnetoch a rôznych typoch síl. Kika čítala o hmote/skupenstvách/kondenzácii a čo to má spoločné so sopľom… a má tiež spraviť najaký vynález. Zatiaľ to vyzerá na radlicu na vysávač, aby odhŕňala Lego kocky rozsypané na zemi (facepalm)… A pozeráme videá na The kid should see this

Na španielčinu nahrávajú krátke videá cez Flipgrid: o sebe, o rodine, o dome. Kubo ten dom minule rapoval… A s Mišom počúvajú podcasty Coffee break Spanish

A potom robia “naše veci”. Programujú v scratchi. Niekedy programujú Lego robotov, s pomocou knižky spravili triedič kociek podľa farby:

Kubo v jednej hre na matike nakreslil obrázok:

A potom chcel také programovať:

Spravili sme spolu fotoknihu, na ktorú sme sa chystali už skoro rok:

Stop motion video (pomocou ClapMotion):

Prelistovali sme knihu o Leonardovi da Vincim a deti dostali úlohu nakresliť jedno zviera v troch rôznych pózach:

Kika si robí kuchársku knihu podľa toho, čo varíme a pečieme, Kubo kreslil draka:

A spolu s Kikou kreslia kriedami na chodník aj pre nás aj pre susedov. Prší každú chvíľu, takže miesta je stále dosť. 

Chodíme sa venčiť. Prechádzky ich nebavia, takže väčšinou s loptou na ihrisko alebo chodia s Mišom behať na atletický ovál. 

A tak… je ale veľká škoda, že nemôžu chodiť do školy. Keď sa trochu rozkecali a začali sa kamarátiť so spolužiakmi, tak prišla karanténa. A nie je vôbec jasné, kedy sa škola zase otvorí. Krátkodobo je tento setup fajn, robíme kadečo, na čo pretým “nebol čas” a často sa vyberieme, kam nás zvedavosť zavedie, len ja stále rozmýšľam, čo bude ďalej. To už je ale na iný post.  

Víkendové surfovanie

Dnes opäť corona a ne-corona časť. Vyberte si tú svoju.

odborný článok z roku 2007, posledné dve vety: 

The presence of a large reservoir of SARS-CoV-like viruses in horseshoe bats, together with the culture of eating exotic mammals in southern China, is a time bomb. The possibility of the reemergence of SARS and other novel viruses from animals or laboratories and therefore the need for preparedness should not be ignored.

less wrong info-databáza

grafy

Is Barbarism with a Human Face Our Fate? 

What this means is that our reaction to it should also be to do the impossible – what appears impossible within the coordinates of the existing world order. The impossible happened, our world has stopped, AND impossible is what we have to do to avoid the worst, which is – what?

good judgement forecasts 

ochráň svojho lekára/ku

‘Since I Became Symptomatic’

The day I realized I was sick, I posted a sign for my neighbors downstairs warning them I’ve got the plague. I’m still up at night with the vector’s guilt. Everyone who is sick is someone else’s patient zero.


kométa Atlas (C/2019 Y4) možno bude o pár týždňov viditeľná aj voľným okom (pandémia, nové svetlo na oblohe, čo je ďalší znak apokalypsy?)

When astronomers first spotted Comet ATLAS in December, it was in Ursa Major and was an exceedingly faint object, close to 20th magnitude. That’s about 398,000 times dimmer than stars that are on the threshold of naked-eye visibility. At the time, it was 273 million miles (439 million kilometers) from the sun.

But comets typically brighten as they approach the sun, and at its closest, on May 31, Comet ATLAS will be just 23.5 million miles (37.8 million km) from the sun. Such a prodigious change in solar distance would typically cause a comet to increase in luminosity by almost 11 magnitudes, enough to make ATLAS easily visible in a small telescope or a pair of good binoculars, although quite frankly nothing really to write home about.

Except, since its discovery, the comet has been brightening at an almost unprecedented speed. As of March 17, ATLAS was already magnitude +8.5, over 600 times brighter than forecast. As a result, great expectations are buzzing for this icy lump of cosmic detritus, with hopes it could become a stupendously bright object by the end of May.

the price of discipline

If we want to raise healthy, high-agency children, we should give them the freedom to make decisions without removing them from the consequences of those decisions.

Skip the small talk

Hey from the future

 

Chlieb 2.0

Po niekoľkých iteráciách, tu je recept na chlieb, podľa ktorého teraz pečiem (inšpirácia odtiaľto, vďaka Kike za linku). 

3 šálky chlebovej múky
2 šálky celozrnnej múky
1/2 šálky ovsených vločiek (väčšinou obyčajné placaté, ale dávala som aj tieto, chutia tak “orieškovo”)
1/2 šálky flaxseed meal
1/2 čajovej lyžičky sušeného droždia
2 čajové lyžičky soli
3 šálky horúcej (ale nie vriacej) vody
slnečnicové semiačka (nemusia byť)

Všetky prísady dáme do misy a vymiesime. Cesto po chvíli miesenia začne trochu “pukať”. Prikryjeme utierkou a dáme kysnúť na teplé miesto. Po troch hodinách dáme vyhriať rúru na 450F/230C. Malý plech vystelieme papierom a vyklopíme naň vykysnuté cesto. Ak treba, tak mu pomôžeme do bochníkového tvaru. Ostrým nožíkom spravíme navrchu pár zárezov (2-3cm hlboké), aby chlebík nepraskal. Pečieme cca 45 minút.

Poznámky:

  • Ja mám rada chlebovú kôrku, ale keď som chlieb piekla “nasucho”, zdala sa mi príliš hrubá a tvrdá (a deti mi ju nechceli). Kamarátka poradila, že treba piecť vo vlhkom. Osvedčilo sa mi dať malý hrniec s vodou na spodok rúry na celý čas pečenia. Kôrku mám teraz akurát podľa chuti.
  • Ten čas kysnutia je celkom dosť flexibilný – oboma smermi. Dá sa kúsok skrátiť, ale už mi raz cesto ostalo v mise vyše 4 hodiny a všetko bolo ok. 

Ursula K. Le Guin: No time to spare

Zbierka zamyslení, ktoré Le Guin napísala, keď už mala viac ako 80 rokov. Majú podnadpis: Thinking about what matters a presne o tom sú. Sú napísané trochu voľnejšie ako jej fantasy knihy (The left hand of darkness, The wizard of Earthsea), čo sa týka obsahu miestami dokonca trochu povrchne, ale sú napísané majstrovsky. Pre mňa toto je pani spisovateľka, ktorú by som vydržala čítať veľmi dlho. Pred dvoma rokmi zomrela, takže nové knižky už nebudú, treba ešte pohľadať tie staršie.

The opposite of spare time is, I guess, occupied time. In my case I still don’t know what spare time is because all my time is occupied. It always has been and it is now. It’s occupied by living.
An increasing part of living, at my age, is mere bodily maintenance, which is tiresome. But I cannot find anywhere in my life a time, or a kind of time, that is unoccupied. I am free, but my time is not. My time is fully and vitally occupied with sleep, with daydreaming, with doing business and writing friends and family on email, with reading, with writing poetry, with writing prose, with thinking, with forgetting, with embroidering, with cooking and eating a meal and cleaning up the kitchen, with construing Virgil, with meeting friends, with talking with my husband, with going out to shop for groceries, with walking if I can walk and traveling if we are traveling, with sitting Vipassana sometimes, with watching a movie sometimes, with doing the Eight Precious Chinese exercises when I can, with lying down for an afternoon rest with a volume of Krazy Kat to read and my own slightly crazy cat occupying the region between my upper thighs and mid-calves, where he arranges himself and goes instantly and deeply to sleep. None of this is spare time. I can’t spare it. What is Harvard thinking of? I am going to be eighty-one next week. I have no time to spare.

Writing is a risky business. No guarantees. You have to take the chance. I’m happy to take it. I love taking it. So my stuff gets misread, misunderstood, misinterpreted – so what? If it’s the real stuff, it will survive almost any abuse other than being ignored, disappeared, not read.    
 
Large general questions about meaning can only be answered with generalities, which make me uncomfortable, because it is so hard to be honest when you generalize. If you skip over all details, how can you tell if you’re being honest or not?
 
Maturity is not an out growing but a growing up. Adult is not a dead child but a child who survived.
 
I envy self-confidence even as I dislike it
 
Children have to believe what they are told. Willingness to believe is as necessary to a child as the suckling instinct is to a baby: a child has so much to learn in order to stay alive and in order to be human. 
Specifically, human knowledge is imparted through language, so first we have to learn language, then listen to what we’re told and believe it. Testing the validity of information should always be permitted and is sometimes necessary but may also be dangerous: the little one had better believe without running any tests that the stove burner could burn even when it isn’t red, that if you eat Gramma’s medicine you will be sick, that running out into the street is not a good idea . . . Anyhow, there’s so much to be learned, it can’t all be tested. We really do have to believe what our elders tell us. We can perceive for ourselves, but have very little instinctive knowledge in how to act on our perceptions, and must be shown the basic patterns of how to arrange the world and how to find our way through it. 
Therefore the incalculable value of true information, and the unforgivable wrongness of lying to a child. An adult has the option of not believing. A child, particularly your own child, doesn’t.

Víkendové surfovanie

Skúsim to dnes rozdeliť na corona a necorona časť. Predpokladám, že corony majú všetci dosť, ale informácie (na rozdiel od vírusov) šíriť treba a zároveň treba aj na chvíľu na ne zabudnúť. Asi to nevyjde pol na pol, uvidíme.

Here we go, first things first:

The Hammer and the Dance

I call the months-long period between the Hammer and a vaccine the Dance because it won’t be a period during which measures are always the same harsh ones. Some regions will see outbreaks again, others won’t for long periods of time. Depending on how cases evolve, we will need to tighten up social distancing measures or we will be able to release them. That is the dance of R: a dance of measures between getting our lives back on track and spreading the disease, one of economy vs. healthcare.

What US Government should do regarding Covid-19

Visualizing the History of Pandemics

Tieto videá sme pozerali s deťmi:  

ako vyrobiť ochranné rúško (stroj mám na Slovensku, tak som musela ručne)

Školu doma zatiaľ zvládame, ale je jasné, že dlhodobo to bude ťažké. S trochou nadsázky: We are closing our homeschool  

We know there are parents out there who can both love their children unconditionally and also teach them Common Core mathematics. If this global pandemic has taught us anything, it’s that we are not those parents. Just because we chose to close our homeschool, it does not mean your mother and I do not love you. It means we love you enough to know we can either love you or teach you algebra, not both.

———————————————————————————————–

Povolání spisovatelka. Neptejte se, jak zvládá práci a rodinu

Když nobelistka a kanadská povídkářka Alice Munro vyprávěla, proč nikdy nenapsala román, mluvila o tom, že mezi prací a péčí o rodinu nikdy neměla dost času, aby se na tak komplexní útvar mohla soustředit. Povídky byly maximum, na čem dokázala pracovat. Zatímco některým autorům se poštěstí, že jim jejich okolí vytvoří podmínky vhodné pro psaní, ženy stále tvoří stranou až potom, co si odbydou „svoje“ jiné povinnosti.

vizuálne príjemné a motivačné na trpezlivosť (pozrite aj iné jej videá):

Be a lady, they said:

Smithsonian Open Access

krátky seriál podľa výbornej knihy:

Príšerky

Minimálne na mesiac sme s deťmi doma. Nedá sa chodiť na rôzne zaujímavé miesta (akurát sa trochu venčiť do prírody), takže to nebudú žiadne zábavné prázdniny. Spravili sme si s deťmi rozvrh. Dali sme doňho predmety z tunajšej školy (pani učiteľky poslali robotu a budú posielať ďalšiu cez google classroom), predmety zo slovenskej, tiež zavretej, školy (niečo chodí e-mailom, niečo cez elektronickú žiacku knižku) a niektoré vlastné (programovanie Lego robotov…). Zatiaľ to deti berú dobre, ale sme len na začiatku, takže uvidíme, ako to pôjde ďalej. Veru som si nemyslela, že budem niekedy takto homeschoolovať deti…

V piatok poobede sme končili výtvarnou. Máme z knižnice požičanú takú knižku o kreslení príšeriek, tak tú mali na inšpiráciu. Dostali za úlohu nakresliť zo päť rôznych a celkom sa pri tom zabávali. Potom mi ich doniesli, že im mám vymyslieť mená.

Kikine:

Kubove (Bigfoot-a pomenoval sám):

Pi day

Sme doma a máme čas. Takže sme dnešný matematický sviatok (a Einsteinove narodeniny) oslavovali, ako sa patrí – s domácim jablkovým pie-om.

Aj nám treba lockdown

Zavreli nám školu, deti sú doma predbežne do 12.4., potom sa uvidí. Ale nevyzerá to veľmi optimisticky. Do dvoch týždňov na tom budeme podobne ako v Taliansku, pravdepodobne dokonca ešte horšie. 

Ak sa ešte nebojíte, tak aktuálne čísla sa dajú prehľadne pozerať tu

A ak ste ešte nečítali, tak čítajte toto (v slovenčine). 

Dnes prijali prísne opatrenia v Španielsku. A tu? Okrem škôl (a v NYC nie sú zatiaľ zavreté ani tie) všetko ostatné funguje. Odporúčania sú držať sa od všetkých ďalej, ale v praxi sa ľudia ešte stále príliš miešajú. A tak sedíme doma (chodíme sa trochu venčiť, ale s nikým sa nestretávame) a čakáme, čo sa bude diať.

(Príde mi úplne neskutočné, ako viac-menej bezstarostne sme sa prechádzali ešte pred týždňom. Ako sa na dnešok budem dívať o týždeň?)

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...