Opustená dedina Feltville

Boli sme pozrieť opustenú dedinku Feltville v parku Watchung. Dva domy dokonca vyzerali, že v nich ešte niekto býva, ale zvyšné mali trávu a kríky na strechách, preborené terasy.  Vonku boli informačné tabule, ale o kus lepšie by to bolo, keby z toho areálu spravili niečo ako skanzen. 

Deti mali sľúbený oheň, lebo zistili že sa dajú opekať marshmellows. Odkladali sme to, lebo každú chvíľu pršalo, ale keď sme už raz išli do lesa a vedeli, že tam sú ohniská, tak sa tomu nedalo ďalej vyhýbať. Veľa nechýbalo a odišli by sme smutní, lebo drevo bolo trochu mokré, ale s posledným kusom papiera sa to podarilo a nakoniec sa dalo aj opekať. 

Stan na dvore

Chvíľu sme rozmýšľali, že pôjdeme niekam stanovať, ale keď sme potom pozerali, kde sú aké pravidlá a obmedzenia, tak nás to prešlo. Deti už boli nažhavené, tak sme ich minulý víkend nechali stanovať na dvore. Na večernej prechádzke sa ukázalo, že nie sme jediní, našli sme stan aj pri inom dome. Tam mali dokonca navyše ešte mamu srnku s dvoma mladými. 

A pár dní na to sme sa dozvedeli, že na dvore kúsok od nás mali medveďa.

Becky Chambers: The long way to a small, angry planet

Toto je taká dovolenková netradičná sci-fi kniha, ktorá popisuje vesmír, v ktorom by sa nám mohlo celkom dobre žiť. Je v nej málo boja, málo morálnych dilem, ale veľa pozorovania rôznorodých vzťahov. A práve tá rôznorodosť je zaujímavá.

Na mojom to-read zozname sa ocitla, keď som si niekde prečítala, že autorka používa neutrálne zámená (xe, namiesto he a she) a že to vôbec nepôsobí divne (napríklad v situácii, kde stretnú novú postavu, o ktorej sa nevie, či je ženská alebo mužská, alebo dokonca sa na ňu tieto kategórie ani nevzťahujú). Na jednu postavu dokonca používa they a dáva to zmysel. Na umelú inteligenciu sa tiež pozerajú ako na postavu. Diverzita, ktorá funguje. 

In Jenks’ eyes, the only real difference in cognitive development between Humans and AIs was that of speed.

Ashby didn’t care much for gravity that couldn’t be turned off.

Am I willing to face the risks? Yes. But I’m content as is, and if you are too, then maybe that’s enough for now. Not forever, maybe, but we don’t need to rush. I can wait for the galaxy outside to get a little kinder.

Druhá  vec, ktorá ma zaujala, boli malinkí imuboti a dentboti. Ako mená napovedajú, jedni sa starajú o imunitu a druhí o zubnú hygienu postáv. Tak som si zaspomínala na kúsok, ktorý som písala do kapitoly Dreaming up the future:

Now imagine that their cell selection was reliable and could be trusted. It would open a field of nano-surgery, where we would not have to go after tumors and their metastases, but we could evict cancer from the body cell-by-cell. Taken one step further, consider an inoculation-like dose given preventively that patrols our bodies and kills the cells that turn cancerous before they can cause any damage. This way the nano-machines act as sensors and surgeons, but other logical steps would be to go into targeted drug delivery.

The big if here is the reliability and we are back to modeling. While an enormous amount of testing would have to be done with live cells and then tissues, it would be very helpful to accurately model the nanomachine-cell interaction in the design process.

And again, why stop here? What if these small surgeons were intelligent? Maybe not the nanomachines themselves since they are too small to contain enough information, but some cell-like vessels carrying these nanomachines that would contain genetic-like programs. Based on what the cell-vessels and their sensors encounter, they produce and release suitable nanomachines, ob- serve the outcome and learn – an artificial immune system. This would need to be very carefully designed and computationally and biologically tested.

Zjavne som nebola prvá, kto mal tento nápad, keďže táto knižka vyšla o 4 roky skôr…

Na záver trochu kritiky. Od knihy očakávam, že sa “niečo stane”. Nejaký konflikt, či už vnútorný alebo vonkajší, postavy nie sú len dobré alebo len zlé, ale komplexné, počas knihy sa nejako zmenia, “narastú”. To tu nie je. Je to také pohodové čítanie, ale niečo tomu ešte chýba. Knižka však má niekoľko pokračovaní a je dostatočne dobrým odporúčaním, aby sa oplatilo ísť pohľadať ešte tam. Vydajte sa na cestu. 

Vafle

Na veľkú radosť detí sme kúpili vaflovač/sendvičovač a už sme ho párkrát otestovali. Nič profesionálne, ale s výsledkami je všeobecná spokojnosť. Tu sú vafle.

2 a 1/4 šálky (all purpose) múky
1 polievková lyžica prášku do pečiva
3 polievkové lyžice cukru
1/2 čajovej lyžičky soli
1 čajová lyžička mletej škorice
2 vajcia
1/2 šálky oleja
2 šálky mlieka
1 čajová lyžička vanilkového extraktu
ovocie/javorový syrup/med/lekvár/šľahačka/…

Oddelíme žĺtka a bielka. Všetko okrem bielok vymiešame a na záver pridáme sneh z bielok. Do nahriateho vaflovača dávame cesto tak, aby nepokrylo formičky úplne, inak začne vytekať. Ja som formičky nemastila a vafle sa mi nelepili a v pohode sa dali vyberať. Môže to byť olejom v ceste alebo formičkami, takže je možné, že iné vaflovače bude treba trochu mastiť. Pečieme do zlatohneda. Po vybratí nie je dobre ich dávať na vysokú kopu, skôr porozkladať a po chvíli poprekladať, lebo sa “potia”. (Preto ich aj v našej obľúbenej gofri Žilina dávajú chladiť zvisle do mriežky.) Poukladané na sebe by vlhli, neboli zvonku zľahka chrumkavé ale také namočené (soggy, hm?).

A potom už len navrch obľúbené ovocie alebo inú dobrotu.

Pozn:

  • Z tohto množstva mi vyšlo 17/18 vaflí.
  • Ak sa veľmi ponáhľate, bielka netreba oddeľovať. Ale ak nie, tak šľahanie snehu sa vám vráti v podobe kúsok nadýchanejších vaflí.
  • Môj vaflovač počas práce trochu “dymí”. Nehorí, ale voda, ktorá sa odparuje, niekam musí ísť. Netreba panikáriť.
  • Slovo vafle vyzerá veľmi čudne.

Víkendové surfovanie

deťom sa páčilo: Former Teacher Creates Terrifying Makeup Illusions

The New England Journal of Medicine: The new stability

The morning you die, I don’t want to be there — like most mornings now, when I rise against my whole will and crawl dejectedly into scrubs. I don’t want to be a plague doctor or a hero on TV. Now on the news, White men hold guns and signs that say “live free or die” to protest the lockdown. I imagine what they will look like dying on vents in ICUs staffed by doctors lacking sleep and proper training, soaked in moral fatigue. I imagine what their wives will sound like on the phone as they cry and say “Do everything.” I wonder if these wives will thank me or tell me to be safe.

Women researchers are publishing less since the pandemic hit

the rage of research

I’ll read a sentence like ‘Entropy expresses the number Ω of different configurations that a system defined by macroscopic variables could assume’.

And then, the rage will set in. 

Stage 2: pure, adulterated rage

Something about explanations like the above – a sentence so obviously incomprehensible given no other context – sets me off on a complete emotional tangent. But why????? my brain will scream. Everything will get blocked out. I can’t click another thing or read anything else until I understand what this is actually saying. What does a state mean, how do you know here are a finite number of them, what actually is a macroscopic variable, how does all of this fit in to literally anything else. 

timeline of science-fiction ideas

bake-offs 

Ever wondered which of the 100,000,000 chocolate chip cookie recipes online–half of them claiming to be the best–is TRULY the best? Me too… In each bake off, I test anywhere from 8-16 recipes against each other (yes, usually I make all or most of the recipes myself on the same day!) and invite as many people as possible over to be my taste testers to judge and rank each recipe. Then I analyze the data to determine the crowd favorite.

v duchu mojich aktuálnych myšlienkových pochodovyour school district’s reopening survey

This model will combine the key elements of in-person instruction (see above) with remote learning, which we hopefully perfected this spring. Your child will be divided into a cohort (A, B, AB, BC, CC, XVY, MCXLVII, and Depeche Mode) based on careful consideration of his or her learning style, social-emotional needs, friendships, and an algorithm our intern designed this summer. You will need a reliable Internet connection, a work schedule that follows no concrete pattern, a forgiving supervisor, independent wealth, or a Xanax prescription. Please contact our school nurse for the latter.

Aj v Atlantiku sa dá kúpať

Keď sme v Island Beach State Park boli v máji, tak to nebolo na kúpanie, ale teraz to už išlo. Podľa internetov mala voda 23C. 

Čo sa týka čistoty… čo si budeme hovoriť, Sulu Sea to nie je, ale boli tam rybky, kraby a mušle, tak snáď to prežijeme aj my. Viditeľnosť vo vode len asi meter, to už človek radšej pláva s hlavou nad hladinou, ale deti si aspoň užili hojdanie sa na vlnách – tie boli tak akurát. 

Boli sme dvakrát a vyberali sme si dni cez týždeň, keď malo byť trochu pod mrakom, nech nestretneme všetkých a nech sa nepripečieme. Oba razy sme išli zavčasu ráno (= o 7 z domu, o 8 na pláži … áno, síce s veľkým sebazaprením, ale použili sme budík) a odchádzali na obed. To bolo tiež tak akurát.

Mišo zahlásil, že skoro ako dovolenka pri mori…

Knižky zarobené čítaním

Kníhkupectvo Barnes & Nobleletný čitateľský program. Keď dieťa do konca augusta donesie vyplnený papier o ôsmych knižkách, ktoré za leto prečítalo, tak si jednu inú môže za odmenu odniesť. Kubko vybral Spy School a Kika Space Case.

Čučoriedky, černice a tentokrát aj jedlé huby

Dnešný výlet bol do Harriman State Park. Parkovali sme pri Reeves Meadow Visitor Center (o deviatej v pondelok ráno sme brali predposledné z asi 20 miest, ale dá sa parkovať aj popri ceste). Začínali sme po bielej značke, potom sme odbočili na modrú hore na skaly, dolu po oranžovej a naspať na parkovisko po červenej. Červená bola rušná, ale inde sme boli sami. 

Úplne iný pocit z chodníka ako predvčerom, veľa kameňov a skál. To nás koniec-koncov aj zachránilo, lebo keď sa deti začínali sťažovať, tak akurát bolo treba kúsok liezť a zrazu sme boli na najlepšom výlete. (Ukladám si poznámku, podľa čoho budem vyberať ďalšiu trasu.) Na vrchu sme sa zdržali len chvíľku, lebo výhľad bol síce pekný, ale bolo poludnie a veľmi horúco. 

Cestou dolu sme natrafili na čučoriedky a černice. Tomuto nie úplne rozumiem, lebo som bola v tom, že lesné čučoriedky majú rady trochu vyššie polohy. S prižmúrením očí sme vtedy mohli byť okolo 400 m. n. m. Tak ale ochutnali sme, zvyšok nechali medveďom a išli sa dolu ochladiť do potoka – Stony Brook, ako inak.

Veľmi by som chcela, aby to fungovalo, ale nevidím, ako by mohlo

Školská administratíva nám poslala plán, ako si predstavujú začiatok nového školského roku. V skratke, dva týždne pred tým, ako začne škola, majú byť všetci doma (v NJ), do školy sa bude chodiť každý deň od 8 do 12:30, pričom vo veľkých budovách (ako je Kikina middle school) budú mať mať žiaci poposúvané príchody a odchody a priradené dvere, aby sa nestretávali všetci naraz. Od 12:30 do 13:30 majú čas prísť domov a naobedovať sa (jedálne v školách nebudú fungovať, ale bude sa dať vyzdvihnúť obed to-go) a od 13:30 do 15:00 bude online vyučovanie. 

V škole budú mať (okrem dvoch krátkych prestávok na elementary schools) všetci rúška a na niektorých laviciach priehľadné plastové bariéry. Nebudú používať skrinky (lockers), nebudú pracovať vo fyzických skupinkách a žiaci sa budú čo najmenej presúvať medzi učebňami (učitelia budú chodiť za nimi). 

Je možnosť prihlásiť sa aj na celé vyučovanie online. Presuny z online do in-person modelu sa budú robiť raz za mesiac a treba sa dopredu nahlásiť (aby sa škola stihla pripraviť), z in-person do online vpodstate hocikedy. 

Plán dali na pripomienkovanie, učitelia majú výhrady, diskusné fórum s verejnosťou (a registráciu) posunuli, lebo vďaka hurikánu Isaias bolo vyše tri štvrtiny nášho mesta bez elektriny. 

New Jersey je na tom teraz v počte chorých relatívne dobre. Naše mesto tiež. Takže na prvý pohľad to vyzerá nádejne. A je to plán, niekto nad ním rozmýšľal, sú ochotní prispôsobovať sa situácii za pochodu.

Bolo by úžasné, keby to fungovalo. Deti sú cool, akurát nie zrovna vtedy, keď sa majú učiť a zároveň majú rodičia pracovať. A ako sme videli na jar, chýbajúci kontakt so živými rovesníkmi má neblahý dopad na všetky vekové kategórie, ale na tie detské obzvlášť. Takže ja veľmi chcem, aby (moje) deti mohli do školy chodiť. ****, to je ten hlavný dôvod, prečo som bola ochotná sa sem zase presťahovať.  

Ale bojím sa, že sa tie školy otvoria len nakrátko. Že všetky tieto plány a snahy budú nanič, keď prídu prví chorí. A oni prídu. V niektorých školách školský rok začal už tento týždeň a prvé prípady nenechali na seba dlho čakať. Áno, študenti sa asi miešali viac, ako sa budú u nás, áno, zjavne nemali povinné rúška, áno, v Georgii momentálne prípady pribúdajú rýchlejšie ako v New Jersey. Takže snáď naše prvé prípady nebudú hneď v prvý týždeň, ako školy otvoria. Ale je len otázka času, kedy budú, lebo medzištátny pohyb obmedzený nie je, karanténa po príchode je síce prikázaná ale nie strážená a ľudia sa tu miešajú.

A áno, school district má aj vypracované pravidlá, ktoré kontakty v takom prípade majú ostať doma, procedúry, kto kedy a ako sa môže naspäť vrátiť do školy, kto to bude mať celé na starosti… Ale v praxi? Keď ochorie jeden matikár, ktorý v kritické dni odučil 4 triedy po 25 žiakov? A z nich povedzme dvaja budú mať pozitívny test? (A vediac, ako vyzerá miera false negatives PCR testov?) Nejako sa to utrasie, a potom sa to stane znovu, tentokrát má pozitívny test polovica žiakov a žiačok jednej triedy. Ostanú doma všetci učitelia, čo ich učili? Kto bude potom osobne učiť ostatných žiakov, ktorí sedia v iných triedach? Ak majú mať učiteľov cez počítač a nemať kontakt navzájom, majú byť v škole? A tá jedna school nurse, ako stihne robiť všetok contact tracing popri svojej normálnej práci? Po troch iteráciách tohto tu, bude sa všetkým chcieť aj štvrtýkrát, keď nezanedbateľná časť času, keď sú spolu v škole, je venovaná opatreniam a obmedzeniam, aby výuka prebiehala aspoň nejako? A mali by? Voči učiteľom a ostatným zamestnancom sa mi to zdá veľmi nefér.

Rodičia (ktorí môžu) zvažujú aj iné možnosti. (V miestnych novinách som už videla inzerát, že sa hľadá učiteľ/ka pre pod so štyrmi deťmi). Ale to nie je riešenie pre všetkých. A nie je to ani úplne dobré riešenie. Najsmutnejšie na tom celom je, že nebolo treba “až tak veľa”. Povedať si ako krajina, že “obetujeme leto”, aby veľa ďalších ľudí nezomieralo zbytočne a aby mohli ísť deti na jeseň do školy. V každom momente sú USA zhruba šesť týždňov od potlačenia pandémie. Ale to je nepriechodné.

A tak o pár týždňov začne experiment a ja síce veľmi chcem (a potrebujem), aby deti do školy išli, ale zároveň sa mi zdá úplne nesprávne ich tam poslať. Now what? 

PS Middle school zvykla v septembri organizovať Stokes trip – taký team building pre prichádzajúcich šiestakov v Stokes state forest, kde sme boli včera na výlete. Akcia ešte stále nie je zrušená, ale tiež nerozumiem, ako si to predstavujú, keď jej cieľom malo byť byť spolu, nadväzovať kontakty a mať spoločné zážitky – pre 150 detí. (Vo veľkom tábore v Geogii, ktorý vyžadoval aj od detí aj od vedúcich negatívny výsledok testu pri nástupe, sa covid rozšíril rýchlo.)

Dva kliešte, dva hady a 15 kilometrov

To je v skratke náš včerajší výlet v Stokes State Forest. Začali sme po Apalačskom chodníku od Culvers Gap parking lot a vyšli ku Culver fire tower. Plán bol ísť až po Sunrise Mountain, ale keď miera detského kňučania presiahla mieru všeobecnej trpezlivosti, odbočili sme na žltej doľava, prešli cez cestu a pokračovali po modrej ku Stony Lake. Tam ďalší piknik a naspať ku autu.

Všade boli huby. Žlté, červené, hnedé, ale nič čo by som si trúfla zobrať so sebou. Prvá polovica výletu bola v listnatom lese, vlhko, mäkkučký mach, miestami úplne hubové závany. V tej druhej časti sme prechádzali cez suchšie ihličnaté úseky, kde to voňalo borovicovo-miazgovo-stredomorsky. 

Hada sme našli jedného vyše meter dlhého čierneho (podľa obrázkov na tabuli pri jazere asi black racer snake) a jedného asi 40 cm s pásikom na chrbte (asi garter snake). Kliešte sme našli až doma, dúfam, že už všetky.

Ľudí sme na chodníkoch za celý deň stretli 5, z toho jedného, ktorý vyzeral, že je na AT už pekných pár dní. 

Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...